Ivana Peťková, zamestnankyňa podbrezovských železiarní, je milovníčkou turistiky. Do redakcie nám pravidelne posiela zážitky zo svojich výletov. Nedávno si vybrala zaujímavú trať v okolí, ktorú poznajú mnohí turisti. Nízke Tatry ju opäť odmenili nádhernými výhľadmi. Svoje putovanie opísala v nasledujúcich riadkoch.
Tentokrát sme išli z Jasenia, pričom začiatok našej cesty bol nad prameňom kyslej vody v Baukovej. Rozhodli sme sa, že pôjdeme po žltej, a to na Zámostskú hoľu a odtiaľ po červenej trase, ktorá je súčasťou Cesty hrdinov SNP.
Začali sme stúpaním po lese až na kosodrevinu. Na hrebeni nás privítala hmla, hoci deň predtým bolo veľké teplo. Aj preto sme si povedali, že sa ideme ochladiť na kopce, čo sa aj podarilo.
Po hrebeni sme prešli po červenej až na Ďurkovú, no chatu sme tentokrát vynechali, pretože nás čakala cesta na Chabenec. Veľa turistov prichádzalo z Magurky, no pre väčšinu bola cieľom práve ikonická útulňa, kde sa dá občerstviť a oddýchnuť. Po príchode na Chabenec sme stretli len troch turistov. Počasie sa ustálilo, vyšlo slniečko, ktoré nás zohrialo, keďže v hmle nám bola zima na ruky. Od Chabenca sa kocháme krásnymi scenériami navôkol. Takéto pohľady nikdy neomrzia. Pred nami je Skalka. Sľúbili sme si, že na ňu vyjdeme nabudúce. Zišli sme na Krížske sedlo.
Míňame niekoľko turistov, ktorí kráčajú na Chopok, na ktorom sme boli nedávno. Vybrali sme sa po modrej na Kosodrevinu a odtiaľ na Srdiečko. Celkovo sme putovali osem hodín, pričom sme prešli asi 25 kilometrov. Pod Derešmi a pri smerovníku na Príslop sme plánovali, že odtiaľto pôjdeme niekedy na Babu, následne na Mesiačik a Tále. Možností máme neúrekom. Cestou sme ochutnali sladučké maliny, ktoré boli všade okolo. Pochutnával si na nich aj macko, keďže zanechal po sebe stopy.
Túru sme šťastne dokončili. Unavené, ale šťastné ako vždy. Že nás budú bolieť na druhý deň nohy? Nevadí. Bolesť prejde a my sa budeme tešiť na ďalšie putovanie.