Nie všetky projekty musia byť veľké, aby mali skutočný význam. Niekedy práve tie najmenšie dokážu najlepšie ukázať, čo znamená vzťah k miestu, komunite a práci, ktorá za nimi stojí.
Ako kastelán hradu Ľupča a zároveň poslanec obecného zastupiteľstva v Slovenskej Ľupči som mal možnosť pripraviť projekt, ktorý bol pre mňa osobne výnimočný. Projekt Revitalizácia oddychovej zóny pri 300-ročnom hradnom dube získal v hlasovaní verejnosti najvyššiu podporu (2 168 hlasov) a následne bol v plnej výške financovaný z Nadácie COOP Jednota.
Na prvý pohľad ide o jednoduchý zásah, úpravu priestoru pod starým dubom na ceste k hradu Ľupča. V skutočnosti sa tu stretlo niekoľko vrstiev, ktoré z neho robia výnimočné miesto. Príroda, história, remeslo aj osobný príbeh.
Dominantou priestoru je viac ako tristoročný dub, ktorý sa stal prirodzeným bodom zastavenia. Nová lavička pod ním však nie je len obyčajným mobiliárom. Vznikla v dielni miestnych majstrov, umeleckého kováča Ľuboša Krajana a jeho synov. Kovové prvky boli ručne kované, dubové fošne spracované tradičnými technikami a doplnené detailmi (napríklad cínovanie), ktoré priznávajú prirodzenosť materiálu, kresbu dreva, praskliny aj ich spevnenie kovom.
Do projektu sa zapojili aj ďalší miestni odborníci. V dielni bolo do dreva vypálené nové logo a slogan obce „Tu sa mi ľúbi,“ čím sa lavička stala aj nositeľom identity miesta.
Na projekte spolupracovali aj ľudia zo železiarní
Grafické spracovanie informačnej tabule pripravil Radovan Rybovič a jej realizáciu zabezpečilo propagačné oddelenie Železiarní Podbrezová a. s. Práve informačná tabuľa dodáva tomuto miestu ďalší rozmer. Pripomína príbeh rehoľných sestier z Charitného domu, ktoré na hrade Ľupča pôsobili v rokoch 1957 až 1988. Mnohé z nich pracovali v hradnom hospodárstve, v lesoch či v družstve. Práve rehoľné sestry využívali lavičku pri svojich každodenných modlitbách. Aj takto sa dá história prirodzene vrátiť do krajiny, nie ako vzdialený fakt, ale ako príbeh, ktorý stretneme cestou.
Symbolika projektu
Na dub bol osadený obraz s motívom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorý tu bol aj v minulosti. Práve srdce sa stalo tichým symbolom celej obnovy. Ľudia za projekt hlasovali úprimne, od srdca. A dnes sa na tomto mieste dá jednoducho zastaviť. Sadnúť si. Oddýchnuť si. Vnímať ticho, ktoré tu má svoju históriu.
Spolupráca, ktorá má zmysel
Teší ma, že sa tento projekt podarilo zrealizovať v spolupráci s vedením Železiarní Podbrezová a. s., samosprávy, komunity, nadácie aj miestnych remeselníkov. Zároveň je pre mňa dôležitým signálom, že podobné drobné, ale zmysluplné zásahy majú v našom prostredí svoje miesto a podporu.
Obec Slovenská Ľupča zároveň plánuje postupne realizovať aj ďalšie dva projekty z hlasovania z vlastných zdrojov, čím sa tento príbeh rozvoja verejného priestoru uzavrie do celku. Ukazuje sa, že keď sa veci robia poctivo, od koreňa, dokážu zanechať stopu. Aj keď ide „len“ o lavičku pod stromom.
