Priemysel na Slovensku prechádza mimoriadne náročným obdobím. Situáciu naplno pociťujú aj podbrezovské železiarne, ktoré vlani vykázali výraznú stratu. Napriek tomu pokračujú v investíciách do modernizácie zariadení, aby mohli byť naďalej konkurencieschopné v Európe i vo svete.
Na aktuálne témy sme sa rozprávali s Marianom Kurčíkom, podpredsedom Predstavenstva a ekonomickým riaditeľom akciovej spoločnosti Železiarne Podbrezová.
Z pohľadu hospodárskeho výsledku nedopadol rok 2024 pre našu akciovú spoločnosť pozitívne. Čo boli hlavné príčiny tohto stavu?
– Minulý rok bol naozaj veľmi zlý a dokonca môžem povedať, že bol najhorší v novodobej histórii Železiarní Podbrezová. Poznačený bol nedostatkom zákaziek, nízkym dopytom po našich výrobkoch, nízkymi predajnými cenami a predovšetkým vysokými cenami za elektrickú energiu a plyn. V súčasnosti síce máme dlhodobo nakúpenej asi 70 percent energie, ale jej cena je vysoká. Zvyšok sme dokupovali na spote, pričom ceny sú veľmi premenné a negatívne ovplyvňujú hospodárenie firiem. V našej spoločnosti, ktorá je mimoriadne energetický náročná, to platí dvojnásobne.
Finančná strata za vlaňajšok presiahla 30 miliónov eur. Dá sa takáto suma nejakým spôsobom aspoň čiastočne vykryť?
– Našťastie, máme vytvorené finančné rezervy z minulosti, najmä z hospodársky úspešného roka 2022, čím sme dokázali stratu aspoň čiastočne znížiť. Pozitívne je, že sme napriek všetkému mohli pokračovať v plánovaných investíciách a dokázali sme nakúpiť všetky potrebné materiálové i energetické vstupy. Rovnako včas sme vyplácali mzdy zamestnancom, čo bola naša priorita.
Aká je zatiaľ ekonomická situácia v tomto roku?
– Bohužiaľ, situácia je podobná ako vlani. Veľmi mierne sa znížili ceny elektrickej energie a plynu, no keďže ide len o malé percento, boj s vysokými energetickými nákladmi pokračuje. Rovnako sa nezmenil ani stav dopytu po našich výrobkoch či ich ceny na trhu. Mierne zlepšenie očakávame v druhom kvartáli tohto roka, keďže nám o niekoľko percent narástol objem zákaziek. Dopyt je po valcovaných rúrach a najmä po presných. V predaji ocele je však situácia naďalej nepriaznivá. Obchodníci avizujú od mája mierne zvýšenie cien za naše výrobky. Čiže od budúceho mesiaca a možno aj časť júna by mohla byť situácia o niečo lepšia. Uvidíme však, aký bude celkový ekonomický vývoj v druhom polroku.
Súčasná situácia ovplyvňuje aj spoluprácu s bankami. Ako reagujú na aktuálny stav?
– Čo sa týka komunikácie s našimi financujúcimi bankami, dlhé roky máme veľmi dobrú spoluprácu. Samozrejme, ony taktiež reagujú na vzniknutú situáciu a musím povedať, že nie celkom pozitívne aj vzhľadom na to, že neplníme finančné záväzky. Z toho dôvodu nám navýšili úrokové sadzby. Nám by pomohlo, naopak, keby nám ich znížili. Skúsime o tom s nimi rokovať. Napriek stratám však držia svoje úverové pozície a naďalej nás financujú. Pokiaľ nedôjde k výrazným negatívnym krokom, myslím si, že aj tento rok bude financovanie zabezpečené. Avšak, možno do ďalších rokov budeme potrebovať nejakú pomoc.
Spomínali ste, že stratu kompenzujete z finančných rezerv, ktoré ste nadobudli počas minulých rokov. No čerpať prostriedky takýmto spôsobom nie je možné dlhodobo…
– Presne tak. Vykazovať dlhodobo stratu je neudržateľné. Dokážeme prežiť rok, dva, možno tri. Nesedíme však so založenými rukami a situáciu neustále riešime. Snažíme sa apelovať na vládu Slovenskej republiky, ale aj na orgány Európskej únie, aby prijali potrebné opatrenia. Naša vláda by mohla zasiahnuť a pomôcť odvetviam s vysokou energetickou náročnosťou. Pozrime sa na francúzsky či taliansky model. Vláda v Taliansku stanovila strop na cenu elektrickej energie vo výške 60 eur za megawatthodinu pre odvetvia s vysokou energetickou náročnosťou a vo Francúzsku je to 42 eur. Zvyšok sumy dotujú výrobcom energií alebo ich predajcom. Keď si vezmeme, že my máme viac ako dvojnásobne vyššie ceny za energie, nedokážeme im konkurovať. Nehovoriac o ich výhode na trhoch, udržaní zamestnanosti či ziskovosti. V tomto smere sú iné krajiny v oveľa lepšej pozícii ako my. Uvidíme, či nám bude ochotná vláda pomôcť.
Myslím si, že zdroje na to má. Negatívom je, že málo využívame eurofondy a takisto prostriedky z Modernizačného fondu.
Prebiehajú už nejaké konkrétne rokovania ohľadom pomoci?
– O pomoci sme sa už so zástupcami vlády rozprávali, takisto sme posielali aj písomné žiadosti. Vidíme však, že politická situácia na Slovensku je veľmi zlá. Napätie medzi koalíciou a opozíciou je značné, rovnako tak pnutie v koalícii. Snáď si politici tieto veci nejakým spôsobom vyriešia a budú sa môcť venovať potrebám krajiny, jej obyvateľom a firmám, ktoré v nej sídlia.
Rozprávame sa o neľahkej situácii v podbrezovských železiarňach. Ako sú na tom jej dcérske spoločnosti?
– Súčasná situácia sa ich, samozrejme, taktiež dotýka. ŽP EKO QELET i KBZ, ktoré nám dodávajú železný šrot, sú dodávkami priamo napojené na hutnícky priemysel. Minulý rok vykázali straty, no nie také výrazné ako materská spoločnosť. V tomto roku začali lepšie, obchodujú aj s inými spoločnosťami a venujú sa spracovaniu a predaju nielen šrotu, ale aj farebných kovov. Dokážu tak straty mierne kompenzovať inými obchodnými aktivitami. Podobne je na tom ŽIAROMAT Kalinovo, ktorý je taktiež napojený najmä na hutnícky priemysel.
Napriek problémom s rúrami v Európe i vo svete pomerne slušne fungujú španielske spoločnosti Transmesa a TAP, ktoré vlani vykázali zisk. V roku 2025 nám určite pomôžu vyplatením dividend. Solídne výsledky mali aj obchodné spoločnosti, ktoré si zachovali svoje marže pri mierne nižších predajoch. Od ostatných obslužných spoločností nie je primárne generovať zisk. Podstatné je, aby odvádzali dobré a kvalitné služby pre zamestnancov Železiarní Podbrezová.
Napriek zložitej situácii pokračujú vo fabrike významné investície. Prečo nedošlo k ich pozastaveniu?
– Finančné problémy pociťujeme, preto budeme potrebovať nájsť nejaký spôsob dofinancovania. Dôvodom sú práve spomínané rozsiahle investície. Tento rok plánujeme preinvestovať až 24 miliónov eur. Je to z dôvodu, že chceme udržať konkurencieschopnosť našej spoločnosti na európskom i svetovom trhu. Bez investícií to možné nie je. Šetria nám energie, ale vo viacerých prípadoch znižujú, napríklad, aj produkciu oxidu uhličitého. Takisto sa zameriavame na investície smerom k zníženiu potreby ľudskej práce – čiže prostriedky posúvame do automatizácie a digitalizácie. Ako som spomínal, je to pre zachovanie konkurencieschopnosti. Keď sa skončí súčasné neľahké obdobie, aby sme opäť zaujali naše dobré miesto na európskom trhu.
Aké sú vaše slová na záver? Je možné, že sa karta obráti a čakajú nás lepšie mesiace?
– Každá doterajšia kríza sa raz skončila. Ekonomika totiž funguje v cykloch. Otázkou je, aký veľký a hlboký tento cyklus bude a ako dlho potrvá. Ale som si istý, že aj súčasná neľahká situácia sa raz skončí. Problémom je, že ekonomiku momentálne významne ovplyvňujú politické kroky v Európskej únii, ale aj u nás. Takisto nemožno zabudnúť na vojnu na Ukrajine alebo na novú americkú administratívu vedenú Donaldom Trumpom. Preto je ťažké nasledujúce obdobie nejakým spôsobom predikovať. V našej akciovej spoločnosti však máme nastavené jasné vízie. Aj vzhľadom na dlhoročné skúsenosti a významnosť Železiarní Podbrezová pre región i celé Slovensko veríme, že zvládneme i súčasné neľahké obdobie. Aj vďaka realizovaným investíciám si želáme, aby sme boli naďalej konkurencieschopní. Takisto mám nádej, že našu fabriku čaká ešte mnoho dobrých a
