KULTURA

Podbrezovske kino pred velkym jubileom

    V tomto roku si pripominame 95. vyrocie prveho staleho kina v zavodnom hoteli. Prve svetove predstavenie noveho vynalezu bratov Lumierovcov sa uskutocnilo v Parizi, v roku 1985. Prichadzajuci vlak do stanice vtedy na platne mnohych divakov tak vydesil, ze mnohi z kina v panike usli.
   Uz o sedem rokov sa v Podbrezovej uskutocnilo prve verejne filmove premietanie, ktore ponukalo pojazdne kino. Pohyblivy filmovy pas ludi v Podbrezovej natolko zaujal, ze na jesen, roku 1912, otvorili v budove zavodneho hotela prve stale kino. Prve predstavenia boli raz tyzdenne v nedelu. Filmy boli neme, titulky vacsinou nemecke. Hravalo sa az do roku 1916, kedy sa pod vplyvom vojnovych udalosti zacal prejavovat nedostatok filmov, americke a francuzske filmy sa totiz prestali dovazat. Zaciatkom juna 1919 prevzala kino do spravy odborova organizacia a dala mu nazov kino Proletar. Spociatku boli problemy so zaobstaravanim filmov. Na Slovensku v tom case neexistovali pozicovne. Uradna kontrola kina v roku 1921 namietala, ze zahranicne filmy nemaju titulky v domacej reci. Zeleziarne sa branili, ze sami nemozu vyrobit preklady, preto premietaju take, ake maju. Filmy boli neme a titulky boli napisane na pase pauzovacieho papiera, z ktoreho sa premietali na biely pas platna pod obrazom. Zalezalo len na premietacovi, ci vycitil z deja, ako ma pas s textom posuvat.
   Okrem Podbrezovej bolo kino zriadene aj v Brezne (Sokolovna pri Hrone), ktore malo kapacitu 400 miest, v Hronci so 150 miestami, v Cervenej Skale so 108 miestnou kapacitou, no bolo putovnym kinom, rovnako ako v Dolnej Lehote.
V roku 1923 sa hrali vacsinou nemecke filmy. V roku 1927 bolo v Podbrezovej premietnutych 51 filmov, hravali dvakrat v tyzdni, z ktorych vacsina bola americkeho povodu.
   Okrem bezplatnych predstaveni pre deti skolskeho veku, odovzdavalo kino podporu Cervenemu krizu, na vianocne dary a stipendia pre chudobne deti, na skolske pomocky atd. V tejto tradicii pokracovali niekolko rokov.
   V rokoch 1930 – 1934 bolo kino odstavene a rekonstruovane na zvukove zariadenie. V roku 1935 boli v Podbrezovej premietane prve zvukove filmy, napr. v roku 1936 videli divaci zvukovy film ceskej filmovej spolocnosti Janosik.
Prechod na zvukovy film si vyziadal velke naklady, cim poklesol pocet kin na Slovensku. V roku 1923 bolo na Slovensku 106 kin, v roku 1930 - 210 kin a v roku 1939 poklesol pocet kin na 153.
   V roku 1964 sa v Podbrezovej zacali premietat sirokouhle predstavenia na futbalovom stadione, co v sirokom okoli vyvolalo velky ohlas. Do Podbrezovej prichadzali navstevnici z celeho Horehronia. Boli to casy zrodu popularnych Mayoviek. Od roku 1974, otvorenim noveho zavodneho klubu,  bolo nove kino vybavene klasickym zariadenim na sirokouhly i panoramaticky format. V tom case to bolo na Slovensku len devatnaste panoramaticke kino. Rocne dosahovala navstevnost 30 – 40 tisic divakov.
   V sucasnosti ma kino v prenajme obec Podbrezova, ktora filmove predstavenia uskutocnuje raz mesacne, po dva filmy. Jeden je urceny pre dospelych a druhy pre deti a mladez. S financnou podporou Nadacie ZP maju, na predstavenia pre dospelych, dochodcovia vstup zdarma. Na filmy pre deti a mladez maju vstup volny deti do 15 rokov. S vyvojom doby zanika zaujem o klasicke kino predstavenia, pretoze technologie uz ponukaju kvalitny zvuk s velkoplosnou obrazovkou priamo doma, v obyvacke. Aj dostupnost filmov na DVD nosicoch znizuje pocet navstevnikov kina. Kino vsak stale poskytuje nezabudnutelnu atmosferu zamatovych zavesov, hlbokych „gongov“, posobiveho priestoru a v konecnom dosledku plni aj zaujimavu spolocensku funkciu. O par rokov bude kino v Podbrezovej oslavovat sto rokov, co svedci o jeho neustalej popularnosti.

Z archivnych materialov spracoval M.J.

---

DIEVCA S MOTORKOU

Miroslava Nuterova

Roman na pokracovanie

 XVIII. cast

„Odlakat ma spat do kuchyne. Pokial sa ma kto postarat o stravu, ja si robim svoju robotu.“

  „Toto nie je vasa robota,“ namietol prudko. „Zvaracka vam nepristane.“

  „Nemusite na mna pozerat. Robim, co ma bavi, comu rozumiem a verte mi – varenie to nie je.“

  Ci chcel alebo nie, musel sa zasmiat Anetinmu jednoduchemu, uprimnemu vysvetleniu, ktore mu predlozila bez rozculovania. Cim dlhsie bol blizko nej, tym viac si zelal ostat s nou.

  „Mozem ti aspon s niecim pomoct?“ zatykal jej mimovolne.

  „Stavil si sa, ze ma privedies?“ neodvetila na jeho otazku a prosto tykanie prijala.

  „Preco myslis, ze slo o stavku?“

  „Poznam praktiky mojich pribuznych. Keby si vedel, co vsetko na mne vyskusali. Bavia sa tym. A ja napokon tiez, lebo musim vymyslat vzdy ine vyhovorky. Tak co bolo v hre?“

  Dalibor mlcal. Zamyslene sledoval jej pevnu ruku so stetcom a pred ocami sa mu mihla ina dievcenska tvar s dlhymi ciernymi vlasmi a hnedymi fascinujucimi ocami. Sklonil hlavu, aby zahnal obraz mrtvej sestry. Potom si vsak uvedomil, ze Aneta sa na neho zvedavo diva a zmatene sa vystrel. Ukazal na zakrytu motorku na druhej strane.

  „Dufam, ze na nej nejazdis,“ vyprskol podrazdene.

  „Preco nie?“ postavila sa aj ona. „Co je na tom zle, ak dievca jazdi na motorke?“

   „Co je na tom zle?“ rozhodil rukami. „Same o sebe je to zle, rozumies?“

  „Ach tak,“ zatiahla posmesne. „Dalsi zaryty odporca vodicskych preukazov u zien?! Vari nikdy ziadny chlap nezavinil havariu? Pocula som...“

  Aneta zmlkla. Vystrasene pozorovala rozculeny vyraz v Daliborovej tvari, ako sa meni v divu zurivost, ktora ho nutila tazko dychat. Prsty zovrel v past a aby neudrel dievcinu, celou silou busil do naskladanych pneumatik. Aneta sa zachvela. Dalibor ovladol svoj hnev a so smutkom v hnedych ociach pristupil tesne k nej.

  „Prepac, prosim ta,“ vyrazil zo seba priskrtene. „Nejazdi na motorke. Nemozem tomu uverit. Si presne taka ista ako ona, mate rovnake zaujmy. Dufal som, ze nikdy viac nenajdem dievca, ktore by sa jej podobalo.“

  „Komu?“ odvazila sa sepnut Aneta.

  „Mojej sestre,  Jane,“ odvetil uz pokojnejsie a zhlboka si vzdychol.

  Aneta odlozila farbu i stetec opatrila, aby nezaschol, ale napatie v nej nepolavilo. Chcela sa dozvediet viac, chcela mat istotu, ze to nema suvislost s Michalom Vagnerom.

  „Mala krasnych dvadsatdva a bola zasnubena,“ pokracoval Dalibor po chvili, pretoze vycitil Anetine nevypovedane otazky. „Musim priznat, mal ju rad, zboznoval ju. Len sa mu nepacili jej zaluby a kvoli niektorym sa obcas pohadali. Najviac bol proti jazde na motorke. V ten nestastny den sa dozvedela, ze caka dieta a chcela mu to co najrychlejsie oznamit. Telefonicky ho nemohla zastihnut, tak sadla na motorku a nezabila len seba.“

  „Nehovor dalej,“ zakvilila Aneta, pritisla si ruky na usi a zazmurila oci. Poznala koniec tohto pribehu, odmietala ho vsak pocut z hodnovernych pramenov. Rano chcela poznat pravdu, teraz sa jej zlakla. Dostala strach, ze to ovplyvni vztah s Michalom a ona sa nemienila vzdat ani motorky, ani Michala.

  „Preco?“ strhol jej Dalibor ruky prudko dolu a zabodol planuce oci do Anetinych vydesenych zreniciek. „Som presvedceny, ze by si mala vediet...“

  „Nie,“ vyriekla polohlasne, trucovito si sadla na zem  a chrbtom sa oprela o pneumatiky. So zavretymi ocami sa snazila zastavit chvenie v zaludku, rukami si objimala kolena, uvazujuc o schvalnosti osudu. Protivny pocit beznadeje nezazila velmi davno, ani vtedy nestracala vieru, ked mama ochorela. Lenze v tejto chvili na nu dorazala bezradnost spojena s predtuchou niecoho zleho. „Keby mal kazdy tvoj nazor, prestali by vyrabat dopravne prostriedky,“ vyhlasila neisto. „Aj ty jazdis a nikto ti nebrani,  napriek tolkym havariam.“

  „Aneta, to nemozes pochopit,“ pokrutil hlavou a klukol si oproti nej. Razom roztvorila zelenkaste oci, teraz plne nepokoja i smutku. Bez slova sklonila hlavu. „Netreba to dramatizovat, vsak?“ Dalibor sa jemne dotkol Anetinych prstov. „Ale ani podcenovat. Sestrinou vinou zomreli dalsi dvaja ludia a bola medzi nimi aj matka jej snubenca. Michal stratil dve milovane bytosti naraz a to je nieco, s cim sa clovek tazko, dlho vyrovnava. Moji rodicia sa dodnes z toho poriadne nespamatali. A ja, mam alergiu na dievcata s motorkou.“

  Tvoja alergia ma absolutne netankuje, pomyslela si Aneta, no nevydala hlasky. Velkou chybou je, ze Michal nou trpi zrejme tiez a vobec nebude lahke ho z nej vyliecit. Co urobim, ak mi da podmienku? Co ak mi povie – bud motorka alebo ja! Ved ma miluje! A milovanej zene sa nezvykne odopierat jej zelanie.

  Dalibor trpezlivo cakal na odozvu svojich slov. Mlcanlivost Anety Korestovej bola nekonecna, strasne tuzil pocut z jej ust slub. Hlupost! Preco by mala prave jemu slubovat cosi, co by sa ho nemalo dotykat! Kto mu dal pravo vynucovat si od nej potvrdenie akejkolvek ziadosti.

(Pokracovanie v buducom cisle)