Vo veku šestnásť rokov, šesť mesiacov a šesť dní debutoval ešte vo februári vo farbách Podbrezovej v Niké lige. Po Alexovi Lajčiakovi išlo o druhého najmladšieho železiara v našej najvyššej súťaži. Michal Duraj patrí k perspektívnym mladíkom, ktorí môžu byť budúcnosťou klubu z Horehronia. Okrem „áčka“ nastupuje talentovaný stredopoliar aj v devätnástke a navyše je súčasťou reprezentácie Slovenska do 17 rokov. Sezónu tak môže hodnotiť úspešne, čo potvrdili jeho slová v rozhovore pre náš dvojtýždenník.
Aktuálna sezóna vám zatiaľ vychádza nad očakávania. Máte výbornú formu a tá neušla pozornosti trénerom prvého tímu Podbrezovej. Ako ju zatiaľ hodnotíte?
– Sezónu hodnotím veľmi pozitívne práve preto, že som dostal šancu v prvom tíme železiarov. Som veľmi rád za dôveru od trénerov, ktorú sa snažím oplatiť na ihrisku, či už každý deň na tréningoch alebo aj v samotných zápasoch. Momentálne trénujem s devätnástkou a aj s „áčkom.“ Dávam futbalu maximum, čo sa mi aj vyplatilo.
Čomu podľa vás vďačíte za šancu?
– Ako som spomínal, každý deň tvrdo pracujem. Následne je to už len na trénerovi, či mi dá šancu. Som veľmi vďačný, že som ju dostal a urobím všetko preto, aby ich bolo postupne čo najviac.
Čo pre vás znamená hrať v prvom tíme FK Železiarne Podbrezová v takom mladom veku? Predsa len, asi je to veľký skok z mládežníckeho futbalu…
– Splnený sen. Dakedy som totiž len sníval, že budem hrať s týmito chlapcami. Teraz s nimi nastupujem na zápasy, čo je úžasné a veľmi si to vážim. Mužský futbal je oveľa rýchlejší, súbojovejší a aj fyzicky náročnejší.
Ako vás prijala kabína?
– Dúfam, že fajn. Chalani sú super, čiže v tomto smere nebol žiaden problém. Akurát som musel čosi prispieť do klubovej kasy (smiech).
Debutovali ste vo februári na trávniku Trenčína, kde ste presvedčivo vyhrali. Ako si spomínate na svoj premiérový štart v našej najvyššej súťaži, respektíve, čo vám lietalo hlavou, keď ste vybiehali na trávnik?
– Sústredil som sa predovšetkým na svoj výkon, ale zároveň som sa veľmi tešil. Tréner mi dal nejaké pokyny a ja som sa ich snažil naplniť. Mal som trochu aj motýliky v bruchu, keďže išlo o prvý štart na takejto úrovni. Tie pocity trvali asi päť minút. Potom zo mňa všetko opadlo a v ďalších minútach sa mi hralo veľmi dobre.
Čo vám povedali po debute v kabíne či už tréner alebo spoluhráči?
– Chalani mi k prvému štartu blahoželali, no nemali sme príliš priestor na podrobnejšiu debatu. Po zápase som totiž na dva týždne ochorel, takže po mojom debute som s nimi poriadne ani nebol. No a keď som vyzdravel, už boli na programe ďalšie stretnutia a každý sa na ne sústredil.
Ste príkladom, že ak na sebe mladý futbalista tvrdo pracuje, šanca v prvom tíme príde. Súhlasíte?
– Určite áno. Na každom tréningu je potrebné odovzdať sto percent a čakať na šancu. A keď príde, pevne sa jej uchopiť. A to je aj odkaz pre ostatných mojich spoluhráčov v mládeži, aby išli naplno za svojím cieľom.
Nadstavbová časť v skupine o titul železiarom príliš nevyšla. V čase, keď ste prvýkrát nastupovali, bola situácia diametrálne odlišná. Cítiť to aj v kabíne?
– Myslím si, že tréningový systém sa príliš nezmenil a vždy ideme všetci na maximum. Po prehrách sme si v kabíne povedali, čo chceme zmeniť a na čom je dôležité zapracovať. Snažíme sa však z neúspechov vyťažiť maximum, poučiť sa z chýb a viac ich nerobiť. Určite nás aj prehry posúvajú a dávajú veľa. Pretože práve na nich sa človek najlepšie učí.
Končí sa aktuálna sezóna. Čo vás čaká v jej závere?
– Budem pomáhať sedemnástke i devätnástke a zároveň chcem úspešne ukončiť školský rok. Najmä chalani v kategórii U17 bojujú o titul, čiže by som im chcel čo najviac pomôcť. Potom si hádam aj oddýchnem, ale nie dlho, keďže sa už pomaličky budem pripravovať na ďalšiu sezónu.
Hrávate v niekoľkých kategóriách a okrem toho sa sústreďujete na štúdium v Súkromnom gymnáziu Železiarne Podbrezová. Stíhate všetko?
– Školu sa snažím skĺbiť s futbalom, pretože vzdelanie je veľmi dôležité. Priznám sa, nie vždy sa mi chce učiť, ale musím sa nejako prekonať a zvládnuť to. Všetko sa dá stíhať, aj keď je to časovo náročné, najmä keď v každej kategórii dostávate rôzne pokyny od trénerov. Snažím sa však prispôsobiť a čo najviac toho navnímať.
Máte len šestnásť rokov, prakticky celú kariéru pred sebou. Aké sú vaše futbalové sny? Prezradili ste, že vaším obľúbeným klubom je Barcelona…
– Presne tak. Rád by som si zahral v jednej z top päť líg Európy. Momentálne sa však túžim posunúť futbalovo, fyzicky a neustále chcem napredovať aj po taktickej stránke. V budúcej sezóne by som rád zbieral čo najviac minút v prvom tíme Podbrezovej. Čiže primárnym cieľom je neustále sa zlepšovať.
Popri účinkovaniu vo farbách Podbrezovej ste pravidelnou súčasťou mládežníckych kategórií Slovenska. Čo pre vás znamená reprezentácia?
– Štartoval som vo všetkých reprezentačných kategóriách, čiže v U15, U16 a teraz aj v U17. A aj to je jeden z cieľov – byť dobrým reprezentantom. Nosiť na sebe slovenský dres so znakom na hrudi znamená pre mňa veľa. Snažím sa dať do prípravy a zápasov rovnako maximum, aj keď je to zasa niečo iné ako v klube. Vždy som rád reprezentoval Slovensko a chcem aj naďalej, a to nielen teraz, ale aj v budúcnosti.
