KULTURA

V posledny majovy den sa Dom kultury ZP a.s. v Podbrezovej zaplnil do posledneho miestecka. Z roznych kutov sa ozyvalo: „ ... hra tu ta Kuliskova, vies.., iste to bude dobre..., uz sa tesim.“ Na zaciatok mozno niektorych zaskocil trosku „rozpadnuty“ dej, no casom si kazdy zvykol na pat pribehov a ich postavy, ktore divakom cez smiech i slzy odhalovali tie najtajnejsie zakutia zenskej duse. Vdacni divaci „odpovedali“ rovnakym sposobom – smiechom i slzami.
Skvela komedia Mira Gavrana v sebe ukryvala nemaly dramaticky podton, cim uspokojila aj tych narocnejsich divakov. Zeny manzelky, zeny matky, priatelky, frajerky, sestry, sekretarky, dievcata – vsetky postavy v sebe ukryvali posolstvo, ktore divaci vo vlastnej sebareflexii potvrdzovali spontannym potleskom. Intriganske a falosne sekretarky, babky rivalky, neprajne dievcata, nedorozumenia v rodine, ci manipulacie v medziludskych vztahoch. Kazdy jeden divak sa nasiel v jednej z postav, kazdy jeden si pri jednotlivych scenach spomenul na podobnu, ktoru sam zazil, ci o podobnej pocul. Zaverecna scena, z domova dochodcov, nechala divakov zabudnut na predchadzajuce dojemne minuty a vtisla do ich tvari usmev. Rytmicka „Diridonda“ ich zas roztlieskala a opravneny potlesk prerastol do znameho standing ovation.

M.J.

MDD objektivom I. Kardhordovej

DIEVCA S MOTORKOU

Jaroslava Nuterova
Roman na pokracovanie

XI. cast

Dnes bol volny stol vzadu, trosku skryty a to Anete vyhovovalo. Casnicka postavila pred nu pohar s kolou.

„Ako je mame?“ opytala sa sucitne.

„Celkom dobre,“ odvetila roztrzito a zaplatila. „Ked sa zlepsi pocasie, pride sa pozriet.“

„Mhm,“ prizrela sa mamina kolegyna dievcine. „A tebe je co? Zomrel niekto iny?“

„Ano,“ prikyvla smutne. „Moj sen, predali mi Hondu.“

„Ach tak.“

Casnicka prevzala objednavky od ostatnych hosti a zasla do kancelarie sefa. „Uz prisla,“ oznamila Michalovi, ktory sedel na otcovej stolicke. „Vyborne,“ pobral sa do restauracie.

Doprial si to potesenie a niekolko okamihov sa na Anetu nepozorovane dival, kym si prisadol na jej stranu do boxu.

„Ahoj,“ usmial sa modrymi ocami.

„Ahoj,“ vzdychla, neopatujuc jeho radost a dopila kolu.

„Co sa stalo?“

„Nic,“ potriasla hlavou.

„Klames. Pozri, Aneta, mali by sme sa porozpravat na rovinu, lebo je najvyssi cas na objasnenie niektorych malickosti.“

„Akych malickosti?“ zamracila sa, ale odtiahnut sa nemohla, pretoze sedela pri stene.

„Nase kratke schodzky, ked si to tak zratam, vidime sa piaty raz, to je od februara dost malo, nie? Si velmi zvlastne dievca, Aneta, a ja viem, preco. Detstvo si nemala ruzove, neustale ste so sestrou zapasili s problemami dospelych. Nakoniec, nemusim ti to vsetko opakovat, sama vies najlepsie, co si prezila. Nieco malo viem od Dinda, nieco od majitela tejto restauracie a ostatok mi povedala Dasa. Poznam tvoj nazor na Emila Vagnera. Povedz uprimne, co mas proti jeho synom?“

„Nerozumiem,“ uprela na neho zmatene zelenkaste oci. „Odkial vies o mojom nazore. Dofrasa, co ta je do toho?“

„Som najmladsi z nich a neviem o tom, ze by sme tvojej rodine niekedy ublizili. Moj otec ma Helenu rad, ja si s nou tiez rozumiem a vzajomna averzia nas deti je..., zacina byt zbytocna. Teraz sme sa do seba zalubili my dvaja. Ukoncime to nepriatelstvo, Aneta.“

„Ty si Vagner? Tomu hovoris malickost?“

„Lubis mna, nie moje priezvisko,“ povedal s pohladom upretym do jej nahle chladnych oci. Nezniesla to, zakryla rozcarovanie vieckami a odvratila hlavu. Davala si do suvislosti vsetky podrobnosti ich stretnutia, hnevala sa na mamu, Dasu, Ingu, Dinda, na kazdeho, kto o tom vedel a neupozornil ju. Bolo predovsetkym Michalovou povinnostou povedat svoje priezvisko pri prvom stretnuti. Pravdou je, ze sa ho nikdy nepytala, uplne jej stacila jeho pritomnost, po ktorej bazila viac a viac.

Michalovi tlklo srdce az kdesi v hrdle od napatia, ako Aneta Korestova stravi tuto skutocnost. Pocitil v prstoch mravcenie od tuzby dotknut sa jej zopatych dlani na stole, no musel pockat na nejaku reakciu od nej. Potvrdi jeho slova o laske? Znenavidi ho este viac?

„Keby si nesedel vedla mna, davno by som usla,“ povedala zrazu.

„Viem, preto som to urobil.“

„Fajn, pustis ma dobrovolne?“ otocila sa k nemu meravo.

„Pockaj, Aneta, co bude s nami? Lubim ta a chcem sa s tebou ozenit.“

„Prosim ta,“ vyprskla posmesne. „Na piatom rande ma este nikto o ruku nepoziadal.“

„Pretoze si s nikym tolkokrat nerandila,“ poznamenal.

„Tak pustis ma von?“

Michal ustupil. Pozeral za odchadzajucim dievcatom a v kutiku duse dufal, ze to bola iba prvotna reakcia, ze si to rozmysli a vrati sa. Casnicka mu povedala, ze kola je zaplatena, tak sa vytratil do dazdiveho vecera. Zamieril k autu na prazdnom parkovisku, ale potom si vsimol nehybnej postavy opretej o strom. Podisiel blizsie.

„Nachladnes tu,“ skonstatoval tisko a vystrel k nej ruky. Vklzla mu do narucia bez slova, a ked ju jemne objal, zistil, ze jej stihle telo sa otriasa vzlykmi. „Neplac, Aneta,“ hladkal ju po mokrych vlasoch.

„Preco si mi to hned nepovedal?“ zdvihla hlavu.

„Ani neviem,“ usmial sa vinovato. „Mozno som sa bal, ze ma viac nebudes chciet vidiet. Vies, Aneta, ja som bol tiez proti tomu, aby sme sa zoznamili, lebo... Docerta, je to hlupe. Pamiatka nasej mamy sa vznasala okolo kazdej zeny, s ktorou bol otec. S bratmi sme nemienili akceptovat ziadnu cudziu zenu v dome, preto nas nezaujimali ani jej dcery. Potom som ta uvidel v autobuse a pocitil som, akoby ma zasiahol blesk. Neveril som laske na prvy pohlad a uz vobec nie, ze sa to moze stat mne. Ked si povedala kto si, prislo mi na um nase nepriatelstvo, dostal som strach, ze sa nebudes chciet so mnou stretnut. Nevies si predstavit, ako mi odlahlo, ked si sa priznala, ze si zahodila cestovny listok. Vedel som, ze ti to budem musiet povedat, ale oddaloval som tu chvilu co najviac. Takze?“

(Pokracovanie v buducom cisle)

<<<

Viete, ze

Ludske telo

System pecene

V ramci ludskeho tela pod system pecene patria anatomicke organy - pecen, parovy organ zlcnik, slachy a vazivo, nechty a oci. V ramci hybatelov patri system pecene pod drevo: uschovava krv, riadi priechodnost (energie cchi a krvi), pohyb a vzostup (cchi) v organizme, aktivuje a „rozpina“ sa na jar. System pecene vykonava v tele funkcie suvisiace s krvou, energiou cchi a telesnymi tekutinami, napomaha traviacemu procesu, reguluje menstruaciu, tehotenstvo a rodenie u zien. Aby sa clovek citil uvolnene dusevne a fyzicky, aby energia, krv a tekutiny v nom kolovali volne, musi system pecene vykonavat svoje funkcie bez poruch.

Co znamenaju a ako sa prejavuju tieto funkcie v praxi?
   V cinskej medicine je dusevny a emocny zivot neoddelitelnou sucastou systemov. Kazdemu systemu prinalezi svoja emocia, vzajomne sa ovplyvnuju ako v spojitej nadobe - emocie vycerpavaju system, naopak, chory system ovplyvnuje prislusnu emociu. System pecene je zo vsetkych systemov najcitlivejsi na emocie - reguluje celkove dusevne rozpolozenie, uvolnenost a naopak, napatie, stres, hnev ho zranuju. Napr. ked pocujeme vyraz „prejav plny zlce“, ihned si pod tym predstavime cloveka nevludneho, emocne zablokovaneho a tento clovek urcite bude mat problemy so systemom pecene. Alebo v pripade „rychleho“ uvolnenia sa po dlhodobom strese pomocou alkoholu (z hladiska cinskej mediciny ide v tomto pripade o tzv. stagnaciu energie cchi v peceni) sice mozeme hovorit o uvolneni sa a „spriechodneni“ pecene, pohybe energie a krvi, ale zaroven si musime uvedomit, ze pohotovostny sposob uvolnenia sa spatne poskodzuje krv v peceni a nasledne vsetky jej funkcie. Stagnacia energie cchi v peceni vyvolava poruchy obehu energie, krvi a tekutin, co vedie napr. k vzniku opuchov, nafukovaniu, rozpinaniu v hrudi alebo v prsnych bradavkach, bodavym bolestiam v hrudi, u zien k menstruacnym porucham, bolestiam v podbrusku, vytvaraniu uzlin pod kozou, vzniku tvrdsich utvarov v prsiach a prsnikoch.
   Dlhodoby stres a emocne vykyvy ovplyvnuju travenie, co sa moze prejavovat nafukovanim brucha, vracanim, hnackami (napr. v obdobi skusok), zlym travenim, bolestami v boku a v ramci vzajomnych vztahov medzi systemami v TCM hovorime, ze „pecen napada (slabu) slezinu“, co presne zodpoveda podstate slovenskeho vyrazu: „ten ma silny zaludok, toho len tak nic nepohne“.
   Pecen z hladiska TCM zabezpecuje dodavku kvalitnej krvi a v dostatocnom mnozstve. Napr. pri zvysenej telesnej namahe, prudkych citovych prejavoch sa zvysuje jej spotreba. Naopak, ked je clovek v klude, krv sa vracia spat do pecene. Ked nie je dostatocny prisun krvi, vznika seroslepost, rozmazane videnie alebo pocit sucha v ociach, slachy tuhnu a skracuju sa. U zien nedostatok pecenovej krvi vyvolava znizenu menstruaciu alebo az jej zastavenie. Trasenie, krce, chvenie koncatin sa pripisuje zlemu stavu krvi pecene. V minulom storoci sa tento stav ludovo charakterizoval ako „suchost krvi“. Pri poruche uschovavania krvi moze dojst k chaotickemu pohybu krvi v podobe krvacania, ako silna menstruacia, krvacanie z nosa atd. V tomto pripade cinska medicina pouziva prostriedky na „schladzovanie krvi a zastavenie krvacania“, t.j. posobi na pricinu, ktora vyvolava krvacanie. Bohuzial europska medicina niekedy postupuje drasticky a odstranuje „chory“ organ. Napr. po vyoperovani maternice zena prestane krvacat a stracat krv, ale pricina nie je odstranena a v neskorsom veku chorobny stav moze vyvolat problem s prsnikmi, navalmi, viest ku vzniku zlcovych kamenov, zvyseniu cholesterolu v krvi, zavratom, sekundarnej cukrovke a inym ochoreniam.

Chrante svoju krv
Z hladiska TCM dlhodobe potenie sa, vyvolane napr. nachladnutim, alebo z inych pricin, zranuje krv. Preto je potrebne cim skor zvysene potenie zastavit, pri poteni pod perinou (v spanku, pri chorobe) sa potit len do stavu „sparenia“, aby sa s potom nestracali ziviny z krvi. Potenie sa v spanku u dospelych sa povazuje v TCM za chorobny stav. Emociami zranujeme svoj system pecene a prispievame k vzniku chorob, preto je velmi dolezite ovladat svoje emocie a spravne relaxovat.

(Pouzita literatura: Klasicka cinska medicina, V. Ando)

CO PREZRADZA TVOJE MENO?

Vit (15.6.) z lat. vitus – zivy, vesely, rad alebo z nem. weit – siroky, rozsiahly (witu – les, lesny). Blizke mena Hilar, Kvido, nem. Weit (Vajt), franc. Guy (Gy), tal. Guido, span. Quido,

Blanka (16.6.) povodne span. meno (blanca – biela), z tal. podoby je meno Bianka. Blizke su mena Albina, Kandida,

Adolf (17.6.) z nem. (adal + wolf) – vzneseny, uslachtily vlk. Dom. Ado, Dolo, Dolfo,

Vratislav (18.6.) slov. meno s povodnym vyznamom – oslavujuci navrat alebo vracajuci slavu. Dom. Vrato, Vrato,

Alfred (19.6.) z angl. (aelf + raed) mudry poradca, ktoremu pomahaju elfovia (duchovia). Dom. Fredo,

Valeria (20.6.) rim. rodove meno Valerius (z valens – silny, zdravy). Rovnaky povod ma meno Valentin, rus. Valerij,

Alojz (21.6.) z franc. Lowis (Louis), z nem. Hludwig – slavny bojovnik, z latin. (Aloisius), nem. mena Alwisi – cely biely. Rovnake mena Ludovit, ces. Alois, mad. Alajos (Alajos), dom. Lojzo,

Paulina (22.6.) z lat. Paulinus – Pavlova, patriaca Pavlovi. Dom. Lina,

Sidonia (23.6.) z lat. Sidonius – pochadzajuca z mesta Sidonu (Saidy v Libanone). Dom. varianty Zdenko, Zdenka, rus. Sidonija, angl. Sydney, franc. Sidoine, dom. Sida, Sidula, Sidusa,

Jan (24.6.) z hebrej. Jochanan – boh je milostivy. Lat. Joanes, ces. Jan, nem. Johannes, angl. John, Johny, Jack (Dzon, Dzony, Dzek), franc. Jean (Zan), span. Juan (Chuan),

Olivia, Tadeas (25.6.) z lat. oliva – pestovatelka oliv alebo mierumilovna (olivova ratolest ako symbol mieru). Zen. variant Oliva. Tadeas – z hebrej. Taddai (lat. Thaddaeus) sikovny, rozumny - smely, odvazny. Pol. Tadeusz (Tadeus), mad. Tade, rus. Fadej, tal. Taddeo,

Adriana (26.6.) z lat. Hadrianus – muz od mora, z tal. mesta (H) adrie. Starsia podoba Ada, Ria, Riana,

Ladislav, Ladislava (27.6.) – vplyvom mad. pozmenena podoba mena Vladislav, lat. Ladislaus, ces. Ladislav, mad., Laszlo (Laslo), dom. Laco, Lacino. Vyznam. oslavujuci - oslavujuca vladu (moc), slavny vladca, vladkyna,

Beata (28.6.) z lat. beata – blazena, stastna. Blizke mena su Blazena, Felix, dom. Bea.

<<<

Pondelok 18.6.

Polievka: kelova s ryzou, pecivo

Bravcovy rezen s pecenou, zemiaky, salat

Kuracie sote s kesu orieskami, ryza, salat

Ravioly so syrom, paradajkova omacka

Sojovy salat s udenou rybou, pecivo

Pestra zelenina s volskym okom

Tvarohovy nakyp s ceresnami

Utorok 19.6.

Polievka: slepacia s cestovinou, pecivo

Bravcove maso na hubach, tarhona, salat

Hovadzia pecienka svieckova, knedla

Kuracie stehno so zeleninou a cestovinami

Salat zeleninovy s jogurtom, pecivo

Kelovy karbonatok, zemiaky, salat

Pecene buchty s lekvarom, kakao

Streda 20.6.

Polievka: hrachova so salamou, pecivo

Vyprazany karbonatok, zem. salat s majonezou

Pecene kuracie stehno, zeleninova ryza, salat

Rolnicke zemiaky, uhorka

Parizsky salat, pecivo

Hovadzi gulas so zelenou fazulkou

Bryndzovniky

Stvrtok 21.6.

Polievka: pohronska, pecivo

Peceny brav. bocik s plnkou, kapusta, knedla

Morcacie sote na paprike, cestovina

Zemiakove placky, zakysanka

Salat cestovinovy so zeleninou

Kondickovy tanier

Moravske kolace, kakao

Piatok 22.6.

Polievka: goralska, pecivo

Vyprazany syr, zemiaky, tatarska omacka

Hovadzia rostenka prirodna, ryza, salat

Milanske spagety

Salat lahodkovy zelerovy, pecivo

Bravcova pecienka, dusena cervena kapusta

Buchty na pare s lekvarom, kak. posypka, kakao

Sobota 23.6.

Polievka: zemiakova gulasova, pecivo

Hovadzia pecienka na vine, knedla

Nedela 24.6.

Polievka: kyjevske sci, pecivo

Prirodny bravcovy rezen, ryza, salat

Pondelok 25.6.

Polievka: terchovska, pecivo

Bravcove stehno hamburske, knedla

Morc. prsia s paprikou a brokolicou, ryza, salat

Kluzska kapusta

Racio salat, pecivo

Karfiol so syrovou omackou, zemiaky

Rezance s orechmi, kakao

Utorok 26.6.

Polievka: zeleninova s haluskami, pecivo

Hovadzie maso namornicke, slov. ryza, salat

Vyprazane kuracie stehno, zemiaky, salat

Mlety gyros s olivami, sosovicova ryza, salat

Vitaminovy salat s jablkami, pecivo

Hubove rizoto, uhorkovy salat

Mufiny s cokoladou, kakao

Streda 27.6.

Polievka: fazulova kysla, pecivo

Plneny bravcovy zavitok, zeleninova ryza, salat

Hovadzi gulas madarsky, knedla

Stefanska sekana pecienka, zem. privarok, chlieb

Zelotofu, pecivo

Pecene kuracie stehno s tofu plnkou, obloha

Zem. knedlicky slivkove so struhankou, kakao

Stvrtok 28.6.

Polievka: zemiakova s hlav. kapustou, pecivo

Brav. rezen belehradsky, opek. zemiaky, salat

Kuracie sote na zelenine, tarhona, salat

Pec. papriky s tvarohovo - bryndzovou plnkou

Salat zeleninovy s brokolicou, pecivo

Halusky s kyslou kapustou

Palacinky s tvarohom a cokoladou

Piatok 29.6.

Polievka: klastorna, pecivo

Hovadzie dusene, koprova omacka, knedla

Bravcove maso Chilli con Carne, ryza, salat

Pizza zeleninova so salamou

Salat fazulovy so syrom a kukuricou, pecivo

Zapekane sojove papriky, obloha

Makovy kolac s cokoladou, kakao

Sobota 30.6.

Polievka: mexicka, pecivo

Kuracie stehno s kapustou, zemiaky

Nedela 1.7.

Polievka: pohronska, chlieb

Goralska pochutka, cestovina