|
36. rocnik
regionalneho festivalu dychovych hudieb |
Vo
Valaskej dominovala kvalita
 V nedelu,
3. juna, sa uskutocnil regionalny festival dychovych hudieb. Tohto roku
pocasie neprialo, preto sa prehliadka konala
v Dome kultury Valaska.
Festival
vo Valaskej je
na Slovensku najstarsi
festival podobneho zamerania, ktory ma rocnu periodicitu a trva uz
nepretrzite 36 rokov. Je unikatom v ramci Slovenka, ale i mimo neho.
Organizatori kazdorocne pridu s niecim novym. Tentokrat prijemne prekvapili
pozvanim mazoretkoveho suboru AMA z Opavy a hostom festivalu – Dychovym
orchestrom Supranka z Ruzomberka.
Z malych
dychoviek sa festivalu zucastnili Dychova hudba Cementon z Banskej Bystrice,
Supranka a znama Selcianka. Uz mala dychovka z dolneho Liptova predznacila,
ze vo Valaskej sa tohto roku bude pocuvat vynimocna muzika. Ciste
predvedenie popularnych, ale aj narocnejsich skladieb dostalo plne obsadenu
salu na „tlieskavu“ naladu. Nasledne vystupenie Selcianky atmosferu
vygradovalo. Mala dychovka zo Seliec pri interpretacii novych uprav
popularnych skladieb a ludovych piesni akoby rozkvitla v krasnej
harmonizacii. Stvorhlasy vo vokaloch i trubkach neboli ojedinele. Mnohi,
hlavne z odbornej verejnosti, spoznali rukopis skladatela a instrumentalistu
Miloslava Hlavacka, ktory usil viac skladieb na mieru aj podbrezovskej
dychovke.
Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova otvorila blok velkych dychovych
orchestrov. Aj ked starsie, ale stale este pozeratelne cervene uniformy,
pestovana disciplina v orchestri, urobili dojem na divakov uz pred uvodnymi
tonmi prvej skladby. Bola nou Tanecna overtura od Adama Hudeca. Pekelne
cardasove tempo nenechalo nikoho na pochybach, ze orchester je pripraveny
bez zavahania interpretovat vsetko, co skladatel do diela vlozil. Druha
skladba – Slovacky tanec c. 4, Frantiska Manasa, vyvolala zimomriavky
na chrbtoch posluchacov, ked sa v pomalej casti rozozneli perfektne zladene
tenory s barytonmi.
V tretej
skladbe sa predstavila valastianskemu publiku dvojica mladych solistov – na
klarinete Nikolka Luptakova a na lesnom rohu Jakub Adamek. Jamriskovo Tango
pre dvoch v ich podani vyvolalo u divakov dlhotrvajuci potlesk. Zda sa, ze
podbrezovska dychovka si vlastnou vychovou mladych muzikantov uz
scasti poriesila svoj generacny problem. Zaverecna skladba mala zelezny
rytmus. Sablovy tanec Arama Chacaturiana len potvrdil, ze vystupenie
podbrezovskej dychovky na 36. rocniku festivalu vo Valaskej prinieslo novu
kvalitu hudby v interpretacii velkeho dychoveho orchestra, ktora vyrazne
poznacila cele podujatie.
Orchester
dostal od organizatorov Diplom za uspesne ucinkovanie. Zdruzenie dychovych
hudieb Slovenska udelilo cestne uznanie kapelnikovi Jozefovi Kralovi pri
prilezitosti jeho zivotneho jubilea. Cestne uznanie dostali aj clenovia
orchestra Mucha, Gregor a Rabatin.
Po velkom
Dychovom orchestri mesta Brezna vystupil na podium Dychovy orchester Valaska.
Na krasnom a kultivovanom vystupeni hudobneho telesa vyrazne poznat dlhodobu
pracu dirigenta Jana Jencu a jeho zastupkyne Mgr. Bundovej. Kvalitne
zoskupenie hracov, z ktorych viaceri su aj clenmi podbrezovskej dychovky, ich
interpretacia narocnych skladieb, vyvolali u divakov silny umelecky zazitok.
S uctou treba prijat fakt, ze obec Valaska vie vytvorit podmienky pre
fungovanie kvalitneho dychoveho orchestra.
Zaverecnym monstre koncertom bol festival ukonceny. Pri zaverecnom hodnoteni
sa ucastnici zhodli, ze popri dobrej organizacii, kvalitnom ozvuceni,
jednoznacne v tomto rocniku prevladala kvalita hudby a jej interpretacie.
Kvalita, ktora vychadzala z vnutra kazdeho zo zucastnenych orchestrov.
(ik)
Ukazovatele spokojnosti
Novinova anketa, zamerana na zistovanie
nazorov zamestnancov nasej firmy na niektore faktory ovplyvnujuce ich
spokojnost, bola uskutocnena v aprili tohto roku. Zo ziskanych
odpovedi, ktore zamestnanci zaradili na popredne miesta,
uvadzame tie, ktore ziskali najvacsiu dolezitost. Prieskum prostrednictvom
firemnych novin sa uskutocnuje uz niekolko rokov a tak mozeme
porovnavat, ako sa menia odpovede a aj nazory zamestnancov na
dolezitost ukazovatelov, ktore ich najviac uspokojuju. Cela anketa sa sklada
z troch casti.
V jej
prvej casti sa pytame na ukazovatele spokojnosti zamestnancov, ktore su
spojene s pracovnou cinnostou. V tohtorocnom jarnom prieskume je
najviac preferovany ukazovatel „istoty staleho zamestnania“.
Umiestnenie je zhodne s vysledkami ankety v roku 2006, aj v roku 2005. Prve
miesto takto poukazuje na velku dolezitost, ktoru respondenti dlhodobo
pripisuju istote staleho zamestnania.
Na druhe
miesto sa v tohtorocnych odpovediach zamestnancov zaradil ukazovatel „rast
miezd“. Toto miesto je zhodne s oboma minulorocnymi prieskumami,
a tym sa potvrdila jeho vyznamnost pri dosahovani miery spokojnosti
respondentov.
Na tretom
mieste sa umiestnil ukazovatel „bezpecnost prace. Tento faktor
dosiahol taketo umiestnenie aj v oboch minulorocnych prieskumoch. Moznost „zvysovania
si kvalifikacie“ patri tiez dlhodobo na popredne miesta, od
ktorych sa odvija spokojnost zamestnancov. V tohtorocnom prieskume sa
uvedeny ukazovatel umiestnil na stvrtom mieste, cim sa preukazalo, ze ho
opytani zamestnanci hodnotia vyssie ako v minulych prieskumoch - na jar v
roku 2006 sa umiestnil na siestom a v jeseni na
siedmom mieste. Na piate miesto v tomto prieskume postupil faktor „moznost
uplatnit svoje odborne schopnosti“. Prvych pat ukazovatelov
najviac ovplyvnuje spokojnost respondentov. Pre uplnost porovnania celej
ankety uvadzame poradie ostatnych faktorov uvedenych v ankete. Na siestom
mieste sa umiestnil faktor „dobre medziludske vztahy na pracovisku“,
na siedmom mieste „hrdost na prestiz nasej akciovej spolocnosti“, na
osmom „informovanost o naplni vlastnej prace“, na deviatom
„moznost doplnenia (rozsirenia) si kvalifikacie“, na desiatom
mieste bol faktor „informovanost o vysledkoch pracoviska“, na
jedenaste miesto sa zaradil ukazovatel „kvalita stravovania“, na
dvanaste „dobra uroven socialnych zariadeni na pracovisku“, na
trinaste miesto „ kvalita vybavovania osobnych a pracovnych zalezitosti v
sekretariatoch“ a na poslednom, strnastom mieste sa umiestnil ukazovatel
„pracovne prostredie“.
V druhej
casti novinovej ankety sme sa opytali na ukazovatele, ktore sa najviac
spajaju s mimopracovnou cinnostou a uspokojuju tak dalsie potreby
zamestnancov. Uvadzame tie najdolezitejsie, tak ako ich respondenti
uviedli na prvych piatich miestach.
Spokojnost
opytanych najviac ovplyvnuje „socialna starostlivost o zamestnancov,
mysli sa tym moznost rehabilitacnych pobytov, kupelnej liecby a pod.“,
na druhom mieste sa umiestnila „zdravotna starostlivost“, na tretom
„zabezpecenie urazoveho poistenia“, na stvrtom „moznost
navstevy sportovych podujati“ a piate miesto obsadil faktor „moznost
navstevy kulturnych podujati“. Pre uplnost uvadzame dalsie ukazovatele
podla dosiahnuteho poradia – „zabezpecenie dopravy do zamestnania“, „moznost
dochodkoveho pripoistenia“, „podpora kulturnych podujati zo strany
firmy“, „moznost rekreacneho sportovania vo volnom case“ a „ponuka
prazdninovych rekreacii pre deti zamestnancov firmy“.
V tretej
casti novinovej ankety sme sa pytali na ukazovatele, ktore v komunikacii
najcastejsie zamestnanci preferovali ako tie, ktore ovplyvnuju ich nazor na
pracovnu cinnost. Zamestnanci, aj napriek svojej „spokojnosti s vykonavanym
zamestnanim“, uvadzaju, ze po jej
vykonani sa citia „unaveni“.
Vplyv
zmennosti na postoj zamestnancov nebol jednoznacny, pretoze rovnaky pocet
odpovedajucich uviedolp, ze im „zmennost vadi“, rovnaky pocet
uviedol, ze im „zmennost obcas vadi“ a rovnaky pocet uviedol,
ze im „zmennost nevadi“.
Viac
respondentov uviedlo, ze ich zamestnanie „obcas uspokojuje“ a menej
zamestnancov uviedlo, ze ich zamestnanie „uspokojuje“. Vacsina
respondentov ma zaujem „rozsirit si kvalifikaciu“.
V tomto
prieskume sa zucastnilo celkom 23 respondentov prostrednictvom firemnych
novin Podbrezovan a do zrebovania vyplnilo kupon strnast respondentov.
Za ucasti JUDr. Jozefa Putosa, z pravneho odboru, bol
vyzrebovany a cenu personalnej riaditelky Ing. Marie Niklovej ziskava
Juraj Slabej z dopravy. Vitazovi gratulujeme, a verime, ze do dalsej
ankety prieskumu spokojnosti sa zapoji este vacsi pocet nasich zamestnancov.
Mgr. V. Skultety
Odisli do dochodku
V maji odisli do
invalidneho dochodku
Peter KUVIK,
starobneho dochodku
Jan STELLER.
V mene vedenia
Zeleziarni Podbrezova a.s. im dakujeme za odvedenu pracu a do dalsich
rokov prajeme slnecne dni.
Neskutocne...
V rannej spicke sa mi podari prebehnut
cez krizovatku vo Valaskej bez ujmy na zdravi. Kracam si tak dalej a neverim
vlastnym ociam. Trochu sa pozastavim, ved ja som sa asi este neprebudila!
Poobzeram si to zblizka. Neskutocne, ze by sa v skladoch Strojarni Piesok
nachadzali este taketo rekvizity? Ako si tak prezeram ten chodnik,
pripominajuci husenkovu drahu, bude asi pre koho? Neviem si predstavit
prechadzku s kocikom a nie este jazdu bicyklom. Je to nevkus ludi, ktori sa
nemozu rozlucit s minulym storocim, nic ine ma v tej chvili napadnut ani
nemohlo. A co na to poslanci? Ved nemaju vsetci po 80 rokov, ze by im to
bolo jedno? Vedela by som si tam predstavit zivy zahon krikov, alebo
trvaliek, ktory by len z casu na cas potreboval upravu. Bolo by to mensie
riziko ohrozenia vodicov, deti, starych ludi a aj opitych, povalujucich sa
spoluobcanov.
La
(Reakcia na clanok: Aj dobry umysel moze
skodit)
Zo
spomienok Jozefa Surinu
TAKATO
SI PODBREZOVA
Historia potvrdzuje, ze obyvatelia Podbrezovej sa v obdobi pred prvou
svetovou vojnou velmi radi zabavali. A to nielen tunajsi obyvatelia, ale do
Podbrezovej chodili aj pani z Budapesti, banskych a hutnickych revirov, pre
ktorych bolo pripravene mnozstvo zabavnych podujati. S tymto zamerom bol
vybudovany park a budova s kolkarnou (odtial aj pomenovanie priestorov
„Kolkaren“). Budova bola vyuzivana aj v zime, vdaka parnemu vykurovaniu
a nechybala parketova kolkarska draha. Halove priestory boli vyuzivane aj
pre nacvik hudobnych a spevackych skupin. Po skonceni prvej svetovej vojny
prevzala budovu telovychovna jednota Sokol, ktora prerobila telocvicnu
s prislusnymi sportoviskami pre gymnastiku, volejbal a tenis.
V parku
bol altanok, v ktorom v letnych mesiacoch koncertovali hudobne telesa.
Zaujem o nedelne podujatia bol neobycajne velky, co bolo jednym z dovodov
postavit halu na tancovanie. V tychto priestoroch dobrovolne organizacie
usporaduvali zabavy (majalesy, Anna baly, sportove dni, programy ku Dnu
matiek a pod.).
V zime
tuto oblast navstevovala hlavne mladez, vyuzivali sankarsku drahu na
Bendicke. Sankovalo sa vacsinou v skupinach, na sankach (rodlach) pre osem
alebo desat ludi. Draha koncila nevelkym pristreskom – „ohrievarnou“
s cajovnou.
V budove
Sokolovne, na javisku, deti kazdu nedelu hravali babkove „Gasparkovo“
divadlo.
Za
kolkarnou bola velka zahrada a byt pre zahradnika, ktory zabezpecoval
vysadbu kvetov v parkoch, ale poskytoval aj sluzby pre obyvatelov (predaj
priesad a zeleniny).
Medzi
Bendickou a zeleznicnou stanicou sa rozprestierala velka oracina – zvana
tiez ostredky, ktore patrili zeleziarnam. Rozdelene policka pridelovali za
poplatok zamestnancom zeleziarni. Bolo tu vidiet vyuzitie kazdeho kuska zeme
a citit spatost obyvatelov osady so zeleziarnami.
Koncim
svoje spominanie na Podbrezovu, na obdobie spred osemdesiatich rokov, kedy
mala tisicpatsto obyvatelov, z toho patsto prechodne ubytovanych
v salandach. Vacsinou, ako som uz spominal, obydlia v osade Podbrezova
patrili zeleziarnam, ktore ich prenajimali za pomerne nizky poplatok a to
v prvom rade svojim zamestnancom. Zeleziarne zabezpecovali cely servis
(opravy a udrzbu) nielen bytov, ale i prislusenstva - bezplatne. Mimo
uvedeneho, za uplatu poskytovali sluzby – ako dodavku elektrickeho prudu,
odvoz smeti, predaj uhlia a palivoveho dreva. Pitna voda a stocne boli
taktiez zadarmo.
Vacsia
cast muzskej populacie bola zamestnana v podbrezovskych zeleziarnach,
ostatni pracovali v miestnych sluzbach. Zamestnanost zien bola zriedkava,
zvacsa sa starali o rodinne zazemie, vychovu deti a opateru starych
prislusnikov rodiny. Starali sa aj o domace hospodarstvo so zahradou.
Obyvatelia
osady v Podbrezovej chovali vyse styridsat krav. Mali staleho pastiera,
ktory pasol dobytok na vyclenenych pastvinach - v Dolinke na Skalici, na
Bendicke a na pastve nad „frudlami“. Chudobnejsi chovali kozy, ktore si
pasli sami. Takmer v kazdej domacnosti chovali prasiatko a domacu hydinu.
Aj ked tu
zili ludia rozneho postavenia, nebolo badat medzi nimi nadradenost, spory,
nesvare, ba prave naopak. Zili si tu svorne a radi sa zabavali a mozno prave
preto si na tychto ludi rad spominam a venoval ich zivotu niekolko riadkov.
Je mozne, ze posluzia dalsej generacii doplnit historicke fakty o tom, ako
sa v tejto osade zilo pred osemdesiatimi rokmi.
Spomienka
„Ako si tisko zila, tak si tisko odisla. Skromna vo
svojom zivote, ale velka v laske, praci a v dobrote.“
Dna 9. juna sme si
pripomenuli prve vyrocie od umrtia manzelky, mamy, starej a prastarej
mamy
Viery
Horcikovej z Predajnej.
Kto ste ju poznali,
venujte jej prosim spolu s nami tichu spomienku.
S laskou spomina manzel Peter, dcera Darina a syn Peter s rodinami
...
„Hoci si odisiel bez slova a na rozlucku nebol cas,
spomienky na teba ostanu navzdy v nas.“
Dna 12. juna uplynuli
styri roky odvtedy, co nas navzdy opustil nas milovany manzel, otec a stary
otec
Anton GIERTLI
z Brezna.
S laskou spominaju manzelka a ostatna rodina
|
|
