Letné mesiace so sebou prinášajú ponuku mnohých podujatí s pestrou paletou hudobných vystúpení. Na svoje si prídu vyznávači modernej i ľudovej hudby na festivaloch, no svoje publikum majú aj milovníci dychových nástrojov.
Kam v tomto roku viedli kroky najstaršej dychovej hudby na Slovensku sme sa pýtali Jakuba Laca, dirigenta podbrezovskej dychovky.
Dychová hudba Železiarne Podbrezová má v tomto roku za sebou viaceré vystúpenia. Ktoré z nich vo vás zanechalo najsilnejšie pocity?
– Za najvýznamnejšie hodnotím účinkovanie na festivale s názvom Hudba bez hraníc v obci Dolní Studénky na Morave. Aj napriek logistickým komplikáciám sme tam odohrali niekoľko koncertov, zažili kopu zážitkov, spoznali nových priateľov a čo je najdôležitejšie, dostali sme množstvo nových tvorivých impulzov do ďalšej práce. Je úžasné vidieť, ako sa len kúsok od našich hraníc vníma dychová hudba a na akej úrovni sa nachádza. Aj napriek našej enormnej snahe je u nás stále menšinovým žánrom, ktorý nemá ani veľké publikum a ani sa mu veľa ľudí aktívne nevenuje. Stačí prejsť cez naše západné hranice a môžeme vidieť koncert 150-členného orchestra zo Základnej umeleckej školy Zábřeh, na ktorý sa prišlo pozrieť viac ako tisíc ľudí a atmosféra počas neho bola skutočne vynikajúca
Patríte k najstarším dychovým telesám na Slovensku, a tak ste známi aj domácemu publiku. Kde vás ešte mohli návštevníci počuť i vidieť?
– Okrem účasti na spomínanom festivale na Morave sme sa opäť zúčastnili Festivalu dychových hudieb vo Valaskej, ktorý mal tento rok punc výnimočnosti, a to kvôli oslavám jubilea obce Valaská. Podujatie sa nieslo vo výnimočnom duchu filmovej a muzikálovej hudby. Do repertoáru sme preto okrem stálic zaradili aj hudbu z filmu Pacho hybský zbojník, Sváko Ragan či zmes najznámejších piesní A. L. Webbera, v ktorých zazneli fragmenty z muzikálov Jesus Christ Superstar, Evita či Fantóm opery. Spomeniem aj populárnu pieseň Za rána za rosy z poľského muzikálu Na skle maľované.
V polovici augusta sme účinkovali v obci Riečka pri Banskej Bystrici, kde sme sa zúčastnili takzvanej Riečanskej hostiny. Tu sme taktiež odohrali výnimočný koncert a dychová hudba získala nečakané ohlasy. Miestni ľudia boli príjemne prekvapení repertoárom, ale aj interpretáciou, ktorú sme im predviedli. V závere leta sme oslávili výročie Slovenského národného povstavia v obci Šumiac, kde sme hrali pri pietnom akte kladenia vencov, po ktorom odznel krátky koncert na námestí.
Čo vás ešte čaká v najbližšom období?
– Aktuálne nemáme naplánované žiadne veľké vystúpenie, preto máme čas opäť intenzívne pracovať na novom repertoári. Počas leta som zaranžoval niekoľko skladieb, ktoré by sme radi zaradili a teraz zostáva na nich už len pracovať a zdokonaľovať ich prednes. Do repertoáru pribudnú skladby ako Tanec Rytierov z baletu Rómeo a Júlia od Sergeja Prokofieva, Pieseň Toreadora z opery Carmen, pieseň Keby som bol boháč z muzikálu Fidlikant na streche a ďalšie.
Byť súčasťou vášho hudobného telesa prináša iste množstvo zážitkov či príležitosť poznania cudzích krajín so skvelým kolektívom. Privítate aj nových členov?
– Budeme radi za každého, kto sa bude chcieť s nami posúvať vpred a pomôže tak udržať tradíciu dychovej hudby v našom regióne. Nezáleží na veku, vzdelaní či pohlaví. Všetci nadšenci sú vítaní a my ich radi naučíme všetko potrebné a zabezpečíme aj hudobný nástroj.
