Obec Čierny Balog víta každoročne stovky bežcov, ktorí sa rozhodnú podporiť onkologických pacientov na podujatí zvanom Bežím pomáhať. Malí, veľkí, rekreační i aktívni športovci, mamičky s deťmi, ľudia z blízkeho i vzdialenejšieho okolia, ale aj z rôznych kútov Slovenska sa vydajú na nenáročnú dvojkilometrovú trať. Jej dĺžka však nie je náhodná a nesie v sebe určitú symboliku. Priemerná liečba onkologického ochorenia totiž trvá dva roky. Výťažok z podujatia následne putuje rovnomerne na nákup zdravotníckych pomôcok na príslušné oddelenia v breznianskej a banskobystrickej nemocnici, ktoré navštevujú práve onkologickí pacienti.
S nápadom zorganizovať športovo-charitatívne podujatie prišla Mária Muránska, ktorej najbližšie okolie nepovie inak ako Marika. Ťažká životná skúška ju povzbudila založiť neformálne združenie Pomôžme pomáhať a jednou z jeho najvýznamnejších aktivít je práve charitatívny beh.
„Združenie vzniklo v roku 2006 v čase, keď bola moja dcéra čerstvo po liečbe onkologického ochorenia. Keď sa dostala z najhoršieho, rozhodla som sa, že spojím ľudí s podobným osudom,“ začala rozprávanie M. Muránska a jedným dychom pokračovala: „Ľudia, ktorých postihla rakovina, mali neraz málo informácií a možno sa len potrebovali porozprávať. Ďalší túžili na malú chvíľu zabudnúť na neľahký osud a náročnú liečbu. Chceli sme, aby sa pacienti stretli a my sme sa im snažili pomôcť s bežnými vecami. Spomenúť môžem, napríklad, vybavenie preukazu ZŤP. Naše združenie má dnes takmer dvadsať rokov a za ten čas sme toho zažili skutočne veľa. V súčasnosti organizujeme tvorivé dielne, rôzne posedenia, uvaríme si guľáš, chodíme na výlety a vykonávame mnohé ďalšie činnosti. Niektorí sa potrebujú o chorobe porozprávať s ľuďmi s podobným osudom, ďalší zasa nechcú o rakovine hovoriť vôbec. Najpodstatnejšie je, aby pacienti aspoň na malú chvíľu prišli na iné myšlienky. Nič nerobíme nasilu, všetko je o tom, aby sa takáto komunita stretla a jej členovia vedeli, že v ťažkej skúške života nie sú sami.“
Marika dodáva, že združeniu pomáhajú viacerí Baločania a dobrovoľníci. Napríklad, miestne ženy pravidelne ručne pletú deky, ktoré následne venujú pacientom, ale i personálu nemocnice na Vianoce.
Asi dvadsať členov
Väčšina členov združenia Pomôžme pomáhať je z Čierneho Balogu, no nájdeme medzi nimi aj ľudí z Brezna, Valaskej, či Podbrezovej. „Celkovo k nám prichádzajú asi dve desiatky členov rôzneho veku, ktorí majú onkologické problémy. Za každým človekom sa skrýva nejaký príbeh alebo osud a my sa im aj takouto formou snažíme pomôcť,“ pokračuje zakladateľka združenia.
Súčasťou aktivít zoskupenia je každoročné podujatie s názvom Bežím pomáhať.
„Počula som v rádiu, že niekde sa zišli bežci a výťažok z podujatia venovali na charitatívne účely. Hlavou mi blyslo, že by sme aj u nás v obci mohli niečo podobné pripraviť. Bývalý kolega ma v prvotnom nápade podporil, taktiež som našla oporu v rodine i v okolí, tak sme šli do toho.“
Podujatie rokmi získalo citeľný cveng. Uplynulý rok sa konal už jeho 14. ročník. Jeho podstatou nie je byť najrýchlejší, ale vyjadriť spolupatričnosť s tými, ktorí musia bojovať s neľahkým osudom.
„Na prvom ročníku sme mali asi 140 bežcov a momentálne sa už blížime k tisícke. Zorganizovať takéto podujatie však nie je ľahké, najnáročnejšie je zohnať prostriedky na nákup štartovných tričiek, ktoré získa každý účastník. Pomáhame si zbieraním dvoch percent z daní, ale oslovujeme i sponzorov, vrátane Nadácie Železiarne Podbrezová,“ pokračovala M. Muránska a dodala, že práve podbrezovské železiarne im finančne prispeli už niekoľkokrát.
Zimomriavky a slzy v očiach
Z behu sa stála milá tradícia a aj hlavnú organizátorku hreje pri srdci pocit, že sa dokáže toľko ľudí spojiť pre dobrú vec.
„Keď som na štarte, mám zimomriavky a v očiach slzy. Vidím totiž stovky dospelých, detí a aj účastníkov, ktorí nebehajú pravidelne, ale trať chcú absolvovať, hoc len rýchlejšou chôdzou. Majú na sebe biele tričká, znamenajúce spolupatričnosť. Beh je dobročinný a odmenou pre účastníkov je nielen príjemný pocit, ale aj jazda na historickej železničke, za čo musím taktiež poďakovať. Je to naozaj podujatie, ktoré má zmysel,“ hovorí.
S tebou mě baví svět
Mnohí z účastníkov chodia pravidelne každý rok. Medzi nich patrí skupinka pánov z Nitry.
„Volám ich podľa filmu S tebou mě baví svět. Je to asi šesť mužov a pravidelne nás navštevujú už asi päť rokov. Ich manželky zatiaľ upratujú chatu alebo pracujú v záhrade a oni si zatiaľ prídu odbehnúť dva kilometre,“ hovorí s úsmevom M. Muránska.
Hlavná organizátorka v čase rozhovoru pripravovala tohtoročný pätnásty ročník.
„Prípravy trvajú niekoľko mesiacov. Momentálne som objednala tisíc tričiek,“ prezradila a následne doplnila, že na organizácii sa podieľajú členovia združenia, kolegyne, ale i najbližšia rodina.
Podpora najbližších i kolegov
Marika je v obci známa osoba a vďaka združeniu pomohla za takmer dve dekády desiatkam pacientom, ale aj ich rodinným príslušníkom. Ako dodáva, všetko zlé je na niečo dobré. Dnes je jej dcéra už dospelá a svojej mame pripomína: „Keby nebolo mňa, neexistovalo by združenie Pomôžme pomáhať a ani benefičný beh,“ prezradila organizátorka a v závere poďakovala všetkým, ktorí podávajú pomocnú ruku.
„Nebudem menovať, pretože tých ľudí je viac. Prvoradá je najmä podpora rodiny, následne kolegov, zamestnávateľa a každého, kto nám prispeje na kúpu tričiek. Veľká vďaka patrí predovšetkým tisícke bežcov, ktorí k nám každý rok prídu a podporia ušľachtilú vec. Ďakujem aj Nadácii Železiarne Podbrezová, ktorá sa taktiež svojou podporou pričiňuje o to, že z akcie sa stála pekná tradícia,“ uzavrela.
