“Megahity”: “Zily”, “Ty a tvoja
sestra”, ale aj dalsie z albumov popularnej slovenskej skupiny No Name sa niesli
20. juna 2003 vo vecernych hodinach podbrezovskym futbalovym stadionom. Na posledne
predprazdninove kulturne podujatie prisla najma mladez, ktora svojim spontannym prejavom
dokazala vytvorit pocas koncertu velmi zivu atmosferu. Vdaka nej sa aj ti skor narodeni,
ktori prisli len zo zvedavosti, dali strhnut a dobre sa zabavali. A tak mozno
konstatovat, ze sa podujatie opat pacilo.
Nasa spolocna zelezna cesta
Berezum (1265), Brizna (1380), Bryzabanya, Bryznabanya,
Brezenbanya (1404), Brezna (1516),Breznobanya (1528), Brezno (1567)
...O vzniku mesta a samotnom povode jeho pomenovania hovoria dnes uz len
legendy. Jedna spomina ako prvych osadnikov banikov z nemecko-talianskej oblasti Tirolska,
z mesta Bressano, ktori nazvom svojho rodneho mesta pomenovali novu osadu pri Hrone...
Brezno vzniklo a vyvijalo sa ako slobodne kralovske mesto. Prva pisomna
zmienka o uzemi, na ktorom mesto neskor vzniklo, pochadza z roku 1265, avsak o existencii
banickej osady svedci az privilegium s mestskymi vysadami, ktore Breznu udelil Ludovit I.
14.augusta 1380. Nazvy Bryznabanya, Brezenibanya a Breznobanya dokumentuju pociatocnu
banicku orientaciu najstarsich obyvatelov mesta.
Je viac nez pravdepodobne, ze Berezum bola banicka osada, ktora stala uz pred
vpadom Tatarov (1241) a po odchode Tatarov z Uhorska vzrastla osidlenim
cudzincov, ktorych kral Bela IV. povolal na zaludnenie Tatarmi vydrancovanych
a spustosenych krajov.
Do oblasti banskych miest sa teda stahuju nemecki podnikatelia - taziari,
ovladajuci techniku hlbinneho dolovania a progresivnejsie metody zhutnovania. Kral im
vymedzil rozsiahle uzemie, na ktorom mohli slobodne podnikat a dal im k dispozicii aj
vsetky prirodne zdroje - lesy, vodu, podu - potrebne na zabezpecenie prevadzky bani, hut a
mestskeho organizmu.
Je pravdepodobne, ze v tom case sa usadili Nemci aj v Brezne, a tu
od zaciatku vplyvali na vyvoj mesta. Vysadne listiny i zapisnice, matriky a ine
spisy spominaju mena: Steig, Edelmann, Krismann, z rokov 1439 a 1494 ;
v neskorsich listinach zasa Broth, Grunel, Engler, Lamer, Posch, Geyer ; r 1682 bol
starostom Gottfried Stax, vicenotar Jakub Gronel ; v r.kat. najstarsej matrike
z roku 1656 zasa najdeme: Daxner (Taxner), Agner, Nutz, Fridrich, Sproch,
Schwandtner, Wais, Steiner,, Grunel, Augst, Hilmer, Turner, Weiszenpacher, Centner,
Hadermarck, Seiden, Herrisch, Plosch, Noth, Hoch, Deutschmidt, Stück , Demuth, Fischer,
Kundrath, Machner, Steger, Schwartzbacher, Zingor (Singer), Brozmann (Grossmann). Popri
nemeckych menach sa kde-tu stretneme i s latinskym alebo madarskym menom:
Fabricius, Huszar, Gabay, Szentivani, Szabo. No velka vacsina mien je slovenskych: Tocko,
Zelnyk, Zilko, Hliva, Surovy, Wrba, Wransky, Rajcok, Kachnicz, Graca, Makovicky, Dravec,
Hrac, Tkac, Pilarik, Michalik, Rachita, Kukli, Nasko, Kapusta, Hudec, Bajcansky, Fasko,
Hajcik, Czernak, Hajdussik, Pampura,, Wrbovsky, Lojko, Komora, Vretenak, Lesnak, Hrtlik,
Sramko, Mikoviny, Bustik, Frano, Muransky, Misko, Krupa, Stehlo, Kolesar, Strba, Lehotzky,
Poliacik, Licko, Repka, Rusnak, Ochrnial, Pressovsky, Srnka, Sinovec, Konopka, Medved,
Maretisnky, Mlinarcik, Oravec, Dubobsky, Dolnan, Golanec, Gaidossik, Galko, Zatko, Puobis,
Faitik atd. (Rim.kat. matrika z r. 1656). I tieto mena i vysadne listiny,
v ktorych sa Nemci vsade ako hostia -“hospites” - spominaju , ukazuju nam
na vyvoj obyvatelstva mesta.
Ing. J. Greschner
Pokrac. v bud. cisle |
