V závere marca sme sa vybrali ja, dcéra Tinka a kamoška na túru. Ráno sme vyrazili autom z Hornej Lehoty do obce Hiadeľ. Odtiaľ sme šli na Prašivú a Veľkú Chochuľu.
Keď sa nás ľudia pýtali, kam ideme, niektorí ani nevedeli, kde sa tieto miesta nachádzajú a pritom sú len kúsok od nás. Prešli sme cez obec Hiadeľ až k pamätníku SNP, kde sme zaparkovali auto a začali naše putovanie. Počasie nám ešte ako-tak prialo, predpovedaná bola oblačnosť, ale bez dažďa. Za rampou sme prešli asi tristo metrov po asfaltovej ceste, následne začalo stúpanie horou asi dva kilometre na Hiadeľské sedlo.
Počasie v doline bolo jarné, slniečko svietilo a hrialo, takže po chvíli šliapania nám začalo byť teplo. Vetrovky museli ísť dole. Od Hiadeľského sedla nám smerovník ukazoval dve hodiny na Veľkú Chochuľu. Ešte stále sme stúpali horou po modrej turistickej značke, následne sme sa dostali na trasu hrdinov SNP. Čochvíľa sa nám naskytli výhľady do doliny. Prechádzali sme kosodrevinou a potešilo nás, keď sme videli hrebeň. Vo výške viac ako 1 100 metrov nad morom už fúkal vietor a bol sneh. Našťastie nás držal, takže neboli potrebné mačky. Počasie by som nazvala – ani zima, ani jar.
Po polhodinke sme sa ocitli na vrchole Prašivej. Po hrebeni sa nám kráčalo dobre, akurát nás sprevádzal vietor, takže sa nám zišli rukavice, čiapka i vetrovka. Na obzore bolo vidieť náš cieľ. Pred posledným stúpaním nás obehol bežec, ktorý bol obutý len v teniskách, pričom po snehu sa pohyboval s ľahkosťou. Obdivujem takýchto ľudí. Po chvíli sme prišli do cieľa s pocitom, že sme to zvládli a spokojné sme sa kochali výhľadmi, ktoré sa nám naskytali. Po malom posilnení sme sa vrátili tou istou cestou naspäť.
Na Prašivej nás pozdravili traja turisti, no okrem nich sme už nestretli nikoho, iba jednu srnku, ktorá nám prebehla cestu. Počas schádzania sme rozmýšľali nad ďalšou túrou, možno aj tou istou, ale ešte ďalej po hrebeni dole do Bukovca alebo Brusna.
Naša trasa bola stredne náročná, mala dĺžku 18 kilometrov a zvládli sme ju za šesť hodín. Tešíme sa na jarné a letné túry. Naše kopce sú však krásne v každom ročnom období.
Ivana Peťková, Vvr
