V dnešnom tipe na výlet sa vyberieme do Vysokých Tatier. Navštívime tri chaty, strávime noc pod Lomnickým štítom a užijeme si pekné chvíle v našich veľhorách. Cieľom nášho putovania bude Skalnatá chata, učupená pod majestátnym Lomnickým štítom. Dostať sa k nej nie je zložité, vybrať si môžete viaceré trasy, my sme zvolili tú z Tatranskej Lesnej.
O parkovacej politike vo Vysokých Tatrách sa v súčasnosti veľa hovorí, my máme pre vás tip, kde môžete auto odstaviť bezplatne. Zaparkovali sme pri penzióne Karpatia v spomínanej Tatranskej Lesnej. Ten sídli vo veľmi peknej takmer storočnej budove hneď vedľa hlavnej cesty. V súčasnosti je však mimo prevádzky, čo je určite na škodu, veď stavba už na prvý pohľad dýcha históriou. Vzali sme batohy na plecia a vybrali sa smerom na Starý Smokovec. Po asi dvesto metroch odbočíme doprava a vchádzame do lesíka.
Po žltej turistickej značke putujeme najskôr po rovine, potom mierne stúpame. Trasa je pomerne málo frekventovaná, takže nebudete „zakopávať“ o ďalších turistov, maximálne o skaly v chodníku. Lemujeme poriadne hlučný Studený potok a našou prvou zastávkou bude Rainerova chata. Od Karpatie je to k útulni niečo viac ako štyri kilometre, pričom trasa nie je náročná a má prevýšenie necelých štyristo metrov. Neďaleko „rainerky“ budete lemovať Vodopády Studeného potoka, kde sú vybudované pekné vyhliadkové plošiny. Búrlivá voda je ideálnym fotogenickým miestom.
Pri chate je už pomerne rušno, pričom väčšina turistov prišla z Hrebienka. Práve odtiaľto je trasa krátka a nenáročná, vhodná aj pre menšie deti. Pri ikonickej útulni sme si urobili krátku zastávku. Jednou z atrakcií je „zdomácnená“ líška, ktorá už dávno stratila plachosť. Pobehuje pomedzi turistov a hľadá niečo pod zub. Chata je maličká, slúži na občerstvenie a aj ako informačné centrum.
Z „rainerky“ na Zamkovského chatu
Príliš sa nezdržiavame a ideme ďalej. Naším ďalším cieľom je Zamkovského chata. Vybudovaný kamenný chodník nepredstavuje žiaden problém, hoci pozvoľna stúpame a pozeráme na turistov pod nami. Svižným krokom zvládne turista túto trasu za menej ako trištvrte hodiny. Počas putovania sa nám ukazujú majestátne štíty, ale aj následky veternej kalamity. V porovnaní s prvým úsekom turistov poriadne pribudlo, no žiadne čakanie v dlhých radoch nás, našťastie, nečaká. Dorazíme k Zamkovského chate, kde je taktiež veselo. Túto chatu dnes obchádzame a mierime smerom doprava k nášmu cieľu. Len pre doplnenie, od Zamkovského chaty vedú viaceré známe turistické trasy, napríklad na Téryho chatu.
Nekonečné ticho
Postupne naberáme výškové metre, ku Skalnatej chate je chodník ľudoprázdny a kráčame sami. Ticho a miestami nádherné výhľady sú určite lepším variantom ako masy ľudí. Cestou stretávame len ďalšieho miestneho obyvateľa, znovu z líščej rodiny, no ten má ďaleko viac strachu ako jeho kolega pri „rainerke.“ Cesta ubieha rýchlo, postupne sa dostávame do kosodreviny, no chodník je dobre značený, čiže zablúdiť nemáte kde. Kocháme sa výhľadmi do doliny a zazrieme už aj kabínkovú lanovku z Tatranskej Lomnice. To je neklamný znak, že sme blízko cieľa. Asi po päťdesiatich minútach od Zamkovského chaty sa nám ukáže malá, no o to útulnejšia Skalnatá chata. Zvítame sa s chatárom, s ktorým sa poznáme dlhé roky z vysokoškolských čias a ten nás ubytuje v spoločnej nocľahárni. Túto noc má len dvoch turistov, ktorí spia v inej izbe. Občerstvíme sa, prehodíme pár slov a vybehneme na terasu. V družnej debate pokračujeme, pričom sa kocháme výhľadmi z vtáčej perspektívy. Tradičná chatárska kuchyňa rozvoniava, a tak ochutnávame guláš z ponuky a zapíjame výborným čapovaným pivkom. Ponuka je však oveľa bohatšia, zakúpiť si môžete aj rôzne suveníry.
Mnohí možno nevedia, ale dlhoročným chatárom bol Ladislav Kulanga, ktorého nazývali aj kráľom tatranských nosičov. Je totiž držiteľom viacerých rekordov, ktoré doteraz nikto neprekonal. Pamätný je jeho výnos 176 kilogramov na chatu na Skalnatom plese v roku 1993 i znos 211 kilogramov z tohto miesta na medzistanicu lanovky Štart. Tatranská legenda nás navždy opustila pred piatimi rokmi. V jeho šľapajach pokračuje syn Pavol, ktorý po otcovi chatu prevzal.
Dokonalý oddych v horách
Predstava, že dnes budeme nocovať pod Lomnickým štítom, znie lákavo. A hoci sme na tomto mieste už niekoľkýkrát, vždy má svoje čaro. Večer vychádzame pred chatu na terasu. Užívame si hrobové ticho, nulový svetelný smog a šum vetra. Unavení po celom dni si ideme oddýchnuť do vyhriatej chaty. Ráno nás budia slnečné lúče. Voňavá kávička na čerstvom vzduchu je dokonalým začiatkom dňa. Príjemné počasie nás „volá“ na ďalšie potulky, i keď tentokrát sa musíme vrátiť po tej istej trase naspäť kvôli povinnostiam. No na duši nás hreje pocit, že sa sem čoskoro vrátime. Lúčime sa a odchádzame…
Slová na záver
Od začiatku našej trasy ku Skalnatej chate je to takmer deväť kilometrov, s prevýšením viac ako 800 metrov. Zdatný turista je za necelé tri hodiny v cieli, tí so slabšou kondíciou pôjdu dlhšie, no určite ich nečaká žiadna úmorná túra. Malá, no o tu útulnejšia Skalnatá chata je dokonalým miestom na útek z každodenného zhonu. Otvorená je celoročne a ak sa vám nechce šliapať hore, vyviezť k nej sa môžete lanovkou z Tatranskej Lomnice. A to nie je všetko. Pokračovať sa dá až na Lomnický štít a domov si odnesiete zážitok na celý život. Ku Skalnatej chate sa dá ísť aj po lyžiarskej zjazdovke, no túto trasu neodporúčame. Je dosť monotónna a navyše vás čaká prudké stúpanie prakticky počas celého výstupu.
Návšteva Vysokých Tatier opäť potvrdila, že čas strávený v našich veľhorách je vždy zážitkom a dokonalým relaxom pre telo i ducha. Ak budete mať možnosť, určite sa sem vyberte. Garantujeme, že budete spokojní.
