Keď sme sa počas týždňa stretli pred podbrezovskou Zelpo arénou, prišiel vo výbornej nálade so širokým úsmevom na tvári. Alex Markovič, mladý srbský stopér železiarov, sa najskôr ospravedlnil, že nevie dobre po slovensky. No po prvých vetách bolo jasné, že sa u nás naplno udomácnil. Sympatický futbalista oblieka dres Podbrezovej od januára 2024 a náš jazyk mu nerobí žiaden väčší problém. A aj my sme všetko rozumeli, pretože slovenčinu ovláda na veľmi dobrej úrovni.
Alex sa už na nové prostredie v Podbrezovej adaptoval. Počas rozhovoru viackrát pochválil zázemie v klube, vyzdvihol dobrú partiu a takmer každú odpoveď obrátil na žart. No pri hodnotení aktuálnej sezóny už vážnejším tónom povedal: „Nezačali sme tak, ako sme chceli. Podstatné však je, že sa každým zápasom zlepšujeme. Verím, že znovu skončíme v najlepšej šestke a budeme na konci ročníka spokojní.“
Markovič si stabilnými výkonmi vybojoval miesto v základnej zostave železiarov. Postupne sa dokonca vypracoval na asistenta kapitána a v súčasnosti patrí k lídrom mužstva. „Keď nie je Samo Štefánik na ihrisku, zväčša mám kapitánsku pásku na rukáve ja alebo ďalší z asistentov Roland Galčík. Vždy sa snažím byť pozitívny, a to nielen na hracej ploche, ale aj mimo nej. Ak niekto urobí chybu alebo zle prihrá, spoluhráča povzbudím,“ rozhovoril sa.
Podbrezovú si pochvaľuje
Dvadsaťtriročný defenzívny futbalista si pôsobenie v Podbrezovej pochvaľuje. „Klub funguje výborne a na profesionálnej úrovni. Skvelá je aj atmosféra v kabíne. A aby som nezabudol, máme najlepší realizačný tím v celej súťaži,“ povedal so širokým úsmevom.
Alex vyrastal v mládežníckych kategóriách Partizanu Belehradu, neskôr prešiel do dorasteneckých výberov v Taliansku. Pôsobil aj v Maďarsku a chvíľu i v Estónsku. „Momentálne bývam v Brezne, no väčšinu času trávim na štadióne. Do Zelpo arény prichádzam ráno okolo deviatej a domov idem o piatej alebo šiestej. Nemám veľa voľného času, pretože sa sústreďujem najmä na futbal,“ pokračoval vysoký obranca.
Daroval bubon
Na otázku, s kým si najviac rozumie, odpovedá znovu veselo. „Asi s ľuďmi z nášho tímu fyzioterapeutov, keďže som s nimi asi najviac. No s každým si mám čo povedať. Určite musím spomenúť športového manažéra Michala Budovca či vedúceho mužstva Zlatka Boroviča. On je tu taký kráľ medzi nami,“ smeje sa srbský mladík.
Málokto však vie, že zápasy v Zelpo aréne pravidelne navštevuje aj Alexov otec Edvard. Ten sa pozná s najvernejšími priaznivcami z klubu, ktorým dokonca podaroval bubon zo Srbska. „Keď príde som nervózny,“ povedal so smiechom Alex a pokračuje: „Snaží sa pricestovať vždy, keď môže. Zväčša to vychádza na každý druhý domáci zápas. Je môj najväčší kritik, ale zároveň ma vie i pochváliť. Chce odo mňa, aby som sa vo všetkom neustále zlepšoval. Keď hrám dobre v obrane, vyčíta mi, že som málo pomohol ofenzíve. Ak som úspešný smerom dopredu, upozorní ma, že som nevyhral nejaký súboj alebo hlavičku. Všetky jeho slová ale beriem pozitívne,“ doplnil Markovič, ktorého snom je anglická Premier League. „Musím však byť realista. V budúcnosti by som sa rád posunul napríklad do českej alebo poľskej ligy a potom sa uvidí. Ale momentálne som hráčom Podbrezovej a príliš nerozmýšľam, čo bude ďalej. Sústreďujem sa naplno na svoje výkony a do svojej práce dávam maximum. Ako som aj povedal, v podbrezovskom klube sa mi páči a som spokojný.“
Slovenská liga je lepšia
Asi ako každý hráč, aj Alex by rád hral v prestížnej súťaži s množstvom fanúšikov. Podbrezová je malý klub, no s o to väčším srdcom. „Pre hráčov a zvlášť v mladom veku je možno aj výhodou, že sú v takomto menšom klube. Nie je na nich vyvíjaný taký tlak od fanúšikov. No každý futbalista a ja nie som výnimkou, chce hrať zápasy pred tisícami priaznivcov. Stačí sa len pozrieť na srbské derby medzi Partizanom a Crvenou zvezdou. To je peklo,“ nazrel do svojej domoviny Alex a v závere porovnal našu ligu so srbskou. „Myslím si, že slovenská je kvalitnejšia, hoci v rebríčku je pod srbskou. Rozdiel je v tom, že v Niké lige je viacero vyrovnaných a dobrých tímov, ktoré môžu hrať o titul. V Srbsku je to len o Partizane a Crvenej zvezde, prípadne ešte Vojvodine. V minulej sezóne, napríklad, hrali Košice v hornej šestke a ku koncu ročníka patrili medzi najlepšie tímy v lige. Momentálne sú posledné. Každý zápas musíme odmakať na sto percent, pretože každý z nich je pre nás ako také finále,“ uzavrel.
