Šanca Podbrezovej prebojovať sa do pohárovej Európy zmobilizovala i fanúšikov bordovo-bielych. Tí neváhali a hoci bol semifinálový duel baráže v Košiciach naplánovaný na utorok o ôsmej večer, do metropoly východu vycestovali v hojnom počte. Túžili totiž dodať hráčom potrebnú energiu na ceste za vytúženým cieľom. Náš klub zabezpečil autobus, rovnako tak vstupenky a okrem priaznivcov sa do Košickej futbalovej arény vybrali i hráči z mládežníckych kategórií. Celkovo dva zaplnené autobusy boli predzvesťou zaujímavého večera.
Výprava z Horehronia vyrazila na východ s malým meškaním. Vo fanúšikovskom autobuse však vládla od začiatku výborná nálada. Z prenosného reproduktora sa ozývali futbalové chorály, ktoré striedali známe ľudovky. Otvárali sa prvé plechovky a mnohí medzi sebou viedli družné debaty. Stúpanie na Čertovicu bolo zo začiatku bezproblémové, neskôr trošku ťažkopádne, no nič nenasvedčovalo tomu, že autobus má pred sebou posledné metre svojho putovania horským priechodom. Keď bola jeho rýchlosť taká, že by ho predbehol aj amatérsky bežec, viacerí z posádky vycítili problém. Definitíva, že niečo nie je v poriadku prišla vo chvíli, keď sa zo zadných sedačiek ozvalo hlasité – horíme!
Autobus okamžite zastal. Dym v interiéri hustol, preto ľudia postupne vystúpili. Bolo jasné, že cesta na východ dostala vážnu trhlinu.
Čo teraz? Ideme? Nejdeme? Neprehľadná zákruta s dymiacou mašinou pod vrcholom Čertovice nebola ideálnym miestom na prvú prestávku. Duchaprítomný vodič i niektorí účastníci zájazdu horiacu časť rýchlo uhasili a ďalší regulovali premávku. A ostatní? Čakali na bezpečnom mieste, čo sa bude diať. Postupne sa začali z hrdiel ozývať prvé chorály, zástavy viali a dokonca bolo počuť bubon. Ktosi z davu s vtipom utrúsil, že nový štadión by mal stáť práve na Čertovici kvôli výbornej akustike. Ďalší si poťažkal, že nikde nevidí bufet. Vážne chvíle striedali humorné, ale možnosť, aby sa fanúšikovia vrátili, bola rýchlo zamietnutá.
Minúty čakania ubiehali a s nimi mierne rástla nervozita. Do Košíc bolo ešte ďaleko a výkop veľkého zápasu sa blížil. Čo teraz? Napokon všetko vyriešil náhradný autobus. Fanúšikovia doň rýchlo naskočili a rezkým tempom smerovali do cieľa. Bolo jasné, že úvod duelu nestihnú. Keď dorazili, zo zápasu bola ukrojená necelá polhodina. Ihneď začali hlasno povzbudzovať a atmosféra na štadióne razom nabrala tie správne grády. Postupne sa (zo začiatku trošku nesmelo) pridávali mladí podbrezovskí futbalisti. Aj vďaka vynikajúcej podpore z hosťovského sektora zvládli železiari semifinálový duel baráže a mohli sa tešiť na finále v Dunajskej Strede. A hoci výjazd do Košíc sprevádzali viaceré komplikácie, z pohľadu výsledku napokon všetko dobre dopadlo. Aj takáto skúsenosť patrí k životu skutočného fanúšika.
Mnohí na ňu budú ešte dlho spomínať s konštatovaním, že našťastie sa nič vážnejšie nestalo…
