Aj opatrný zamestnanec môže pri práci urobiť chybu, ktorá spôsobí zamestnávateľovi finančnú škodu. Poistenie zodpovednosti zamestnanca môže zmierniť jej dôsledky, nie je však univerzálnou ochranou a nekryje každý nárok. Viac nám o poistení zodpovednosti za škodu povedal vedúci právneho odboru Martin Chmelík.
Čo si máme predstaviť pod poistením zodpovednosti za škodu?
– Toto poistenie chráni poisteného pred finančnými následkami nároku na náhradu škody, za ktorú podľa práva zodpovedá. V praxi sa stretávame najmä s poistením zodpovednosti v bežnom občianskom živote, s poistením podnikateľskej alebo profesijnej zodpovednosti a s poistením zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi. Nejde o jedinú možnú právnu kategorizáciu, ale o zrozumiteľné rozdelenie podľa situácie, v ktorej môže škoda vzniknúť.
Sústreďme sa teda len na to zamestnanecké. Na čo slúži poistenie zodpovednosti zamestnanca?
– Jeho účelom je uhradiť za poisteného zamestnanca oprávnený nárok zamestnávateľa na náhradu škody, ak sú splnené podmienky poistnej zmluvy. Spravidla ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.
Za akých podmienok zamestnanec podľa Zákonníka práce za škodu zodpovedá?
– Pri všeobecnej zodpovednosti musí zamestnávateľ preukázať, že zamestnanec zavinene porušil pracovnú povinnosť a tým mu spôsobil škodu. Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z bežného podnikateľského rizika zamestnávateľa. Ak sa na vzniku škody podieľal aj zamestnávateľ alebo viacerí zamestnanci, náhrada sa určuje podľa miery zavinenia. Osobitné pravidlá platia pri schodku na zverených hodnotách a pri strate zverených predmetov, kde je dôkazná situácia pre zamestnanca prísnejšia.
Aké situácie môže takéto poistenie v praxi pokrývať?
– Typickým príkladom môže byť poškodenie pracovného notebooku alebo iného zariadenia pri neopatrnej manipulácii, škoda spôsobená pri obsluhe stroja, poškodenie majetku zamestnávateľa alebo nehoda na služobnom vozidle. Pri motorových vozidlách, chybne vykonanej práci či službe, strate zvereného predmetu alebo škode na prepravovaných veciach však býva rozhodujúce, či je konkrétne riziko zahrnuté v základnom krytí alebo dojednané ako pripoistenie.
Z praxe môžem spomenúť škody spôsobené na motorových vozidlách, či už na osobných alebo na nákladných alebo škody na vysokozdvižných vozíkoch, žeriavoch, ale i na lokomotívach. Pri väčších škodách vznikla zamestnancom nezriedka spoluúčasť presahujúca tisíc eur.
Koľko takýchto škôd spoločnosť rieši a v akej výške?
– Za rok v priemere 12 škôd spôsobených zamestnancami, v celkovej výške viac ako 23-tisíc eur, z toho spoluúčasť predstavuje takmer tritisíc eur.
Ak sa pozrieme na to štatisticky za predošlé obdobie, tak v roku 2024 ich bolo 14, o rok na to ich bolo 12 a aktuálne evidujeme 11 škôd spôsobených zamestnancami. Za tri roky bola celková výška škôd takmer 70-tisíc eur, z toho spoluúčasť predstavovala 8 500 eur.
Je poistenie zodpovednosti zamestnanca povinné?
– Všeobecná povinnosť uzatvoriť si poistenie zo Zákonníka práce nevyplýva. Existuje však dôležitá výnimka. Zamestnávateľ môže, po dohode so zástupcami zamestnancov, vymedziť okruh ľudí, s ktorými možno dohodnúť povinnosť poistiť zverený predmet pre prípad straty alebo zničenia. Alternatívne môže zverený predmet poistiť zamestnávateľ. Okrem toho môžu osobitné zákony pri niektorých regulovaných profesiách vyžadovať profesijné poistenie. To však nie je totožné so všeobecným poistením zodpovednosti zamestnanca. Povinnosť uzatvoriť poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania môže upravovať vnútorný predpis zamestnávateľa (v železiarňach je to smernica S-463, v zmysle ktorej musí mať každý zamestnanec, ktorý riadi referentské vozidlo, uzatvorené spomínané poistenie).
Ak zamestnanec spôsobí nejakú ujmu, do akej výšky od neho môže zamestnávateľ požadovať náhradu škody?
– Pri všeobecnej škode spôsobenej z nedbanlivosti nesmie požadovaná náhrada u jedného zamestnanca presiahnuť štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým škodu spôsobil. Tento limit však neplatí vždy. Nevzťahuje sa najmä na osobitnú zodpovednosť za schodok alebo stratu zverených predmetov ani na škodu spôsobenú pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok. Pri úmyselnej škode môže zamestnávateľ za zákonných podmienok požadovať aj ušlý zisk.
Jednoducho povedané:
Pri bežnej chybe z nedbanlivosti je hornou hranicou náhrady spravidla štvornásobok priemerného mesačného zárobku.
Pri schodku, strate zvereného predmetu, alkohole, drogách alebo úmyselnom konaní sa tento strop neuplatňuje.
Poistná suma nastavená iba na štvornásobok zárobku preto nemusí postačovať pri každom pracovnom riziku.
Ktoré škody poisťovňa nemusí uhradiť?
– Rozhodujúce sú vždy konkrétne poistné podmienky. Bežne bývajú vylúčené úmyselne spôsobené škody a tie, ktoré vznikli pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Poistenie spravidla nekryje pokuty, penále a iné sankcie, pretože nejde o náhradu škody v bežnom zmysle. Krytie škody na služobnom vozidle, straty zvereného predmetu, schodku, chybne vykonanej práce alebo služby, poškodenia dát či škody spôsobenej v zahraničí sa medzi produktmi výrazne líši a často si vyžaduje osobitné dojednanie. Preto nestačí poznať len poistnú sumu, no dôležitý je celý rozsah jej krytia a výluky.
Koľko poistenie stojí?
– Každá poistka má rôzne varianty, resp. jej ponuka je limitovaná samotným poistníkom. Závisí od jeho výšky mzdy, od druhu povolania, od nastavenia výšky spoluúčasti. Pri výbere poistnej sumy je potrebné zohľadniť nielen štvornásobok priemerného mesačného zárobku, ale aj to, či zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť, používa služobné vozidlo, pracuje s drahou technológiou alebo má zverené predmety.
Čo ak vnikne poistná udalosť?
– Zamestnanec by mal škodu bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi a poisťovni, urobiť primerané kroky na zabránenie jej zväčšovaniu a uchovať dôkazy o priebehu udalosti. Poisťovňa môže žiadať najmä opis skutku, vyčíslenie a uplatnenie nároku zamestnávateľa, zápis o škode, doklad o oprave alebo obstaraní náhrady, pracovnú zmluvu alebo pracovnú náplň či výpočet priemerného zárobku.
Ako a kde si poistenie vybaviť?
– Poistenie možno uzatvoriť priamo v poisťovni alebo prostredníctvom finančného sprostredkovateľa. Zamestnanec by mal poskytnúť pravdivé a úplné údaje o svojej práci, pracovných rizikách, používaní vozidiel a zverenom majetku. Pred podpisom zmluvy je vhodné vyžiadať si poistné podmienky a informačný dokument o poistnom produkte a porovnať rozsah krytia, nie iba výšku poistného.
Na čo sa zamerať pri výbere poistenia?
– Okrem ceny odporúčame porovnať najmä:
- či poistenie zodpovedá konkrétnemu povolaniu a pracovným činnostiam,
- poistnú sumu, spoluúčasť a ročný súhrnný limit,
- krytie služobných motorových vozidiel a pracovných strojov,
- krytie zverených predmetov, schodku a chybne vykonanej práce alebo služby,
- územný rozsah a pravidlá pre pracovné cesty do zahraničia,
- výluky, oznamovacie povinnosti a podmienky, za ktorých môže poisťovňa plnenie znížiť alebo odmietnuť.
Ak má niekto otázky k spomínaným podmienkam alebo mu nie sú jasné ďalšie náležitosti, môže sa obrátiť na právny odbor:
