V týchto dňoch sme naplno žili športom. Zraky priaznivcov sa upierali na olympijské hry, kde mali zastúpenie aj podbrezovské železiarne v podobe mladej biatlonistky Márie Remeňovej. Spolu s ňou bola v tíme aj Ema Kapustová, absolventka súkromného gymnázia a bývalá členka nášho biatlonového klubu. Veľkú pozornosť sme venovali i hokejistom, ktorí sa v silnej konkurencii nestratili a v čase, keď naše noviny vychádzali z tlačiarne, bojovali vo štvrťfinále. Slovenských olympionikov sledujú aj politici a ako to býva zvykom, po úspechu sa s nimi radi pofotia a potľapkajú ich po pleci. Škoda len, že zo strany štátu nedostávajú takú podporu, akú by si zaslúžili a politikom neraz slúžia len ako nástroj marketingu a politickej kampane. Ide však o hlbší problém a nevyriešime ho na stránkach nášho dvojtýždenníka. Každopádne, výsledky slovenských športovcov na olympiáde sú zrkadlom, kde sa naša krajina (nielen) v oblasti športu nachádza. Vo väčšine prípadov sme v Miláne skončili na míle vzdialení od svetovej špičky. Šport je fenomén, no v krajine pod Tatrami je akoby odsunutý na druhú koľaj. A pred tým si nezakrývajme oči. Nechceme však byť príliš negatívni. Aj preto sa tešíme z výkonov a výsledkov našich futbalistov, ktorí v úvodných dvoch jarných kolách predviedli dominantné výkony a štvrtýkrát za sebou postúpili medzi šesť najlepších tímov najvyššej slovenskej súťaže. Našťastie, pre podbrezovské železiarne je šport jednou z priorít. Aj preto sa môžeme pýšiť fungujúcou futbalovou akadémiou, výbornými výsledkami futbalistov, ale aj konštatovaním, že v Podbrezovej sa hrá Liga majstrov v kolkoch, vychovávame reprezentantov a olympionikov v biatlone, no radosť nám robia aj cyklisti i ďalšie športové talenty. A na to môžeme byť právom hrdí.
