Život v podbrezovských železiarňach nie je len o nepretržitom kolobehu výroby. Svoje miesto tu mali aj štvornohí strážcovia, ktorí boli a ešte aj sú súčasťou horehronského hutníckeho závodu dlhé roky. Vycvičené psíky plnili okrem funkcie strážcov aj ďalšie úlohy.
Keď sa otvorí téma strážnych psov v Železiarňach Podbrezová, mnohí si vybavia meno Karol Špilák. Láska k zvieratám bola u skúseného kynológa zakorenená od detstva. Už ako chlapec zbieral so psíkmi úspechy v súťažiach. Zvieratá mu prirástli k srdcu natoľko, že sa im venuje dodnes.
Život spätý s najvernejším priateľom človeka je síce náročný, ale krásny. Cesta skúseného psíčkara k psovodovi podbrezovských železiarní sa začala v závode na Piesku, kde Karol Špilák spočiatku pracoval ako obrábač kovov.
„V tom čase fabrika prepúšťala a odišiel som aj ja. Vedenie odboru obrany a ochrany, nazývané aj podniková polícia (dnes ŽP Bezpečnostné služby s.r.o., pozn. red.), ma oslovilo s tým, či by som nemal záujem venovať sa strážnym psom, ktoré mali v správe. Priznám sa, váhal som. Starostlivosť o psov síce bola moja záľuba, no nemyslel som si, že sa kynológii budem venovať na profesionálnej úrovni. Po zvážení som v roku 1994 ponuku prijal. Okrem starostlivosti o zvieratá som zaúčal kolegov, ako správne vychádzať so psami, dával som im inštrukcie, chodili sme na rôzne miesta a veľa sme cvičili,“ rozhovoril sa K. Špilák.
Zabránili krádežiam
Primárnou úlohou psov bolo strážiť objekty železiarní pred vniknutím neoprávnených osôb a pred krádežami. Pracovníci strážnej služby boli rozdelení na dve skupiny. Psovodi chodili na prehliadky objektov pešo. Obchôdzky boli pravidelné a vykonávali sa na dennej báze. Druhú skupinu tvorila výjazdová motorizovaná hliadka.
„Stali sa prípady, keď sme za plotom nového závodu našli pohodený materiál, ktorý si niekto nachystal, aby si ho po „šichte“ mohol zobrať domov. Pravidelnými kontrolami sme mali zabrániť krádežiam,“ pokračoval K. Špilák.
Aby bol majetok Železiarní Podbrezová čo najviac chránený, k pôvodnému betónovému plotu okolo celého nového závodu pribudol aj pletivový, čiže ak mal niekto v úmysle prehadzovať materiál na druhú stranu, musel prekonať dve prekážky. Navyše, medzi tieto dva ploty boli vypustené strážne psy.
Strážili Tále i hrad
Štvornohí strážcovia sa osvedčili a ich počet postupne narastal. Kým na začiatku boli len štyria, časom sa číslo zvýšilo na 25. „Psy sa postupne zadovážili aj na stráženie vysunutých pracovísk – napríklad na skládku na vrchu Šiklov, do hydrocentrály Jasenie, ale aj na Tále, hrad Ľupča a ďalšie. Strážili aj areál nemocnice, kde sa zdržiavali bezdomovci. Keď sme na miesto vypustili psov, už tam nechodili. Psy plnili psychologický efekt.“
Najbežnejším strážnym psom v železiarňach bol vždy nemecký ovčiak. „Mali sme aj francúzskeho a belgického ovčiaka, ale aj rotvajlerov. Najlepšie sú však nemecké ovčiaky, lebo sú najvšestrannejšie. Uprednostňované boli psíky pred fenkami. Pes je totiž vzrastovo mohutnejší, čo budí väčší rešpekt. Taktiež je lepší obranár. Samozrejme, existujú aj sučky, ktoré sú dosť akčné, ale ide skôr o výnimky,“ vysvetlil K. Špilák a pokračoval: „Vždy sme kupovali aspoň ročných psov. Museli sme ich najskôr vyskúšať, či budú vhodné pre daný účel, dôležitý bol záujem o aportovanie, ale aj socializácia. Zisťovali sme, či sa neboja ľudí a sú schopné zákroku.“
Zvýšené nároky
S rastúcim počtom nových psíkov sa zvyšovali aj časové nároky na ich starostlivosť. Každá pracovná zmena zamestnancov bezpečnostných služieb mala prideleného jedného psovoda. Ak nastúpil na rannú, počas dňa psov nachoval, skontroloval ich zdravotný stav a absolvoval obchôdzku. Okrem toho vykonával bežné činnosti ako ostatní pracovníci. Išlo o pomerne náročnú časovú úlohu.
„Postupne sa zrodila myšlienka, aby vznikla pozícia psovoda striedača, ktorý by sa výlučne staral iba o psy. Dostal som ponuku na túto funkciu, ktorú som prijal. Chodil som len na denné služby. Počas celej „šichty“ som sa venoval iba psom. Bolo nutné ich kŕmiť, meniť vodu, vyčesať a postarať sa o ne vo všetkých smeroch. Aby som to vysvetlil zrozumiteľne, každá zmena mala svojho psovoda s prideleným psom, plus som bol ja – striedač, ktorý sa o všetkých staral.“
Mnoho úloh
Okrem stráženia objektov psíky vykonávali aj ďalšie činnosti. „V spolupráci so štátnou políciou sme spoločne absolvovali výcviky, sústredenia, taktiež sme hľadali nezvestné osoby. Psy slúžili aj pri rizikových futbalových zápasoch. Často sme chodili na obhliadky po rôznych zákutiach. Keď má človek pri sebe psa, cíti sa bezpečnejšie. V okolí Bystrianky na šrotovom poli Piesok sa pred rokmi pohybovalo veľa bezdomovcov, ktorí sa chceli dostať k železu. Mali sme čo robiť, aby sme všetko ustriehli. Chytili sme viacero zlodejov, ktorých sme následne odovzdali polícii.“
Psíky asistovali aj v Jasení počas čistenia alebo opráv malej vodnej elektrárne a jej okolia. „Na daných miestach je častý výskyt medveďov. Vždy išiel najskôr psovod, aby sa pracovníci, ktorí realizovali opravy alebo údržbu, cítili bezpečne.“
Podľa Špilákových slov zvierací strážcovia asistovali aj pri stratených psoch, ktoré sa náhodne dostali do areálu podbrezovských železiarní. „Odchytených bolo mnoho psích tulákov, ktorí sa následne vrátili majiteľom. V minulosti sme taktiež pravidelne chodili realizovať ukážky psích zákrokov na rôzne podujatia, napríklad na Deň detí a podobne.“
Kŕmenie
Starostlivosť o psov v čase najväčšieho „boomu“ bola časovo náročná. Každý pes potreboval pravidelnú a kvalitnú stravu. V minulosti dostávali zvieratá čerstvé mäso, ktoré sa varilo spolu s cestovinami. „Postupne sa prešlo na granule, ktorými ich kŕmime dodnes. Keď si spomeniem na začiatky, viedol som podrobnú evidenciu, koľko mäsa sme prebrali a mal som dokonalý prehľad o kompletnom krmive.“
Nebolo to však len o strave. Zvierací strážcovia sa museli aktivizovať. „Pravidelne sme chodili s rukávom, aby si každý pes mohol zahryznúť. Týmto spôsobom boli stále v strehu a pripravené pomôcť aj pri ostrom zákroku,“ vysvetlil.
Okrem toho bolo a stále je nevyhnutné myslieť aj na zdravotnú stránku. Psíky každý rok absolvujú povinné očkovanie proti besnote. „Keď sú mladšie, dostávajú vakcínu proti psinke. Ak majú zdravotné problémy, ihneď ich riešime s veterinárom. Psíky sú evidované a majú preukazy.“
Postupne končia
Starostlivosť o psov je každodenná záležitosť. V zime, v lete, za horúceho i daždivého počasia, počas sneženia i mrazov. No spoločnosť sa vyvíja a dnes už zvieracích pomocníkov nahrádzajú moderné zariadenia, čo je rozhodne krok smerom dopredu. Technológie prinášajú množstvo výhod, sú nenáročné na údržbu, nepotrebujú neustálu starostlivosť a tiež výrazne šetria náklady. Dnešné kamerové záznamy ponúkajú vysoko kvalitné zábery a štatisticky dokážu odhaliť mnoho prípadov nelegálnych činností.
Existujú však aj ďalšie bezpečnostné zariadenia, ktoré plnohodnotne nahrádzajú psovodov i samotné zvieratá. V rýchlom tempe pribúdajú výdobytky a najmodernejšia technika má nenahraditeľné miesto v oblasti bezpečnosti. Preto sa dnes už nové psíky nekupujú a tie, ktoré ešte žijú, budú slúžiť, kým budú vládať. Všetky sú v areáli nového závodu patrične zabezpečené.
„Teší ma, že každý jeden psík môže dožiť svoj život aj po skončení svojej aktívnej činnosti. Ani jedného z nich sme nikdy neutratili. V pokoji sme ho nechali u nás dožiť a čaká to aj ostatných deviatich, ktorí z pôvodného počtu zostali. Túto príležitosť by som rád využil na poďakovanie vedeniu železiarní, na čele s generálnym riaditeľom, ale aj vedeniu ŽP Bezpečnostné služby za ústretovosť a podanú pomocnú ruku. Nikdy sa nám neotočili chrbtom pri starostlivosti o našich štvornohých kolegov,“ dodal K. Špilák.
Skúsený kynológ je dnes spokojný a spomína. Od vlaňajšieho augusta je v dôchodku a svojich bývalých zverencov už vída len z druhej strany plota na novom závode. Spolu so psíkmi zažil toho veľa. Teší ho skutočnosť, že pomohol zabrániť rôznym nelegálnym činnostiam. Vie, že éra strážnych psov v železiarňach sa pomaly končí. No tie, ktoré ostali, dožívajú pokojný život. Za pomoc a svedomité plnenie všetkých úloh si to aj zaslúžia.
