Naša pravidelná prispievateľka Ivana Peťková nám poslala do redakcie ďalší tip na turistiku v našom regióne. Z obce Horná Lehota prešla až na Krpáčovo, pričom ide o príjemnú prechádzku v krásnom horskom prostredí.
Našu prechádzku sme začali v obci Horná Lehota, v miestnej časti Bruchačka. Tento názov ju však nevystihuje, pretože to bol odjakživa tajch. Osada Tajch pred Hornou Lehotou je známa tým, že tu bola v roku 1905 postavená hrádza a voda z tajchov tvorila nevyhnutnú súčasť celého výrobného procesu v podbrezovských železiarňach. Na križovatke sa nachádzal dom tajchára, ktorý bol v kontakte s fabrikou.
My sme sa vybrali po pravej strane, pričom sme prešli až k prvej priehrade. Za ňou vyššie je ďalšia, ktoré slúžia pre rybárov. Táto časť sa volá Richtárovo. Vyše priehrad je odbočka do Lehoty. Určite si všimnete tabuľku, ktorá informuje, že tu v minulosti stál mlyn. Prvý bol kamenný a dal ho postaviť Žigmund Kráľ. Pre obec mal v tom čase veľký význam. Lehoťania totiž pestovali ľan a konope. Pri mlyne plátno kropili a sušili. Pri potoku boli močidlá na konope a mládež si tam stavala priehrady, kde sa kúpali a ženy v potoku prali.
Druhý mlyn bol funkčný do roku 1932 a tretí bol uvedený do prevádzky o rok neskôr. Postavil ho Maxo Kompánek na tajchu, kde sa nachádza aj pôvodný mlyn.
Pri Žobráčke
Smerom na Krpáčovo je pri ceste prameň nazývaný „Žobráčka.“ Traduje sa, že studnička dostala názov po žobrákovi, ktorý tam v minulosti zamrzol. Tu sa začína dolina pod vrchom Svibová, známa rôznymi povesťami a údajne tam bola objavená jaskyňa.
Jedna z jaskýň sa nachádza aj pri ceste a spájaná je s rodákom Hornej Lehoty Samom Chalupkom. Údajne sa do nej ukryl pred prenasledovateľmi a následne bol vstup do jaskyne opradený pavučinou. Tak sa zrodila povesť, že Sama Chalupku zachránili pavúky a preto sa pavúkom nesmie ubližovať. Neďaleko od spomínanej jaskyne je mostík. Závozom sa dostaneme po žltej značke do Hornej Lehoty. Táto trasa je kratšia, vhodná aj pre deti.
My však pokračujeme ďalej, pričom prídeme k tabuli, ktorá nás pozýva na náučný chodník k Hrádku – Hľadanie stratených svetov. Ak sa rozhodnete vystúpiť na Hrádok, cesta trvá asi 45 minút. Ide o staroveké sídlo, kde žili Kelti. Miesto dýcha históriou. Ak nazrieme do prameňov, spája sa s lužickou kultúrou, dobou bronzovou či staršou dobou železnou. Dosvedčujú to nálezy, ktoré tu boli objavené. Okrem toho sa našli aj zaujímavé bronzové a železné ihlice, bronzové náramky a keramika s odtlačkami. (Pozn. red.: Nálezy z Hrádku sú vystavené aj v Hutníckom múzeu ŽP).
Národná kultúrna pamiatka
Hrádok je opradený povesťami, ktoré písala aj Božena Nemcová pri návšteve Sama Chalupku. Podľa nich kedysi žili na Hrádku obri. Iná povesť hovorí o trpaslíkoch, ktorí ukryli zlato v jednej z jaskýň. Tá sa neskôr otvorila pastierovi kôz. Len pre zaujímavosť, Hrádok je národná kultúrna pamiatka.
Hore dolinou sa po žltej značke dostaneme ku Prameňu Sama Chalupku. Voda z neho zásobuje dedinu pitnou vodou od roku 1925. Vodovod a rezervoár si vlastnoručne postavili obyvatelia, aby mali konečne v dedine pitnú vodu. Prichádzame na Krpáčovo, odkiaľ sa môžeme vrátiť späť do Hornej Lehoty popri jazere. Cez les po žltej značke je možnosť pokračovať na Tále, Mesiačik, Babu až na Chopok.
Táto pekná a nenáročná trasa stojí za vašu návštevu, pričom si môžete prečítať o viacerých zaujímavostiach na tabuliach, ktoré sú súčasťou náučného chodníka.
Zaujímavosti o Hrádku
• Srdcovka spisovateľa Sama Chalupku.
• Chránená kultúrna pamiatka.
• Priamo v Hornej Lehote je keltská izba, kde sa môžu návštevníci dozvedieť o živote Keltov.
• Výskumy potvrdili, že lokalita bola osídlená už v dobe železnej.
• Výlet vhodný aj pre rodiny s deťmi.
• Z obce Horná Lehota vedie do lokality náučný chodník v dĺžke 3,5 kilometra.
