Takmer štyri desaťročia zasvätil práci s mladými ľuďmi, odbornému vzdelávaniu a odovzdávaniu skúseností ďalším generáciám. Jozef Zákalický nastúpil do školy v Podbrezovej v roku 1987 ako mladý majster odborného výcviku a odvtedy bol svedkom veľkých zmien – od prvých dielní bez modernej techniky až po súčasné vybavené pracoviská. V rozhovore spomína na svoje začiatky, porovnáva generácie žiakov a hovorí o tom, prečo majú remeslá a technické profesie aj dnes nezastupiteľné miesto. Na nedávnom slávnostnom odovzdávaní maturitných vysvedčení patril medzi trojicu ocenených zamestnancov školy.
V našej škole pôsobíte už takmer štyri desaťročia. Ako si spomínate na vaše začiatky?
– Na svoje začiatky si spomínam veľmi rád. Písal sa rok 1987, keď som ako 23-ročný mladý človek prišiel z môjho prvého zamestnania do vtedajších Švermových Železiarní na učilište v Podbrezovej. Nastúpil som na pozíciu majster odborného výcviku. Dielne školy boli v starom závode v terajšej novej kolkárni. Prvýkrát sa otváral nový odbor mechanik elektrotechnik a ja, spolu s Jánom Albertym a Petrom Bacušanom, sme boli novými posilami k starším skúsenejším majstrom silnoprúdovej elektrotechniky, ktorí tam už pôsobili. Boli to najmä Janko Kupec s Ivanom Kassom a Klementom Formánekom, ktorí si nás zobrali pod patronát. Prišiel som medzi skúsených kolegov, od ktorých som sa veľa naučil. Mal som rešpekt pred povolaním majstra a aj pred zodpovednosťou, ktorú táto práca prináša. Za tie roky sa škola veľmi zmenila, dielne sa začiatkom 90-tych rokov presťahovali do nových priestorov a začala sa písať nová história…
Aké mali v minulosti žiaci podmienky v porovnaní so súčasnosťou?
– Podmienky boli jednoduchšie. Nemali sme počítače, internet ani moderné meracie prístroje, ktoré sú dnes bežnou súčasťou výučby. O to viac sa kládol dôraz na pochopenie princípov, presnosť a manuálnu zručnosť. Dnes majú žiaci oveľa viac možností, ale zároveň musia vedieť vybrať z množstva informácií tie správne.
Čo pre vás osobne znamená práca so študentmi?
– Je to práca, ktorá má zmysel. Mám dobrý pocit, keď vidím, ako sa z prvákov postupne stávajú šikovní elektrotechnici, strojári či hutníci pripravení na prax. Každý úspešný absolvent je pre mňa dôkazom, že naša práca má význam.
Čo vás na práci s mladými ľuďmi stále motivuje?
– Najviac ma motivuje ich pokrok. Keď vidím, že žiak, ktorý si spočiatku neveril, dokáže po niekoľkých rokoch samostatne riešiť odborné úlohy alebo uspieť v zamestnaní, je to najlepšia odmena. Navyše, aj ja sa od mladých ľudí učím – prinášajú nové pohľady a prirodzene pracujú s technológiami.
Keď porovnáte žiakov v minulosti a teraz, aké rozdiely vnímate?
– Dnešní žiaci sú technicky zručnejší v oblasti digitálnych technológií, no niekedy im chýba trpezlivosť. V minulosti boli viac zvyknutí hľadať riešenia postupne a venovať viac času praktickému nácviku. Na druhej strane, každá generácia má svoje silné stránky a úlohou učiteľa je pomôcť ich rozvíjať.
Čo je podľa vás najdôležitejšie odovzdať žiakom okrem odborných zručností?
– Určite zodpovednosť, spoľahlivosť a poctivý prístup k práci. V elektrotechnike platí, že chyba môže mať vážne následky. Preto je dôležité, aby si žiaci osvojili nielen vedomosti, ale aj disciplínu, bezpečnosť pri práci a rešpekt voči svojmu remeslu.
Akú budúcnosť majú podľa vás remeslá a odborné profesie?
– Som presvedčený, že veľmi dobrú. Moderné technológie síce napredujú, ale vždy ich musí niekto navrhnúť, zapojiť, obsluhovať a opravovať. Kvalitní elektrotechnici, strojári či hutníci budú potrební aj v budúcnosti. Odborné vzdelanie dnes otvára veľa možností doma aj v zahraničí.
Keď sa obzriete za takmer štyridsiatimi rokmi v škole, čo vám ako prvé napadne?
– Najmä ľudia. Kolegovia, s ktorými som mal možnosť spolupracovať a množstvo žiakov, ktorých som učil. Mnohí z nich dnes pracujú vo významných pozíciách vo firme alebo podnikajú vo svojom odbore. Je príjemné stretnúť bývalého žiaka a vidieť, že sa mu darí. A tak isto aj materiálno-technické podmienky, ktoré sme mali na začiatku a aké máme teraz. To sa nedá porovnávať.
|
Je nejaký moment alebo situácia, na ktorú nikdy nezabudnete?
– Takých chvíľ bolo veľa. Veľmi rád spomínam na úspechy našich žiakov v odborných súťažiach a aj na okamihy, keď sa bývalí absolventi po rokoch vrátili do školy a povedali, že práve tu získali základy pre svoju profesiu. Také stretnutia človeka vždy potešia. A nikdy nezabudnem na moment, keď som sa zoznámil s novou kolegyňou, s ktorou už takmer štyridsať rokov kráčame spoločným životom.
Prečo by ste našu školu odporučili budúcim absolventom základných škôl?
– Pretože spája tradíciu s moderným odborným vzdelávaním. Žiaci získajú kvalitné teoretické vedomosti, veľa praktických skúseností a pripravia sa na povolanie, ktoré má budúcnosť. Naši absolventi sú úspešní ako hutníci, strojári, elektrotechnici či odborníci v ďalších technických profesiách. Som presvedčený, že remeslo a technické vzdelanie sú stále jednou z najlepších investícií do budúcnosti.
Riaditeľka našej školy Miriam Pindiaková oceňuje Jozefa Zákalického počas tohtoročného odovzdávania vysvedčení maturantom. Foto: M. Štefánik
