Turistický klub KST TOMO Brezno začal písať svoju históriu pred viac ako polstoročím. Za ten čas boli jeho členmi stovky nadšencov prírody, ktorí navštívili prakticky každý známy či menej poznaný kút Slovenska. V roku 2024 sa jeho predsedom stal Marek Kolaj z Brezna, ktorý už takmer tri desaťročia pracuje vo valcovni bezšvíkových rúr. Záujem ľudí o turistiku ho teší, pričom poznamenáva, že Slovensko ponúka množstvo zaujímavých miest.
Mareka Kolaja priviedol k turistike otec. Postupne bol na potulkách viac a viac, neskôr vstúpil do klubu KST TOMO a dnes je jeho súčasťou viac ako dve dekády. „Od mladého veku ma otec povzbudzoval, aby som čo najviac chodil do prírody. Vstúpil som teda aj do klubu a po desiatich rokoch som sa dostal do jeho výboru. No a v minulom roku som nahradil na jeho čele Elenu Kollárovú, ktorá nás navždy opustila. Snažím sa však pokračovať v jej práci. Verím, že úspešne, pretože mojím cieľom je naše združenie neustále rozvíjať,“ povedal v úvode rozhovoru.
Náš kolega má víziu spoznávať nielen blízke okolie, ale objavovať krásy celej krajiny pod Tatrami. „Chcem navštevovať rôzne miesta vo všetkých kútoch republiky. Snažím sa, aby boli naše výlety pestré, čiže od ľahkých túr, cez tie náročnejšie, až po návštevu kultúrnych pamiatok, hradov a podobne. Na Slovensku máme rozhodne čo obdivovať a spoznávať,“ pokračuje skúsený turista.
Viac ako sto členov
Členmi breznianskeho klubu, ktorý má v súčasnosti približne 130 členov, sú turisti rôznych vekových kategórií. „Medzi nami sú mladší, ale i skôr narodení. Práve pre nich raz do mesiaca organizujeme krátke a nenáročné túry. Ide o pomyselnú odmenu za dlhoročné členstvo a vďaku, že sú naďalej s nami napriek tomu, že už nemajú toľko síl ako v mladosti. Chceme totiž, aby aj tí starší mali možnosť ísť do prírody a spoznávali ju i naďalej. Tento rok sme boli v Dolnej Strehovej. Zároveň však musím podotknúť, že neraz sa stáva, že 70-ročný dôchodca má lepšiu kondíciu ako 20-ročný mladík“ skonštatoval. Len pre zaujímavosť, najmladší člen KST TOMO Brezno má len päť rokov. „Nie je oficiálne registrovaný, ale už má jedno prvenstvo. Je najrýchlejší z nás. Po rovine sa mu až tak chodiť nechce, no na kopcoch ho to veľmi baví. Najstarší členovia po 81 rokov.“
Turisti z Brezna a okolia navštevujú mnohé zaujímavé miesta. Trasy plánujú počas víkendov a ak sa chce niekto vybrať s nimi, nemusí byť členom klubu. „Snažím sa pripájať k nám aj deti zo základných škôl. Som rád, že v Brezne fungujú turistické krúžky. Takto môžu deti už v útlom veku zistiť, o čom je turistika, ako sa majú správať, ako sa orientovať v teréne a podobne. Chceme im odovzdať to, čo sme sa naučili. Verím, že tieto deti neskôr posunú poznatky ďalším generáciám,“ doplnil M. Kolaj.
Pozýva aj ďalších
Skúsený turista sa pri rozprávaní o krásach našej krajiny pozastavil aj nad tým, že mnohí ľudia nemajú vôbec prebádaný vlastný región. „Niektorí nepoznajú kopce v okolí, ktorých je dosť. Sedia upätí doma, nemajú k prírode vzťah alebo sa len boja. Aj touto cestou ich chcem povzbudiť, aby sa v prípade záujmu hocikedy k nám pripojili. O našich aktivitách a plánovaných výletoch sa dočítajú na sociálnych sieťach, plagátoch či rôznych výveskách,“ pokračuje.
Množstvo úloh
Činnosť KST TOMO však nie je len o tom, že sa naplánuje túra a vyrazí sa. Keďže ide o občianske združenie, je potrebnej množstvo administratívy, vybavovačiek či stretnutí. „Zvolávame oficiálne schôdze, na ktorých rozhodujeme o návrhoch a komunikujeme o rôznych témach. Napríklad, vypracovávame turistický plán na štvrťrok a následne ho posielame členom, aby si vedeli naplánovať program. Nedá sa však robiť harmonogram na celý rok, keďže sa musíme prispôsobiť okolnostiam, napríklad počasiu. Preto sa môže stať, že program krátko pred výletom zmeníme. Nikdy nejdeme proti prírode, čiže ak sú napríklad búrky, vymyslíme náhradné bezpečné miesto, ktoré rovnako radi navštívime,“ doplnil vášnivý turista a pokračoval: „Ako predseda musím fungovaniu klubu venovať dosť času, čo si mnohí neuvedomujú. Keď organizujeme zájazd, je potrebné vybaviť autobus, nájsť ideálnu trasu, zabezpečiť program a tak by som mohol pokračovať. Stojí ma to síce námahu a čas, no nesťažujem sa, pretože ma to baví. Za tie roky čerpám z poznatkov, ktoré som nadobudol a už mám isté skúsenosti.“
Odmenou spokojnosť
Predseda, spolu s ostatnými členmi výboru, musí dbať i na správne hospodárenie klubu. Keďže ide o občianske združenie, financie čerpajú najmä z darovaných dvoch percent z daní, ale aj od sponzorov a časť rozpočtu tvoria členské poplatky. „Ide o pomerne veľa administratívy, čiže nie je to len o chodení po prírode, ale aj o takejto mravenčej práci. No na konci je spokojnosť účastníkov a aj nás, ktorí to robíme s láskou,“ hovorí predseda a pokračuje: „Ľudí turistika baví, čo ma veľmi teší. Ja sám som vo veku, že vládzem a chcem chodiť. Lásku k prírode toleruje aj moja manželka, taktiež turistka. Chodí so mnou, o to to mám ľahšie,“ povedal spokojne.
Odmenou za prácu sú nielen zážitky z prírody, ale aj spokojní turisti. „Keď sa všetci vrátime domov zdraví a plní nových psychických síl, je to na nezaplatenie. To sú situácie, ktoré ma vedia potešiť. Ide o akési občerstvenie duše, preto hneď po príchode rozmýšľam, kam sa vyberieme najbližšie.“
Marek Kolaj hovorí o turistike s vášňou, veď za tie roky zažil mnoho. Okrem toho vedie členov, aby boli k prírode a okoliu tolerantní a empatickí. „Ľuďom stále prízvukujem, že v prírode nemôže zostať nič, čo do nej nepatrí. Aj keď vidím papierik, tak ho zodvihnem a zoberiem so sebou. Určite ho v batohu alebo vo vrecku unesiem. Takisto haluz, ktorá zavadzia na chodníku. Ten, čo pôjde za nami, si ju nemusí všimnúť a môže si ublížiť.“
Najzaujímavejšie miesta
Turistika je pre mnohých životný štýl a celoživotná láska. Marek Kolaj nie je výnimkou. A aké miesta považuje za najkrajšie? „Mojou srdcovkou je Zádielska dolina na východe Slovenska, kde sú krásne skalné útvary. Prvýkrát som ju navštívil ako 18-ročný a odvtedy som si ju obľúbil. No úžasné sú i Súľovské skaly, kde sa nachádza zrúcanina hradu či náučný chodník. Neďaleko odtiaľ je Lietavský hrad, ktorý dýcha históriou a ktorý sa snažia dobrovoľníci zrekonštruovať. Vždy, keď sem prídem, pribudne niečo nové, obnovené a zveľadené, čo ma teší,“ pokračuje náš kolega a nezabudol ani na slovenské veľhory. „Hrebienok, Zamkovského či Téryho chata alebo Chata pod Soliskom. Ide skutočne o krásne miesta, ktoré majú svoju čaro. No spomenúť musím i Belianske Tatry, naozaj je toho dosť.“
Avšak v každom kúte krajiny nachádza vášnivý turista pekné miesta. „Obľúbenú mám i Šomošku na juhu Slovenska. Na hraniciach s Maďarskom sa nachádzajú zaujímavé lávové vodopády. No dlho som tam nebol. Každému sa však páči niečo iné.“
Marek Kolaj hovorí, že má prejdených nespočetné množstvo dolín, roklín, výhľadov a v nohách tisíce kilometrov. „Stále som však neprešiel celé Slovensko a vždy existujú miesta, ktoré som ešte nevidel. A pokiaľ budem vládať, budem chodiť, spoznávať, obdivovať…“ poznamenal a v závere nechal jeden odkaz: „Všetkým priaznivcom turistiky prajem krásne prechádzky po nádhernom Slovensku. Naša krajina ponúka veľa zaujímavých miest a krás, ktoré rozhodne stoja za návštevu.“
Turistický klub KST TOMO BreznoJeho história siaha do roku 1971, kedy bol v Mostárni Brezno založený samostatný turistický oddiel TJ Mostáreň Brezno. Takto turisti pôsobili a organizovali svoju činnosť až do roku 1997. Následne TJ MB Brezno zanikla a jej nástupcom sa stal Mestský športový klub, ktorý združil aj turistov. V roku 2005 bola ustanovujúca schôdza a vzniklo občianske združenie Klub slovenských turistov. Turistický klub pritom od jeho začiatku úspešne viedol jeho predseda Anton Jurša, medzi turistami prezývaný Tomo. V roku 2010 však zomrel na turistickom podujatí a preto sa klub na jeho česť premenoval na OZ KST TOMO. Od roku 2010 bola predsedníčkou Elena Kollárová, ktorá nás vlani navždy opustila. Na jej miesto zasadol Marek Kolaj. Klub počas roka pripraví približne 50 podujatí. |
