Stojí sám nad údolím Hrona medzi Banskou Bystricou a Breznom už 750 rokov. Jeden z autenticky najzachovalejších a typologicky najzaujímavejších slovenských hradov – hrad Ľupča. Jeho areál využívali uhorskí panovníci na pobyty počas poľovačiek, ale aj na spravovanie krajiny. Vývoj hradu dokumentuje prístupy renesančných vlastníkov, kráľovského eráru i štátu k využívaniu hradných stavieb od jeho prvopočiatkov až po koniec 20. storočia. V roku 2002 sa jeho majiteľom stala akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová a začalo sa so systematickou obnovou hradu. Komplex hodnôt sa dnes ešte viac rozrastá, k čomu dopomáha aj inštalácia rôznorodých kultúrnych a výtvarných celkov, sprístupnených pre širokú verejnosť. Doteraz zrealizované aktivity a obnova pamiatky prinavracajú hradu zašlú slávu a radia ho medzi klenoty Pohronia.
Reštaurovanie interiérov sa realizovalo podľa vypracovaného návrhu na reštaurovanie a projektovej dokumentácie Jozefa Sálusa z roku 2016. Ideovým zámerom bolo nielen prinavrátenie historického vzhľadu priestorov z druhej polovice 17. storočia, ale aj snaha vlastníka o vytvorenie budúcej expozície, znázorňujúcej vybavenosť interiéru spálne šľachtického sídla z obdobia vlastníctva hradu Máriou Séčiovou. Z tohto zámeru vychádzala aj pamiatková metodika realizácie reštaurovania a obnovy. V procese reštaurovania bol na dvoch bočných stenách miestnosti, v priestore oblúka klenby, objavený maľovaný dekoratívny pás staršej výzdoby. Nález bol integrovaný do koncepcie konečného výrazu interiéru.
Arkier podopretý mohutnými krakorcami
Symbolom hradu je jeho hexagonálny arkier vysunutý z hmoty hradného pláca v jeho juhozápadnej časti. Je to najcharakteristickejší identifikačný prvok hradu, vnímateľný aj pri diaľkových pohľadoch. Arkier v podobe vysunutej vežičky slúžil v minulosti ako rozhľadňa na okolitú obec a túto funkciu plní aj v súčasnosti. Výhľad z jeho okien obohacuje prehliadkovú trasu.
Komnata Márie Séčiovej
Miestnosť, ktorej súčasťou je arkier, využívala už Mária Séčiová, preslávená tiež ako Muránska Venuša. Táto žena žila v 17. storočí, ktoré bolo na našom území známe najmä častými stavovskými povstaniami proti vládnucim Habsburgovcom. Šľachtičná bola súčasťou politických a spoločenských zápasov svojej doby. Jej osobnosť sa stala námetom veršov, drám a próz viacerých autorov. Ako najvýznamnejšia majiteľka Ľupčianskeho hradu je nosným pilierom expozície prezentujúcej hradný život v 17. storočí, ktorá je inštalovaná v tejto miestnosti. Pri jej obnove sa myslelo aj na ozvučenie priestoru dobovou hudbou a sprievodným slovom.
Miestnosť je vybavená vernou replikou postele Márie Séčiovej, ktorá bola výskumom lokalizovaná v depozitoch múzea Červený Kameň. Dobový charakter dotvára kachľová pec habánskeho vzhľadu z nálezov kachlíc z archeologického výskumu. Zaujímavosťou miestnosti je úzke točité schodisko, ktoré vedie z tejto najvyššie položenej miestnosti až do druhého podzemného podlažia hradu, kde sa, pravdepodobne, nachádzali hradné pivnice a skladové priestory.
V hradných inventároch sa spomína ako Frauenzimmer
Súčasťou expozície je aj menšia vedľajšia miestnosť, ktorá bola akousi predsieňou pred komnatou Márie Séčiovej a slúžila pre jej komorné. V priestore sa nachádza replika kachľovej pece z neglazovaných kachlíc.
Pri reštaurovaní tejto miestnosti sa objavil aj pôvodný drevený záklopový strop, ktorý bol kompletne celý zreštaurovaný. Dendrochronologické datovanie trámov určilo výrub stromov na prelome rokov 1610-1611.
Nález sa stal dôležitým dokladom, že nielen strop, ale aj miestnosť vznikla v období vlastníctva hradu Gašparom Tribelom, ktorý ju zároveň komunikačne prepojil s vedľajšou miestnosťou. Tento objav významne doplnil a rozšíril poznanie o pomerne rozsiahlych stavebných aktivitách tohto vlastníka hradu Ľupča.
V oboch interiéroch sa realizovali nové architektonické doplnky – podlahy, dverné výplne s kovaniami, kachľové pece a ďalšie detaily. Stavebné a reštaurátorské práce realizovala firma Ressan, s. r. o.
