Stojí sám nad údolím Hrona medzi Banskou Bystricou a Breznom už 750 rokov. Jeden z autenticky najzachovalejších a typologicky najzaujímavejších slovenských hradov – hrad Ľupča. Jeho areál využívali uhorskí panovníci na pobyty počas poľovačiek, ale aj na spravovanie krajiny. Vývoj hradu dokumentuje prístupy renesančných vlastníkov, kráľovského eráru i štátu k využívaniu hradných stavieb od jeho prvopočiatkov až po koniec 20. storočia. V roku 2002 sa jeho majiteľom stala akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová a začalo sa so systematickou obnovou hradu. Komplex hodnôt sa dnes ešte viac rozrastá, k čomu dopomáha aj inštalácia rôznorodých kultúrnych a výtvarných celkov, sprístupnených pre širokú verejnosť. Doteraz zrealizované aktivity a obnova pamiatky prinavracajú hradu zašlú slávu a radia ho medzi klenoty Pohronia.
Hrad Ľupča tvorí výrazný krajinotvorný architektonický celok časti údolia horného Pohronia. Stredoveká časť stavby vyrastá z hradného brala a týči sa do výšky nad okolitou krajinou. Strecha, ako výrazný architektonický prvok, značne ovplyvňuje vnímanie hradnej siluety a zároveň chráni hradné objekty. Je vystavená celej škále poveternostných podmienok, ktorým musí neprestajne odolávať. Preto bola a vždy bude jedným zo základných kritérií trvalej ochrany historickej architektúry. Prípravou na opravu poškodenej strešnej konštrukcie, a tiež výmeny krytiny hradu Ľupča za novú, sa už koncom 90-tych rokov zaoberal Pamiatkový ústav v Banskej Bystrici. V roku 2000 zadal Ing. Jánovi Ďuricovi vypracovať statický posudok krovu a krytiny hradu. K realizácii opravy strechy ale v tom čase ešte nedošlo.
Neodkladnosť riešenia opravy striech na hrade Ľupča si hneď od začiatku uvedomovali aj Železiarne Podbrezová a.s. V prvej etape celkovej obnovy sa vymenila stará eternitová (azbestovo-cementová) krytina, ktorá bola ďaleko za hranicou svojej životnosti a pokrývala plochu približne 1 900 m2 na najstarších častiach pamiatkového objektu.
Voľba vhodnej náhrady
Na architektúre stredovekej časti hradu dominujú prevažne sedlové typy striech. Okrem nich sú niektoré prístavby, arkádové chodby na hornom nádvorí a hospodárske budovy na dolnom nádvorí, kryté pultovými typmi striech. Z krytín boli použité najmä eternitová šablóna, škridla a pozinkovaný plech. Niektoré časti boli pokryté ich kombináciou. Prevažná väčšina z nich však bola už v zlom stave.
Príprava na opravu poškodeného krovu a rozhodnutie o výbere nového typu krytiny pre kompletnú výmenu na stredovekej časti hradu bola zložitejšia. Zároveň pretrvávala prirodzená snaha o prinavrátenie pôvodne používanej krytiny – šindľa. Vyplývala z poznania, že počas stáročí boli strechy hradu kryté dreveným šindľom. Na prístavbách z druhej polovice 19. storočia (neogotické schodisko a Gizelin dom) predpokladáme, že mohla byť už od začiatku použitá škridla. Na druhej strane stáli argumenty zohľadňujúce výber krytiny z takého materiálu, ktorého kvalita by zabezpečila jeho dlhodobú životnosť i funkčnosť a tým aj ochranu hradných objektov.
Havarijný stav strešnej krytiny
Posledná oprava väčšiny striech bola realizovaná v rokoch 1957 – 1959. Len na neogotickej prístavbe a Gizelinom dome bola krytina menená ešte aj v rokoch 1992 – 1993. Tu, len za desať rokov používania, sa povrch škridle začal rozpadávať. Pri základnej obhliadke a kontrole stavu strechy bolo možné rozpoznať miesta, na ktorých v minulosti dochádzalo k opravám strešnej konštrukcie. Na niektorých boli vymenené väčšie časti krovu, inde došlo k lokálnej výmene starých poškodených driev za nové. Ale aj tieto nové opravy boli na mnohých miestach viditeľne poškodené zatekaním dažďovej vody. Zároveň použitie väčšieho, na kosoštvorec kladeného tvaru šablóny eternitovej platne, si tak, s veľkou pravdepodobnosťou, vynútil čiastočnú úpravu pôvodne staršej konštrukcie krovu. Tá bola pred tým pokrytá šindľom. Najskôr pri tejto úprave koncom 50-tych rokov boli odstránené námety odkvapu na spodných okrajoch striech. Toto zistenie prispelo k rozhodnutiu použiť znovu podobný formát šablóny ako mala eternitová krytina, pričom sa nemusel meniť tvar a ani existujúca konštrukcia krovu. Preto sa v procese hľadania a rozhodovania muselo nájsť také riešenie, ktoré by zohľadnilo nielen pamiatkové kritériá, ale bolo potrebné myslieť aj na dôležitosť ochrany pamiatky.
Pri rozhodovaní z hľadiska kvality aj dlhodobej trvácnosti, možností tvaru, spôsobu zakladania krytiny, predovšetkým však odolnosti pred vetrom a farebnosti, bola vybratá kosoštvorcová šablóna z titanzinkového plechu v tmavšom sivom odtieni. Navyše, výrobca ponúkal bohatý komplet ďalších potrebných materiálovo totožných klampiarskych prvkov.
Historická krása šindľovej krytiny z dôvodu jej krátkej trvanlivosti a náročnej údržby tak ustúpila potrebe dlhodobej materiálovej trvácnosti.
