PODBREZOVAN  10/2005

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Socialna  oblast


<<<

Z tvorby nasich dopisovatelov

Jaroslava Nuterova DOHODA

(4. pokracovanie)

“Co tu chces?” vyriekla namahavo. Pozrela na vedlajsiu prazdnu postel, zamracila sa na zazatu lampu, snaziac sa nadvihnut. Leno jej pomohol. Traslavymi prstami si presla po tvari. “Povies mi, ako si sa sem dostal a co tu robis? Kolko je hodin?”
“Bude polnoc, musis uzit lieky,” odvetil na poslednu otazku. Posluchla. “Prisla si domov pred stvrtou,” sadol si trocha dalej, aby odolal pokuseniu dotknut sa jej. “Mama ta ulozila a ja som tu pre pripad, ze by si nieco potrebovala. Ak si hladna alebo...”
“Zhasni tu nemoznu lampu,” prerusila ho. “Bol tu niekto?”
“Okrem mojej mamy a svagrinej nikto.”
“A kto ma teda...” Marta sa zarazila a odvratila hlavu na druhu stranu.
“Prezliekol?” zasmial sa. “Neboj sa, nebol som to ja.”
Potriasla hlavou. Chcem vediet, kto ma drzal za ruku, hovorili Martine leskle oci a hoci im Leno rozumel, nedal na sebe nic znat a povedal. “Mama pripravila suchu pyzamu. Pod, pomozem ti do kupelne.”
“Nie,” schulila sa do klbka. “Chod prec, prosim ta, nechaj ma... pomozem si sama...”
Leno si znepokojene klukol k nej. “Pozri, nespravis ani dva kroky, horucka ta vycerpala a...”
“Ako to vies?” skocila mu opat do reci a uz bola na nohach. Samozrejme vstala prilis prudko, takze zoslabnuty organizmus to nevydrzal. Padla ako podtata nazad na postel, tvar jej zaliali kvapky potu. “Musim si este oddychnut...”
Leno ju znovu nechal zaspat. Zhasol svetlo, chvilu nacuval Martinmu dychaniu. Potom si v obyvacke pustil televizor, hlas stisil na minimum a nastavil si kreslo tak, aby cez otvorene dvere videl aj na Martu. Vobec sa mu nedriemalo, prezeral si starsie casopisy a ani si neuvedomil, ze uplynuli dalsie styri hodiny. Treba podat pacientke lieky. V polospanku ich prehltla, neotvoriac poriadne oci.
O pol siedmej rano potichu vyklzol z bytu a siel sa domov naranajkovat. Informoval matku o pokojnom priebehu noci a oznamil, ze ked sa Marta zobudi, odvezie ju k lekarovi.

xxx

Trvalo viac ako dva tyzdne, kym sa Marta Ragasova dostala zo silnej chripky. Lekar krutil hlavou nad neustupujucimi horuckami, ktore oslabovali dievcinu tak, ze pri kontrolach mala Lena Kalderu ako sprievodcu, lebo sama by nebola schopna cesty. Brala susedovu starostlivost ako vdacnost, odplatu za pomoc jeho rodicom, v com ju Leno ochotne utvrdzoval.
Potom nastal den, kedy jeho nezne ruky nepotrebovala, nebolo nutne, aby v jej byte stravil navyse ani minutu. Lenove navstevy nebadane stracali na intenzite, az sa ich stretnutie obmedzilo na nahodu, ktora oboch vzdy potesila, ale to bolo z Martinej strany vsetko. Ona ho vnimala ako syna dobrych susedov a keby sa jedneho dna dozvedela, ze znovu odcestoval, vobec by ju to neprekvapilo.
Ivana Homolova medzitym porodila krasneho zdraveho chlapceka, takze mala Inka dost casto robila Marte spolocnost. Vsetecne dievcatko ju nevedomky trapilo otazkami o Mirovi a ona s nevolou opakovala, ze odisiel na lepsiu robotu. Inkina pozornost sa, chvalabohu, rychlo obratila inym smerom.
Tohto roku mam celu dovolenku pre seba, rozmyslala Marta, ked pocula rozpravat o planoch na leto svoje kolegyne. Fajn, ale na co mi je to dobre? Co budem robit? Prihlasim sa na zajazd a co dalej? Sama! Ako strasne znie to slovo! Mozem ist na niekolko dni k sestre, ale ktovie, kde budu parkovat... na par dni si vezmem Inku... treba vygruntovat dom na Skalici... no, myslim, ze nudit sa nebudem, vsak nejaky cas obetujem i sama pre seba... pre vlastny relax... a potom...
Do zeriavovej kabiny vliezol striedac a vyhnal Martu na prestavku. Len co zoskocila z posledneho schodika kovoveho rebrika veduceho k zeriavom, zacula trikrat za sebou ostro zahvizdat. Dohovorene znamenie s Alicou z defektomatu v pripade Mirovho telefonatu. Postavila sa z druhej strany kontrolnej linky, ked Alica vysla pred kabinu a kyvala na nu, aby prisla. Marta rychlo prebehla cez schody a ponahlala sa na strnastku.
“Sadni si, tu mas jest,” povedala styridsatpatrocna zena, svedkyna Martinej velkej lasky. “Okostuj, nasla som novy recept na pomazanku. Spravim kavu, daj mi pozor na rury.”
“Mhm, vonia to lakavo,” zahryzla Marta do natreteho chlebika. “Ono ti je to aj dobre.”
“Si myslim,” prikyvla spokojne Alica a postavila na stolik dve kavy.
Chvilu mlcky jedli, miesali horucu kavu, kazda so svojimi myslienkami. Marta sledovala pravidelne sa otacajuci prekladac a napadlo jej, ze zivot sa jej bude krutit presne takto monotonne... akurat, ze bude sama... brrr!
“Mozem sa ta nieco spytat?” zacala Alica opatrne.
“No, co sa deje?”
“Svetom ide taka klebeta. Vraj si si sikovne nasla nahradu.”
“Aku nahradu?” zazmurkala prekvapene dievcina.
“K doktorovi ta vozil nas dispecer a videli ta s nim viackrat.”
“To nie je klebeta, ale pravda,” zasmiala sa Marta, no hned zvaznela. “Ano, vozil ma, pomahal mi pocas choroby, zavse s nim idem domov. Je to moj sused, Alica, nic viac. Poznam ho velmi malo, chodil domov vzdy len na par dni a... nepamatas sa? Rozpravala som ti o jeho rodicoch, starala som sa o nich, ked boli chori...”
“Takze on ti opateru vracia,” riekla neveriaco Alica.
“A co je na tom zle?” rozhodila rukami. “Ma mi byt za co vdacny. Napokon... ktovie ako dlho vydrzi doma. Rad si totiz obuva tulave topanky, mozno este tohto roku niekam zmizne.”
“Kolko ma rokov?”
“Asi ako nasa Olga, preco?”
“Bude sa chciet niekedy usadit, nie?” pokrcila plecami Alica.
“No a?”
“Pozri, Marta, je naozaj hlupe, co ti Miro vyviedol, ale nechci mi nahovorit, ze tym sa pre teba zivot konci. Si mlada, pekna, a ked aj momentalne urcite nemas chut na nejakeho chlapa, nemozes sa im vyhybat. S tym darebakom si stratila sest rokov, viem pochopit, ako sa citis... vies, co myslim.”
“Z toho vsetkeho mam jedno obrovske ponaucenie,” vstala Marta a pohla sa k dveram. “Neviem, ci este najdem odvahu doverovat akemukolvek muzovi, hoci je pravda, ze sama by som nechcela ostat.”
Len co dopovedala, zazvonil telefon a Alica hned zdvihla sluchadlo.
“Kabina strnast... ano, je tu,” pozrela na mladu zenu a otrcila jej sluchadlo.
“Marta Ragasova.”
“Ahoj, tu je Leno. Zabudol som ti povedat, ze vcera som stretol tvoju mamu a odkazuje ti, aby si co najskor prisla domov. Slubil som, ze ta dnes doveziem, suhlasis? Auto mam pod schodmi, prid tam. Prepac, ale zvoni mi druhy telefon, ahoj.” Kym stihla nieco namietat, polozil. Vsimla si Alicin vyznamny pohlad, no nijako ho nekomentovala a vratila sa na zeriav.
Pred koncom pracovnej doby Martu zastavil majster. Poziadal ju o zaskok do druhej zmeny, co samozrejme slubila napriek tomu, ze slo o jej volny den.
Leno cakal v aute so zapnutym motorom a okamzite vyrazil. Marta na neho obratila zvedave oci. “Naco ta rychlost?” spytala sa.
“To je od radosti,” odvetil s usmevom a spomalil. Ma jej povedat, ze ona je pricinou jeho radosti? Ako by asi zareagovala, keby ju poprosil, aby tu radost zdielala spolu s nim! Martina vazna, nezucastnena tvar vsak zabrzdila dalsi pokus o rozhovor.
Myslienky sa zmatene rojili v hlave Marty Ragasovej. Comu sa Leno raduje? Ma sa ho spytat? Prezradi jej dovod radosti? Preco by mal? Preco by malo mna zaujimat, co ho tesi? A vlastne – preco nie? Nech tych klebetnikov uspokojim, ze mali pravdu.
Leno zastavil pred domom Martinych rodicov a povedal: “Idem natankovat, potom sa ohlasim.”
“Fajn, vdaka.”
V prvej chvili chcela odmietnut, ved netusila, ako dlho sa zdrzi. Olovene mraky na oblohe ju odradili od zbytocneho hrdinstva a hoci od jej choroby uz par tyzdnov uplynulo, este stale nemala odvahu zmoknut ci prechladnut.
Doma cakalo Martu prekvapenie v podobe o dva roky starsej sestry Olgy, ktora si vybrala zivot po boku zubneho lekara. Na tom by nebolo nic zvlastne, keby ambulanciu nevozili krizom krazom cez cele Slovensko. Dostali sa i do tych najzapadlejsich dediniek, kde si vdacne obyvatelstvo rado dalo opravit chrup. Pojazdna sukromna zubna ambulancia bola zatial prvou nesmelou lastovickou, aj tak sa nie vsade stretavali s doverou a pochopenim, hlavne vo vacsich mestach. Museli si s tym poradit. Olga nebola doma dobre tri roky, len z casu na cas poslala pohladnicu, dokonca i manzela podpisovala. Marta sa so sestrou najprv vyobjimala a prva otazka sa tykala svagra, ktoreho videla v obradnej sieni prvy a posledny krat. Zapamatala si ho vsak velmi dobre, pretoze sa napadne podobal na Buda Spencera, akurat bol chudsi.
“O chvilu pride, siel sa prezliect,” povedala Olga a patravo sa zahladela na mladsiu sestru. “Mama mi vsetko povravela, Marta. Nemozem tomu uverit, ved...”
“Olga, prosim ta,” sadla si k stolu. “Teraz nie, hovorme radsej o vas. Kde mate vyblyskane faro ci vlastnite vrtulnik?”
“Ty mas napady,” smiala sa Olga. “Nas chlebodarca potrebuje hlbkovu rekonstrukciu, mame dovolenku. Stravime tu najmenej dva tyzdne.”
“No teda,” krutila hlavou skepticky. “Skutocne dva tyzdne? Musim uznat, ze sa prekonavate... kde vam robia generalku?”
“V bystrickom servise,” ozval sa hlboky muzsky hlas.
Marta sa zvrtla na stolicke a rozsirenymi ocami hladela do tvare statnemu chlapikovi s ciernou bradou, popretkavanou bielymi nitkami, s dobrackymi hnedymi ocami, ktorymi si teraz neskryvane premeriaval rozpacitu svagrinu. Pristupil k nej bez okolkov ju bozkal na obidve lica. “Ahoj, Marta. Mam sa predstavit alebo sa na mna aspon trosku pamatas?”
“Pravdaze sa pamatam,” skusila sa usmiat.
“Co si taka bleda? Nebolia ta zuby? Pozriem sa do tvojich krasnych ustociek, ak treba.”
“Nie,” povedala rychlo. Tento muz sa spraval tak prirodzene, az z toho mala nepochopitelnu tremu. Akosi odvykla podobnemu druhu zartovania a opat si bolestne uvedomila, ako smutne plynie jej zivot. S takymto partnerom sa Olga iste nenudi.

(Pokrac. v bud. cisle)


<<<

Stredoslovenske osvetove stredisko Banska Bystrica

Obec Valaska

Vas srdecne pozyvaju na 34. rocnik festivalu
dychovych hudieb

VALASKA *2005

Nedela 5. juna 2005 na Namesti 1. maja vo Valaskej
(v pripade dazda v Kulturnom dome Valaska)

P R O G R A M

12.30 - 13.00 h - sprievod dychovych hudieb obcou Valaska

13.15 h - Festivalovy koncert dychovych hudieb

U c i n k u j u :

male dychove hudby
Mostarenka Brezno, vedie Stefan Horsky
Cementon Banska Bystrica, vedie Miroslav Mesina
Hradovanka Tisovec, vedie Milan Matucha
Selcianka Banska Bystrica, vedie Ladislav Hornak

velke dychove orchestre
Dychova hudba Valaska, dirigent Jan Jenca
Dychovy orchester mesta Brezno, dirigent Ivan Sykorka
Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova, dirigent Jozef Kral
Vojenska hudba Vzdusnych sil Banska Bystrica, dirigent Peter Bibza

Koncert moderuje Stefania Piliarova.

Sprievodne podujatie: LUDOVE REMESLA V OBJATI HUDBY

(Namestie 1. maja, pripravilo Obcianske zdruzenie Pekny den vo Valaskej)
Po koncerte spolocenske stretnutie v Letnej zahrade - hra folkova skupina

Tucna Anca z Valaskej.

Informacie: SOS Banska Bystrica, c. tel. 412 5206
Internet: www.slovanet.sk/sosbb


<<<

Podbrezovska dychovka po prvykrat v Zdari nad Sazavou

Uvod tohtorocnej hudobnej sezony zacal pre Dychovu hudbu Zeleziarni Podbrezova o cosi skor, ako po ine roky. Dovodom bolo pozvanie vedenia dcerskej spolocnosti ZDAS, a. s., na ucinkovanie podbrezovskeho orchestra na oslavach 60. vyrocia oslobodenia miest Jihlava a Zdar nad Sazavou v dnoch 7. – 8. maja 2005. Bolo to prve ucinkovanie nasej dychovky v malebnej oblasti Ceskomoravskej vrchoviny.

Po bezproblemovej ceste, vacsinou po dialnici, dorazil subor v sobotne popoludnie na prekrasne jihlavske namestie. Privitali nas zastupcovia mesta, ale aj vyrobny riaditel ZDAS-u Ing. Jaromir Ostadal. 52 tisicova Jihlava je krajskym mestom s bohatou banskou tradiciou. Po kratkej obhliadke mesta sme priamo na namesti odohrali promenadny koncert. Veterne, ale slnecne pocasie sa pocas poldruhahodinoveho koncertu zhorsovalo az k dazdovym kvapkam pocas poslednych skladieb. Nic to ale neubralo na potlesku skalnych posluchacov.
Po presune do 30 km vzdialeneho Zdaru sme mali hrat kratku defilirku na namesti, ktora bola z dovodu krajne nepriazniveho pocasia presunuta na nedelne poludnie. V sobotu vecer prijal starosta Zdaru - Mgr. Jaromir Brychta, zastupcov dychovky a miestnej kultury. Okrem ineho oznamil, ze mestske zastupitelstvo v Zdari schvalilo iniciativu pre nadviazanie uzsej spoluprace s predstavitelmi i obyvatelmi mesta Brezna a obce Podbrezova, ktora je podlozena aj ekonomickym prepojenim firiem ZP a. s. a ZDAS, a. s. Spolupraca by sa mala rozvijat v sportovej, kulturnej, spolocenskej a dalsich oblastiach. Zastupcovia dychovky uvitali spolupracu regionov a prislubili na radnici, ze prispeju svojou cinnostou k uspesnej reprezentacii Podbrezovej v regione Vysociny.
Nedelne dopoludnie vyuzili clenovia hudby na spoznavanie zdarskych pamatihodnosti. Navstivili svetoznamy a do zoznamu svetoveho dedicstva UNESCO zapisany putnicky kostol sv. Jana Nepomuckeho na Zelenej Hore. Jeho 750 rocnu historiu a mnoho dalsich zaujimavosti zasvatene vysvetlil pan Stanislav Ruzicka, veduci propagacie ZDAS-u, ktory dychovku vsade sprevadzal a jeho vedomosti z historie a pritomnosti Zdaru su obdivuhodne. Rovnako nas previedol arealom byvaleho klastora cistercianov, dnesneho zamku v majetku Dr. Radoslava Kinskeho. Pozoruhodny je kostol Nanebevzatia Panny Marie. Lod tohto barokoveho kostola je najdlhsia v strednej Europe. Na zaver prehliadky si hudobnici prezreli v budove Konventu vystavu “300 rokov klavira”, ktora prezentuje desiatky tychto unikatnych hudobnych nastrojov. Temer vsetky boli funkcne, co si muzikanti aj osobne vyskusali.
Pocasie sa nezlepsovalo, a tak obednajsie pochody a polky, ktore hudba hrala na namesti, sledovalo po skonceni bohosluzieb v zdarskom kostole len niekolko desiatok posluchacov. Bola to vsak vhodna zvolavacka na popoludnajsi spolocny koncert vo velkom kulturnom dome.
V spolocnom programe vystupila Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova, spolu s  Big bandom mesta Zdar. Program uviedol starosta mesta spolu s vicestarostkou Ing. Dagmar Zverinovou. Naladeny podbrezovsky orchester zacal svoju produkciu pochodom Textilakov od Jaroslava Padiveho Uz po odzneni prvej skladby citili muzikanti i obecenstvo, ze ich caka jedinecny kulturny zazitok. Nastala vynimocna zhoda podmienok: zladenost nastrojovych skupin, orchestralna disciplina, “citenie” dirigenta, pozornost a v neposlednom rade atmosfera v hladisku, ktora bola plna porozumenia a priatelstva. Koncert vyrazne obohatili skladby so solistami Marianom Medvedom, Vaclavom Foldynom a Martinom Brhlikom. Koncert gradoval a za jeho vrchol mozno oznacit obecenstvu sa lubiacu zmes “Kabaret” zo svetoznameho muzikalu od J. Candlera, ktoru v pohode (a v “svedcivej” ciapke) zaspievala clenka orchestra Adka Bundova. Zaverecny pridavok “Tancuj, tancuj” uz hrala hudba v zaplave kvetov, ktore jej za vykon venovali vdacni a srdecni usporiadatelia. Bol to vydareny koncert. Vykon orchestra a dlhotrvajuci potlesk obecenstva ”orosili” oci dirigenta a zaroven kapelnika dychovej hudby Jozefa Krala. Bol to okamih zurocenia jeho poctivej prace pri nacvikoch a priprave orchestra na vystupenie.
V druhej polovici spolocneho koncertu vystupil miestny Big Band pod vedenim kapelnika Ludka Kirchnera. Prehliadka sviezeho, spievaneho i nespievaneho swingu roztlieskala obecenstvo a najma posluchacov v podbrezovskych cervenych uniformach. Pri stretnuti zdarskych a podbrezovskych muzikantov odzneli podnetne myslienky, ktore predpokladaju, ze spolupraca na poli kultury medzi regionmi bude urcite pokracovat. Vysledkom spoluprace by mala byt navsteva Big Bandu zo Zdaru v Podbrezovej niekedy na jesen tohto roka.
Na zaklade ohlasov odbornej i laickej verejnosti mozno konstatovat, ze prve ucinkovanie Dychovej hudby Zeleziarni Podbrezova v Zdari nad Sazavou bolo nadmieru uspesne. Dobre pripravena dychovka sa tam stretla s priatelskym prostredim. Mili ludia o nas na kazdom kroku prejavovali uprimny zaujem. Osobitne podakovanie patri p. Ruzickovi za celopobytovu starostlivost. Ocenenim pobytu bol aj fakt, ze sa s orchestrom v Zdari prisiel za organizatorov osobne rozlucit generalny riaditel spolocnosti ZDAS, a. s. - Ing. Frantisek Hudak, ktory nezabudol stisnut pravicu svojim byvalym spolupracovnikom zo zeleziarni z Podbrezovej.

(ik)

zelp0510b.jpg (15978 bytes)

 

Ucinkovanie nasho orchestra sa stretlo s velkym divackym ohlasom, co potvrdzuje podakovanie od pani Honkovej, v ktorom sa uvadza: “Teraz by som sa chcela podakovat vam vsetkym za vcerajsi prekrasny zazitok a dojem z vystupenia vasho orchestra. Osobne som nikdy v zivote nevidela na javisku taketo monumentalne teleso – tolko profesionalnych muzikantov pohromade, ako tomu bolo vcera. Este raz vam vsetkym dakujem!”

 

 


<<<

Podakovanie

Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym, priatelom a pracovnikom laboratoria za prejavy sustrasti a kvetinove dary pri poslednej rozlucke 6. maja s nasim milovanym manzelom, otcom, starym otcom a zatom

OTTOM MISTRIKOM z Podbrezovej.

Osobitne dakujeme Dychovej hudbe ZP, M. Zvarikovej za dostojnu rozlucku a MUDr. A. Mihalovicovi za prikladnu starostlivost az do poslednych dni.
Manzelka, deti s rodinami, svokra a smutiaca rodina


<<<

Spomienka

Dna 9. juna si pripomenieme 5. vyrocie od umrtia nam draheho manzela, otca a deda

Milana DANDULA z Brezna.

Prosim priatelov a znamych o tichu spomienku.
S uctou a laskou spominaju manzelka a synovia Milan a Ivo s rodinami.

...

“Hoci si odisiel bez slova a na rozlucku nebol cas,
spomienky na teba zostanu navzdy v nas.”
Dna 26. maja uplynu dva roky odvtedy, ako nas navzdy opustil milovany manzel a otec

Jozef MARON zo Stiavnicky.

S laskou spominaju manzelka, dcery a smutiaca rodina

...

“Cas plynie, bolest stale trapi, ale teba nam uz nikto nenavrati.”
Dna 22. maja 2005 si pripomenieme tretie vyrocie od smrti nasho draheho manzela a otca

Vladimira KASU z Valaskej.

S velkou laskou a uctou budeme vzdy spominat.


<<<

PODBREZOVAN   10/2005

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6