Aktuálna pandemická situácia neumožňuje našej dychovke koncertovať a ani nacvičovať. Počas roka, keď boli voľnejšie opatrenia, bolo dvakrát v týždni počuť tóny našich hudobníkov z Domu kultúry ŽP. Momentálne môžu členovia Dychovej hudby ŽP cvičiť len doma – individuálne.
„Je to veľká škoda a všetkých nás mrzí, že nemáme možnosť stretávať sa a nacvičovať program, ktorý sme chceli uviesť počas vianočného koncertu. Verím, že členovia si nájdu čas a chuť aspoň trochu si pre seba zahrať, aby sa nám po skončení obmedzení začínalo jednoduchšie. Vždy, keď bolo možné obnoviť skúšobný proces, stretávali sme sa pravidelne dvakrát do týždňa. Dokonca sme koncom leta zorganizovali víkendové sústredenie na chate v Osrblí,“ povedal na úvod Jakub Laco, skladateľ a dirigent našej dychovky.
Veľa koncertov v tomto roku naši hudobníci nestihli, no v septembri sa im podarilo vystúpiť hneď dvakrát. Najskôr odohrali koncert pre obec Podbrezová, ktorý mal výborné ohlasy. Krátko nato sa zúčastnili aj Festivalu dychových hudieb vo Valaskej.
Rôzne generácie hudobníkov
Dychová hudba ŽP má momentálne približne tridsať stálych členov. Na veľké koncertné vystúpenia to však nestačí. Podľa slov dirigenta musíme do niektorých nástrojových skupín hostí pozývať. Hudba je asi jedna z mála záujmových činností, kde sa súčasne stretáva niekoľko generácií ľudí. U nás v orchestri je najmladšou členkou klarinetistka Evka Honková, ktorá má len 11 rokov a je dcérou našich dlhoročných členov Martina a Alexandry Honkovcov. Najstarším hudobníkom orchestra je Vojtech Kotrán, ktorý je v dychovke už od roku 1960 a v úctyhodnom veku 71 rokov je stále aktívny.
A aké sú podmienky pre nových členov, ktorí by mali záujem hrať v Dychovej hudbe ŽP? „Vstup do hudobného telesa nie je ako vstúpiť do krúžku šikovných rúk. Je potrebné, aby potencionálny člen mal aspoň základné predpoklady pre hru na dychový nástroj. Vítaní sú predovšetkým takí, ktorí už na nástroj hrať vedia. Máme však niekoľko prípadov, kedy sa v mladom veku deti naučili hrať až u nás v dychovom orchestri. Ako profesionálny hudobník musím konštatovať, že pre deti je výhodnejšie navštevovať základnú umeleckú školu. V nej sú pod profesionálnym vedením skúsených pedagógov. Získajú širší diapazón vedomostí i z oblasti hudobnej teórie, ktoré môžu byť potrebné pre ich potencionálnu kariéru hudobníkov,“ vysvetlil Jakub Laco.
Tradičné vianočné koledovanie zatiaľ otázne
V predchádzajúcich rokoch bolo pred Vianocami peknou tradíciou koledovanie nášho orchestra. V posledný pracovný deň pred sviatkami dychovka spríjemnila svojou hrou okolie železiarní a blízkych obcí. Hudobníci zahrali vždy niekoľko kolied v starom aj v novom závode, v Podbrezovej, v Lopeji, na Štiavničke, vo Valaskej či v Hronci. Tento rok to je kvôli pandemickej situácii otázne. Vlani sa tradičné koledovanie neuskutočnilo. V tomto roku ešte nie je rozhodnuté, či nás dychovka poteší. „Dnes to nedokážem ani potvrdiť a ani vyvrátiť, keďže opatrenia sa neustále menia. Múdrejší budeme až v týždni, keď sú Vianoce. V prípade určitých modifikácií to možno pôjde. A ak sa to podarí, budú mať zamestnanci železiarní aj obyvatelia obce pekné prekvapenie,“ ozrejmil situáciu náš dirigent.
Celoživotná vášeň
Jakub Laco pôsobí v Dychovej hudbe ŽP ako dirigent od novembra 2018. Aj napriek náročnej situácii jej ostáva naďalej verný. „Vo všeobecnosti je dychová hudba spätá takmer s celým mojím životom. Od detstva som mal vrúcny vzťah k hudbe. Pôsobil som v niekoľkých orchestroch a práve vďaka tomu som precestoval veľký kus sveta, získal mnohých priateľov, ale i svoju partnerku. Dychovej hudbe sa venujem na každodennej báze, keďže okrem podbrezovskej dychovky pôsobím aj vo Vojenskej hudbe Banská Bystrica. Dychová hudba sa preto okrem záľuby stala i mojím denných chlebom. Verný som jej aj v sfére klasickej hudby. Pedagogicky pôsobím na Akadémií umení v Banskej Bystrici, kde sa snažím študentom ukázať krásy a farebnosť dychového orchestra a vybudovať u nich vzťah aj k tomuto telesu.“
S hudbou začínal ako autodidakt, najskôr sa venoval hre na gitaru, klavír a bicie. Neskôr sa cez spolužiaka v základnej škole dostal k hre na barytón a pozaunu a do dychového orchestra v Bojniciach. „Keď som ako-tak pochopil základné princípy fungovania hudby, začal som komponovať a aranžovať pre dychové nástroje a s tým už bolo dirigovanie priamo spojené. Najmä počas štúdia na vysokej škole som sa dostal k dirigovaniu bližšie a dnes ho považujem spolu s komponovaním za môj vyjadrovací prostriedok, ktorým môžem prejaviť svoje emócie,“ priblížil svoju profesijnú cestu v hudbe Jakub Laco.
Momentálne by bol náš dirigent najradšej, keby sa zase všetci mohli v plnom zdraví stretávať na skúškach a vystúpeniach. „Pre hudobníkov je extrémne dôležité, aby mali kontakt s publikom a získavali spätnú väzbu. V opačnom prípade je to ako piecť chlieb a nedať z neho nikomu ochutnať,“ myslí si Jakub Laco. Napriek nepriaznivej pandemickej situácii má aj plány do najbližšieho obdobia. „Jednou z priorít do blízkej budúcnosti je nahrať album, ktorý bude dokumentovať nový omladený repertoár a zvuk orchestra. Je potrebné, aby sme po sebe nechali aj nejaký odkaz pre nasledujúce generácie a aby sme svetu priniesli niečo nové.“
