Dom kultúry Železiarne Podbrezová bude hostiť zaujímajú prednášku. Archeológ Martin Miňo z Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica bude rozprávať o archeologickom náleze pri stavbe rodinného domu v Podbrezovej-Lopeji. V horskom prostredí ide o výnimočne zachovanú hmotnú kroniku každodenného života na Horehroní.
Nález v Podbrezovej považujú odborníci za výnimočný. Bolo totiž zistených viacero vrstiev, ktoré sa dajú chápať ako pomyselný kalendár dejín každodennosti od praveku po súčasnosť. „Nález použijeme ako časovú os, ktorá nás prevedie najnovšími archeologickými zisteniami na Horehroní. Zároveň bude pripravená aj malá výstava niektorých z týchto nálezov, ktoré si budú môcť návštevníci pozrieť. Počas prednášky bude aj priestor na otázky z publika,“ informoval M. Miňo.
Podľa odborníka je región Horehronia tak trochu archeologickou záhadou. „Nachádza sa tu totiž výrazne osídlené územie, takzvaná sídlisková komora z obdobia popolnicových polí a púchovskej kultúry. Ide o územie medzi masívom Poľany a Nízkymi Tatrami, približne od Brusna po Brezno. Tieto komunity priamo komunikovali s komunitami vo Zvolenskej kotline a zrejme aj na Liptove. Na druhej strane je územie od Brezna vyššie, odkiaľ pochádza minimum archeologických nálezov, nenachádzajú sa tu ani žiadne staršie typy krajinných štruktúr známe z nižšej časti povodia rieky,“ vysvetľuje odborník.
Zaujímavosť z Hornej Lehoty
Martin Miňo podotkol, že v okolí Hornej Lehoty je územie s jednou z najlepšie zachovaných krajinných štruktúr z mladšieho praveku na Slovensku.
„Ide najmä o systém medzí, rozdeľujúci pozemky určené na jednotlivé hospodárske aktivity vo viacerých vývojových vrstvách. Tieto štruktúry sú cenným zdrojom informácií o spôsobe hospodárenia ľudí v dávnych dobách. Po hlbšej analýze môžu priniesť informácie, ktoré nám priblížia, ako sa pravekí Horehronci vysporiadavali s ťažkosťami každodenného života, ale zároveň môžu byť aj zdrojom inšpirácie pre tradičné hospodárenie v dnešných časoch klimatických zmien. Práve obdobie popolnicových polí je totiž časom, ktoré prekonalo niekoľko výrazných klimatických výkyvov,“ dozvedáme sa.
Keltská osada
Na otázku, či na Horehroní momentálne prebiehajú nejaké archeologické výskumy, Martin Miňo odpovedá: „V súčasnosti sú hlavnou náplňou archeológov takzvané záchranné výskumy vyvolané hospodárskym aktivitami. Ide najmä o stavebnú činnosť. Väčšinou, pokiaľ nejde o rozsiahlu stavbu diaľnice či priemyselných parkov, majú krátke trvanie a sú ohraničené rozsahom danej stavby.
Momentálne beží na Horehroní len jeden takýto výskum v súvislosti s rekonštrukciou ulíc v Brezne. V nedávnej minulosti prebehol výskum počas stavby križovatky medzi Predajnou a Nemeckou, kde bola doložená keltská osada. Okrem toho sa realizovalo na Horehroní aj niekoľko vedeckých bádaní. Išlo o vyhľadávanie nových archeologických nálezísk, ale aj sondáže v Brusne na Starej Mare. Aktuálne je v príprave jeden veľký medzinárodný výskumný projekt, zameraný na praveké krajinné štruktúry, kde by mala byť jednou zo študijných lokalít aj Horná Lehota.“
Horehronie má naozaj bohatú históriu a prednáška v Podbrezovej nás zavedie do dávnych dôb. „Je určená pre každého, kto sa rád dozvie niečo o staršej histórii. Bude vedená populárnym štýlom. Hlavným cieľom je oboznámiť miestnych ľudí o novinkách z minulosti, ktoré sa diali v ich okolí,“ uzavrel M. Miňo s tým, že všetkých čitateľov na podujatie pozýva.
Len pre úplnosť informácií, prednáška sa uskutoční 13. júna o 18. hodine v Dome kultúry Železiarne Podbrezová. Vstup je voľný.
