Radovana Ryboviča poznajú mnohí naši čitatelia. Náš kolega zo spoločnosti ŽP Informatika sa popri práci s kamerou, fotoaparátom či grafickými programami venuje netradičnej záľube. Zbiera a maľuje maličké figúrky. Ide o koníček vyžadujúci nekonečné množstvo trpezlivosti, fantázie, ale i času.
Čo všetko zahŕňa, čo je pri ňom potrebné a ako vyzerá jeho zbierka figúrok, to nám prezradil v rozhovore.
Ste zberateľom miniatúrnych postavičiek, ktoré aj sám maľujete. Ako ste sa dostali k tejto nevšednej záľube?
– Paradoxne, cez dejepis. Vždy ma bavilo obdobie vlády Napoleona, seriály v televízii s touto tematikou a v podstate všetko, kde sa mihla nejaká uniforma. Knihu o vojenských uniformách z tohto obdobia som mal z mestskej knižnice požičanú tri roky a odmietal som ju vrátiť (smiech). Pri jednej z návštev strýka v Prahe som v obchodnom dome narazil na plastikové figúrky rakúskych, francúzskych a ruských pešiakov z bitky pri Slavkove v roku 1805. To boli moje úplne prvé oficiálne kúpené figúrky. Netušil som, ako ich poriadne postaviť a vymaľovať, takže to nedopadlo veľmi dobre. Postupne som sa však zdokonaľoval. Nedávno sa mi podarilo znovu objaviť a kúpiť originály týchto starých figúrok, tak pevne verím, že sa k nim dostanem a tentokrát z nich budú výstavné kúsky.
Aké boli vaše úplné začiatky? Určite ste nemali toľko poznatkov ako dnes.
– Keď som počas štúdia na gymnáziu začínal s týmto koníčkom, najväčším problémom bol nedostatok informácií a tiež nedostupnosť figúrok. Maľovanie postavičiek je predovšetkým o know-how a o základných technikách a postupoch. Dodnes mám odložené dva veľké články z časopisu Zenit, kde boli popísané nejaké jednoduché postupy. To bolo v tom období všetko. Dnes je všetko jednoduchšie. Všade sú stovky videonávodov, tutoriálov, existujú rôzne fóra a diskusné skupiny, kde sa môžete opýtať skúsených painterov, teda maliarov postavičiek. No a potom je to už len o dostatku času a trpezlivosti. Existuje mnoho príkladov, keď sa ľudia vypracovali na špičku len tým, že veľa maľovali a nebáli sa skúšať. Talent a cit pre farby sú samozrejmosťou, pri historických kúskoch aj štúdium odborných prameňov. Vďaka internetu nie je problém kúpiť akúkoľvek figúrku z ktoréhokoľvek kúta sveta.
Vy ste však nezostali len pri historických kúskoch, ale postupne sa vaša zbierka rozrastala o rôzne iné. O aké konkrétne?
– Mojím primárnym záujmom boli historické figúrky v rôznych mierkach, konkrétne z môjho obľúbeného napoleonského obdobia. Časom sa k tomu pridali sci-fi a fantasy postavičky. V jednom období som si vyrábal aj svoje vlastné. Momentálne mám najbližšie k figúrkam zo stolovej hry Marvel United. Nevnímam to však celkom ako zberateľstvo. Ide o istú formu modelárstva, respektíve maľovanie, rôzne maliarske postupy, ale aj konverzie, teda prerábanie figúrok.
Vaša zbierka je poriadne bohatá. Máte zrátané, koľko kusov postavičiek by sme u vás našli?
– Počet si nedovolím odhadnúť, ide o stovky, možno až tisíce kusov. Zvlášť historické sa robia v bataliónoch, pričom v jednej kúpenej krabici je 25 až 70 kusov. Pre mňa je podstatné, koľko figúrok mám hotových a namaľovaných, nie to, koľko ich mám ešte v skrini.
Kde zháňate jednotlivé figúrky? Spomínali ste internet, ale určite sú aj iné možnosti. Aké?
– Figúrky kupujem cez rôzne modelárske internetové obchody, ale aj na modelárskych súťažiach, kde sú vždy prítomní i samotní predajcovia. Kapitolou samou o sebe je nákup priamo od sculptorov, teda autorov figúrok. Sme komunita figurkárov a ich maliarov. Vymieňanie jednotlivých kusov nie je naším cieľom, skôr ide o výmenu skúseností a maliarskych postupov. Obľúbené sú pravidelné stretnutia, ktorých súčasťou sú spoločné maľovacie aktivity, rôzne workshopy či prezentácie. Organizujú sa aj špeciálne súťaže po celom svete. Dnes sa bavíme o nezmernom počte maliarov – figurkárov. Keď k tomu pripočítam fanúšikov najrozšírenejšieho herného sveta Warhammer, ide o milióny ľudí. Aj keď v tomto prípade je maľovanie len jedným z tých menej podstatných elementov záľuby.
Čo je pri tejto vášni najdôležitejšie?
– Čas je vždy kľúčový, keďže ide o tvorivú činnosť, ak teda nechcem použiť výraz umeleckú. Nedá sa robiť nasilu, musí byť chuť a nálada. Naučil som sa optimalizovať svoje postupy, takže často maľujem viac figúrok naraz. Pri historických napolencoch je to logické. Úroveň detailov trochu ustupuje počtu vojakov v skupine – batalione. U takzvaných výstavných figúrok sa sústreďujem viac na detaily, hru svetla a tieňa, rôzne efekty osvetlenia. Maľujem väčšinou po večeroch, keď rodinka spí. Končím neraz v noci, prípadne nadránom, aby som vstal do práce.
Je to teda pre vás ideálny spôsob relaxovania?
– Mám rôzne formy oddychu – od výletov a turistiky s rodinou, cez čítanie kníh, pozeranie filmov. Každý deň si užívam špecifický relax vo fitku. Figúrky sú tvorivým oddychom, čo ma baví. Nechcem byť len pasívnym príjemcom, ale aj niečo tvoriť. Som výslovne vizuálny človek, takže hra s farbami je pre mňa asi prirodzená voľba.
Kde je možné vidieť vaše figúrky?
– Vzhľadom na známy modelársky nepomer nakúpených a hotových modelov mám 99 percent všetkých figúrok ešte zabalených v krabiciach doma po skriniach. Tie, ktoré sú už hotové, teda namaľované, mám vo veľkej presklenej vitríne v obývačke. Kedysi som často chodil po súťažiach u nás i v zahraničí, kde boli veľké figurkárske prezentácie pre verejnosť, ktoré sa tešili obrovskej popularite. Okrem toho som množstvo namaľoval na zákazku, prípadne daroval či predal. Takže sú roztrúsené po celom svete.
