ZP a.s. NEWS

Vazme si svoju historiu

Nasa spolocna zelezna cesta

Pokracovanie z 15. cisla

Dalsi znamy supis je o viac ako sto rokov mladsi. Urobili ho v roku 1677 piaristi, podla neho malo vtedy Brezno 1813 obyvatelov. Do konca 17. storocia pocet obyvatelov dosiahol vraj 2000. Supis dokomentuje polnohospodarsky charakter mesta. V Brezne bolo 18 remeselnikov zaoberajucich sa vyrobou obuvi (cizmari, obuvnici, crievickari), dalej 4 kovaci, 4 kozusnici, 3 krajciri, 3 debnari, 4 masiari – mimo cechov pracovali 2 kozusnici, 2 tkaci, 3 vyrobcovia sindlov a 1 zamocnik. Mesto malo aj chirurga.

V “podhradi”, uz v spominanych stvrtiach Burgundia a Venetia, bolo 158 zeliarskych usadlosti a len 39 z nich malo vlastny dom a podu.

Supis uvadza tieto breznianske mestianske rody: Agner, Antoli, Banko, Bansky, Bendik, Bubelinyi, Capko, Cipciar, Cernak, Dick, Dolnan, Donc, Engler, Ertl, Fabricious, Fasko, Filo, Fischer, Fitkonides, Frutol, Futas, Golzanec, Kirschmeier, Knapicus, Kolesar, Kopcek, Kostka, Krisko, Kubis, Kupcok, Kvetkovsky, Lauro, Lepin, Licko, Lojko, Lopusny, Licius (Luka), Macejko, Machner, Malus, Marcek, Mikovinyi, Mikulik, Nemcek, Nicko, Ochrnial, Paliciou, Paulinyi, Paulovic, Pekar, Pepik, Pinka, Poliak, Poss, Rajcok, Raztocky, Repka, Rostar, Sedzem, Steiner, Stenger, Stansky, Svorad, Sebo, Smidelius, Sramko, Stas, Supala, Svantner, Taxner, Uhrik, Valastan, Veselko, Zachar, Zatroch a Zibrin.

Zeliarske rody: Baldovsky, Bobrovsky, Fabricius, Filo, Kachnic, Keres, Kosini, Kovac, Kuklis, Kundrat, Lamer, Lojko, Macejko, Najgal, Repka, Sinovec, Slezak, Surovec, Struhar, Simuni, Taxner, Vido, Zelencik.

Zo stredovekych privilegovanych tried zostala iba zemianska stavovska prislusnost. K zemianskym rodinam patrili v Brezne: Anko, Bendik, Cech, Daxner, Fasko, Gronel, Hajdusik, Hudoba, Lehocky, Mattos, Padlicka, Poloni, Posch, Reken, Skultety, Stec.

Mnohi z potomkov zemianskych rodin sa uz venovali remeslu, verejnym sluzbam, boli vsak aj sluhami a nadennikmi. Zo zapisov v matrikach vidiet, akej ucte sa tesili clenovia zastupitelskych organov a uradnici verejnej zupnej, okresnej a mestskej spravy (radni pani - hlavny notar, uctovnik, mestsky kapitan, dozorne organy nad lesom a statnym majetkom, vyberaci dani, pisari, hospodari, zememeraci). Tieto funkcie okrem uz menovanych rodin vykonavali Cipka, Cernak, Dvonc, Hanzel, Lopusny, Pepich, Raztocky, Tesar, Wagner, Zachar a ini. Zriadenecke sluzby plnili: Hellebrant, Sinovic, Slabey, Stauch a dalsi. Medzi remeselnicke rodiny patrili: Adamec, Antal, Baldovsky, Bocan, Brecka, Brozman, Brout, Cambel, Cipciar, Demuth, Dolnan, Dorciak, Dovala, Fabricius, Hilmer, Hlozek, Choma, Ivanic, Jergus, Jorcik, Kachnic, Karkos, Klein, Klement, Kolarok, Kolesar, Kotoc, Kubicky, Laco, Lepini, Lojko, Lopusny, Lovich, Mikulik, Navoj, Pampurik, Paulovic, Paur, Poloni, Povazec, Rajcok, Repka, Rozmus, Sartoris, Schreiner, Sinovic, Slabey, Stehlo, Skrovina, Sramko, Stefunko, Teren, Tienschmid, Weissenpacher, Zachar, Zlejsi, Zingora a ine.

Z obchodnych podnikatelov nadobudla vyznam iba rodina Majovskych. Kramari pochadzali z rodin: Cipka, Lepi, Mendel, Tienschmid a Würching.

Rolnicke rodiny boli: Dolnan, Halka, Michalides, Stec, Zuberec. V Brezne byvali aj robotnici z okolitych zeleziarni (z Vagnara, Bujakova, Rohoznej, Hronca, Podbrezovej). Ako banik sa uvadza napriklad Fleiser a ako uhliari Bodila, Rozlozny, Teplican. Mena sluhov: (Barbierik, Bodila, Hilmer, Kosik, Supala, Sustek, Zitko, Zumbor), pastierov (Brounc, Kandera, Kochan, Petransky, Rusnak, Salva, Zajac) a nadennikov (Futas, Kundrath) ukazuju viac na pristahovalcov. Breznania sa tiez stahovali. Podla literatury sa stahovali do Diosgyöru, (tam bola udajne cela kolonia Breznanov), Salgotarianu, Budapesti, Ozdu a Likiera.

Nove zakony po revolucii zmenili i pomery v Brezne. Piaristom bola zrusena dezma. Boli nuteni zrieknut sa najprv skoly a potom i fary. V roku 1857 odchadzaju z Brezna. V oktobri roku 1861 dosli na mestsky magistrat statury Matice slovenskej, aby ju prijalo do svojho lona. Brezno tuto ponuku zamietlo. V roku 1876 boli zrusene prava slobodnych kralovskych miest a Brezno bolo zaclenene do Zvolenskej zupy. Dna 14. septembra 1883 zhorel evanjelicky kostol, fara, skolske a cirkevne staviska.

Pokracovanie v buducom cisle

<<<

Potulky po Slovensku

Hrad Strecno

Tip citatelov

zelp0317j.jpg (15246 bytes) S pribudajucimi rokmi clovek ziskava nielen tie rociky, ale aj viacej volneho casu, ktory moze venovat svojim konickom. Mna uchvatili prechadzky prirodou a potulky po Slovensku. Neraz su to hrady, zamky, skanzeny a pod.
V poslednom case casto cestujem autom smerom na Zilinu a vzdy som obdivovala majestatnu siluetu hradu Strecno, pysne sa tyciacu nad Vahom. Konecne som raz zastavila na parkovisku a vybrala sa na jeho prehliadku. Vyse 150 schodov veducich v chladku medzi parkoviskom a stromami je prijemnou prechadzkou, ktora vas dovedie na rovinku pod hradom, kde si ti smadnejsi mozu dopriat obcerstvenie v bufete pod Dracou skalou. A potom hor sa vydlazdenou cestou k zrucaninam hradu.

Minulost a sucasnost.

Styridsatpat minut trvajuca prehliadka naskytne niekolko nadhernych pohladov na okolitu krajinu a zakladne informacie o dejinach hradu a jeho majiteloch. Celou prehliadkou som bola nadsena, lenze co z toho, ked fotoaparat odpocival doma.
Vyuzila som najblizsiu prilezitost ukazat navsteve z Ciech tuto krasnu pamiatku a znova som absolvovala prehliadku hradu, aby som si mohla na pamiatku nafotit par zaberov.

Elena Kollarova + foto

Ak mate aj vy nejake poznatky zo svojich potuliek po nasom krasnom Slovensku, podelte sa s nasimi citatelmi o svoje zazitky a zaroven im ponuknite tip na vikend.

Red.