Dobrovoľné hasičstvo a požiarna ochrana sú neoddeliteľnou súčasťou pracovného i osobného života nášho kolegu Vladimíra Hašana. Ako referent požiarnej ochrany v Železiarňach Podbrezová a zároveň predseda Dobrovoľného hasičského zboru Brezno spája profesionálne skúsenosti s dobrovoľníckou činnosťou. V rozhovore pre náš dvojtýždenník hovorí o špecifikách práce hasičov, dôležitosťou prevencie, odovzdávaní skúseností a aj o zodpovednosti, ktorú prináša vedenie zboru s dlhoročnou tradíciou. Prezrádza tiež, čo ho na hasičskom povolaní najviac napĺňa a prečo je pre neho pomoc druhým skutočným poslaním.
Ste referentom požiarnej ochrany v Železiarňach Podbrezová a zároveň predsedom Dobrovoľného hasičského zboru (DHZ) Brezno. Aké je byť hasičom v práci i vo voľnom čase?
– Aj keď je „hasičiny“ občas vyše hlavy, mám šťastie, že to, čo ma baví, vykonávam nielen vo voľnom čase, ale aj v rámci práce. Získané vedomosti a skúsenosti z DHZ využívam aj v Železiarňach Podbrezová a platí to aj naopak.
Bolo vaším snom vždy byť hasičom?
– Ako malý chlapec som chcel byť policajt, nakoniec ma však viac oslovila práca hasiča.
V čom sa prelína práca referenta požiarnej ochrany s činnosťou dobrovoľných hasičov?
– V minulosti boli medzi prácou profesionálneho hasiča a činnosťou dobrovoľných hasičov viaceré rozdiely. Dobrovoľníci sa venovali najmä hasičským súťažiam, prevencii a práci s mládežou. V dnešnej dobe sú však už rozdiely oveľa menšie. V porovnaní s minulosťou musia dobrovoľní hasiči taktiež prejsť školeniami, vďaka ktorým sú lepšie pripravení a čoraz viac sa približujú aj práci profesionálnych hasičov.
A v čom sú najväčšie rozdiely?
– Veľký rozdiel je stále v odbornej zdatnosti. Profesionáli absolvujú podstatne viac školení, odbornej prípravy či taktických cvičení. Zásadným rozdielom je aj fakt, že berú za svoju prácu mzdu, zatiaľ čo dobrovoľní hasiči pomáhajú vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Prostredie podbrezovských železiarní je špecifické – veľká fabrika, technológie, vysoké teploty a rôzne riziká. Prenášajú sa skúsenosti zo závodu aj do činnosti DHZ?
– Skúsenosti zo závodu sa, samozrejme, prenášajú aj do DHZ. Napríklad, zamestnanci nášho Závodného hasičského útvaru Železiarne Podbrezová sú veľmi dobre pripravení po odbornej stránke, vďaka čomu môžu vedomosti, poznatky a skúsenosti odovzdať aj členom DHZ.
Členovia DHZ zase vykonávajú v rámci kontrolných skupín mesta pravidelné preventívne protipožiarne kontroly na území mesta. Takže aj v tejto oblasti sa skúsenosti, znalosti a práca prelínajú.
Ste predsedom DHZ Brezno, ktorý v lete oslávil 150 rokov. Aké to je byť na čele zboru, ktorý tu je také dlhé roky a má obrovskú tradíciu?
– Stáť na čele DHZ, ktorý patrí medzi najstaršie na Slovensku, je o veľkej zodpovednosti, ale zároveň aj o pocite hrdosti. Hlavným záväzkom a poslaním je vytvoriť pre zbor také podmienky pre prácu, aby mohol pomáhať ľudom nielen v meste Brezno, ale aj v celom regióne aspoň ďalších 150 rokov.
Prečo je pre vás toto povolanie také zaujímavé?
– Byť hasičom znamená nikdy neprestať na sebe pracovať. Neustále vzdelávanie sa, zdokonaľovanie a tvrdý výcvik majú jasný cieľ. Byť pripravený chrániť životy, majetok a životné prostredie. A práve možnosť zasiahnuť, pomôcť tam, kde si už ľudia nevedia pomôcť vlastnými silami, zmierniť nešťastie a zmeniť ich osud k lepšiemu je to, čo ma najviac napĺňa.
K akým udalostiam najčastejšie vyrážate a ako prebieha koordinácia členov DHZ?
– Medzi časté udalosti, ku ktorým vyrážame, patria samozrejme požiare. Okrem nich však pravidelne zasahujeme aj pri technických zásahoch, ako odstraňovanie popadaných stromov, nebezpečných látok, bodavého hmyzu, pátranie po nezvestných osobách a podobne. Medzi pravidelné zásahy patrí tiež odčerpávanie vody zo zatopených priestorov, a to najmä po povodniach a rôznych haváriách. V súčasnosti sme aj vďaka Banskobystrickému samosprávnemu kraju po materiálnej stránke vybavení a vieme zabezpečiť vybudovanie dočasného núdzového ubytovania pre desať osôb.
V prípade potreby výjazdu nás (veliteľa jednotky) najčastejšie kontaktuje a následne vyzve k vykonaniu výjazdu Operačné stredisko Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici, ktoré zabezpečuje príjem a vyhodnocovanie tiesňových volaní a tiež nasadzuje a koordinuje hasičské jednotky v celom kraji. Následne vyhlasujeme poplach cez aplikáciu FIREPORT naraz všetkým členom. Tí buď potvrdia, že sa zásahu zúčastnia alebo v prípadoch, ak sa im nedá uvoľniť, výjazd odmietnu. Vďaka skladbe členov a ochote absolvovať výjazdy aj na úkor voľného času či čerpania dovolenky, sa nám zatiaľ darí pokrývať prakticky 24-hodinovú nonstop pohotovosť. Po vyhlásení poplachu sa členovia, ktorí sa zásahu zúčastnia, ponáhľajú do hasičskej zbrojnice. Čas výjazdu v pohotovosti máme stanovený na desať minút. Za túto dobu musíme byť schopní prísť do hasičskej zbrojnice, prezliecť sa do zásahového oblečenia a vyraziť k udalosti. Naša činnosť však nekončí zásahom, po návrate musíme doplniť použité hasiace látky alebo materiál, vykonať očistu použitých vecných prostriedkov, vozidiel a osobných ochranných pomôcok. Jednoducho, vykonať všetko potrebné tak, aby sme boli stopercentne pripravení na ďalší zásah.
Čo je pri jednotlivých zásahoch najnáročnejšie?
– Ide najmä o zásahy spojené s likvidáciou požiarov. Väčšina z nich je náročná po fyzickej stránke, hasič musí pracovať v ťažkom zásahovom obleku, mnohokrát s dýchacím prístrojom a pri vysokých teplotách. Náročné sú aj rozhodnutia pri práci v nebezpečnom prostredí, keď musíme vedieť rýchlo vyhodnotiť situáciu, byť o krok vpred a počítať s nebezpečenstvami, ako je pád konštrukcií, výbuch, poranenie elektrickým prúdom, únikom nebezpečných látok či nelineárnymi formami šírenia požiaru.
Mnohé zásahy sú tiež spojené s ľudským nešťastím. Naším cieľom je čo najviac toto nešťastie zmierniť, no nie vždy sa to podarí v plnej miere. Aj preto sú takéto zásahy pre nás náročné aj po psychickej stránke, najmä ak dôjde k zraneniam a väčším škodám.
Tento rok zasiahlo veľké nešťastie obec Braväcovo. Podieľal sa na zásahu aj váš zbor a čo bolo na tomto zásahu najnáročnejšie?
– Áno, tento rok, žiaľ, obec Braväcovo postihol požiar obrovských rozmerov. Zásahu sa zúčastnil aj náš DHZ a môžeme povedať, že takýto rozsah, čo sa týka množstva zhorených domov a priľahlých budov, si v novodobej histórii nepamätáme. Pri zásahu sme najmä v jeho začiatkoch bojovali s nedostatkom hasebnej látky – vody. Náročná bola po fyzickej stránke aj jeho dĺžka, keďže sa zasahovalo niekoľko hodín, navyše v nočných hodinách, čo je náročné aj na orientáciu a koordináciu.
Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí by radi vstúpili medzi členov DHZ a možno váhajú? Čo im členstvo v organizácii dá?
– Všetkým, ktorí by radi vstúpili medzi členov DHZ, by som odkázal, aby sa nebáli urobiť prvý krok. Aj keď nemajú potrebné vedomosti a zručnosti, všetko ich radi postupne naučíme. Dôležité je mať chuť pomáhať aj na úkor vlastného času a pohodlia.
Vďaka členstvu v DHZ získajú nové praktické zručnosti, spoznajú nových ľudí a nadviažu priateľstvá na celý život. Naučia sa disciplíne a tímovej spolupráci. Predovšetkým však budú robiť niečo zmysluplné pre obyvateľov, pomôžu a podajú ruku tam, kde je to potrebné. Práca v dobrovoľnom hasičskom zbore nie je len koníček. Je to poslanie, zodpovednosť a ochota pomáhať druhým a práve to je dôvodom, prečo sa oplatí byť súčasťou rodiny DHZ.
