Pod značku FK Železiarne Podbrezová nespadá len A-tím, dorast či chlapčenské mužstvá v kategórii mládeže. Súčasťou športovej rodiny nášho klubu sú aj dva dievčenské tímy. Mladší tvoria hráčky do 15 rokov, starší zasa futbalistky do 19 rokov. Obom skupinám sa venuje tréner Tomáš Kvačkaj, ktorý si túto prácu pochvaľuje. Podľa jeho slov je dievčenský futbal o menších emóciách a napätí. Mladé hráčky si šport viac užívajú, tešia sa z prítomnosti v kolektíve a zápasy vonku berú nielen ako povinnosť, ale aj ako výlet s rovesníčkami. Tomáš Kvačkaj rozpráva nielen o tom, ako sa darí dievčenskému futbalu, ale aj o cieľoch či rozdieloch v porovnaní s chlapcami.
Ako ste sa dostali k trénovaniu dievčat v našom klube?
– V Podbrezovej som začal trénovať dievčatá na podnet môjho kamaráta Milana Šajgalíka, ktorý ich viedol asi desať rokov. On je ten, kto u nás odštartoval éru ženského mládežníckeho futbalu. Po rokoch sa rozhodol skončiť. Oslovil ma s návrhom, aby som po ňom prebral štafetu. Vedel, že aj moja dcéra je už od prípravky futbalistka. Ako dlhoročný kormidelník som výzvu prijal. S klubom sme sa dohodli a začali sme ženský futbal rozvíjať tak, aby napredoval.
Dievčenský tím bol podmienkou pre fungovanie akadémie FK Železiarne Podbrezová…
– Ide o vyhlášku Slovenského futbalového zväzu. Každá futbalová akadémia musí mať aj dorastenecký dievčenský tím. Môj predchodca má tiež dcéry futbalistky a chcel s pomocou FK Železiarne Podbrezová naplno naštartovať dievčenský futbal. Keď existoval Útvar talentovanej mládeže, stačilo, aby boli v klube žiacke tímy chlapcov i dievčat. Teraz musí byť aj dorast v oboch kategóriách. Hoci ide v medzinárodnom meradle o niečo nové, je to dobrá vec.
Aký je v našom okolí záujem dievčat o futbal?
– Myslím si, že je potenciál, aby sme vytvorili družstvá, ktoré by sa mohli rozvíjať a napredovať. Pre dievčatá je to veľká motivácia. Učím na základnej škole, predtým som pôsobil ako pedagóg na strednej škole. Baby sa ma pýtali, či si môžu ísť zahrať futbal. Využil som skutočnosť, že som učiteľ. Oslovil som mnoho dievčat a posťahoval ich zo škôl na ihrisko. Pomohli mi aj kolegovia a známi. Začali sme budovať predovšetkým žiacke družstvo. Potom je kategória dorasteniek, ktorá je dosť špecifická.
Hovoríte, že dievčatá do jednotlivých tímov získavate predovšetkým po vlastnej ceste. Ako je to s kvalitou? Predsa len, základňa nie je až taká široká…
– Kvalita dievčenského futbalu je slabšia. V podstate sme od začiatku začali „hľadať“ hráčky s rokom narodenia 2012 a staršie. Podarilo sa nám doplniť predovšetkým žiačky. Dievčatá narodené v rokoch 2007 a 2008 už hrajú za dorast. Potrebujeme obe kategórie pokryť dostatočným počtom futbalistiek. Musím ale priznať, že momentálne nedosahujeme úroveň našich konkurentiek v súťaži.
Koľko hráčok je dnes zaregistrovaných v FK Železiarne Podbrezová?
– Je ich viac. Ale aktívne sa do tréningového procesu a následne aj do súťaží zapája 34 dievčat v dvoch kategóriách.
Spomenuli ste, že nedosahujete úroveň konkurentiek. Ako sa vám darí v jednotlivých súťažiach?
– Pôsobíme v prvej lige žiačok a v prvej lige dorasteniek skupiny Východ. Je v nej po osem družstiev, pričom hráme trojkolovo každý s každým. Momentálne sme však vo fáze skladania tímu, čo sa odzrkadľuje aj na výsledkoch. Tréneri z iných tímov mi hovorili, že aj oni pred troma až piatimi rokmi začínali podobne ako my. Predovšetkým hľadali vhodné adeptky, ktoré následne vychovávali. Tréningom a skladbou kádra sú už na vyššej úrovni, čo je na ihrisku vidieť.
Určite sa ale neuspokojíte so súčasným stavom. Aké sú vaše dlhodobé ciele?
– Môj osobný cieľ je, aby sme v priebehu piatich rokov posunuli ženský futbal v Podbrezovej na takú úroveň, aby mal v rámci Slovenska určité meno. V súčasnosti vnímame predovšetkým mužský, dorastenecký a celkovo chlapčenský futbal pod značkou FK Železiarne Podbrezová. Verím, že s podporou vedenia a prácou celého klubu bude na futbalovej mape výraznejšie svietiť aj ženský tím.
Trénovali ste mužov, chlapcov a teraz zasa dievčatá. V čom je najväčší rozdiel?
– Rozdiel je najmä v pohybovej a v technickej stránke. Stane sa, že niektoré dievčatá „vyskočia“. Ide predovšetkým o tie, čo trénujú s chlapcami od prípravky. Majú dostatočné návyky, preto je u nich športový rast rýchlejší. Dievčatá však trénujú veľmi usilovne. Pracujú, nechýba im chcenie a teraz počas zimy sa pripravujú individuálne. Akurát tréneri sa musia prispôsobiť ich pohybovej výkonnosti a aj technickej stránke. Ako som spomínal, v Podbrezovej začíname prakticky od nuly. Až 90 percent dievčat nemalo doteraz žiadnu skúsenosť s futbalom, okrem domáceho prostredia. To znamená, že si zakopali s rodičmi alebo len tak s chlapcami niekde na sídlisku. My s nimi začíname tak, ako keby išlo o prípravku osemročných chlapcov.
Ako je na tom všeobecne ženský futbal? V spoločnosti ešte stále prevláda názor, že ide predovšetkým o mužský šport, čo ale nie je pravda…
– Na Slovensku ide do popredia. Je to vďaka podpore Slovenského futbalového zväzu, ktorá je na dobrej úrovni. Zväz podporuje trénerov tak, aby jednotlivé kluby mali odborníkov, ktorí sa budú dievčatám venovať. Dôležitá je však aj zanietenosť trénerov. Práca s touto kategóriou je iná. Pätnásť rokov som trénoval chlapcov. Toto je niečo nové, ale o to viac motivujúce. Ženský futbal napreduje aj vo svete. Sledujem ženské majstrovstvá sveta i Európy. Výkonnosťou sa športovkyne približujú mužom. Či už ide o taktickú pripravenosť alebo technické ovládanie lopty. Samozrejme, po fyzickej stránke nemožno porovnávať. Ale po hernej má ženský futbal dnes už veľmi dobrú úroveň.
