Jednotka objemu: 1m³ ceny bez DPH

• DM - zmluvne dohodnute, resp. skutocne dosiahnute denne maximalne mnozstvo zemneho plynu

1. Cena za plyn pre Zeleziarne podbrezova, a. s. sa sklada z :

1. fixnej mesacnej sadzby Sk/mesiac
2. fixnej sadzby za 1 m³, ktora je urcena odberatelom za zmluvne dohodnutu a pristavenu kapacitu Sk/m³
3. premenlivej sadzby za 1 m³, ktora je urcena odberatelom za skutocne odobrate mnozstvo zemneho plynu Sk/m³
4. rocnej sadzby za vykon, t. j. sadzby za 1 m³ denneho maximalneho mnozstva plynu (zmluvne dohodnute, prip. skutocne dosiahnuteho denneho maxima) Sk/m³ DM

1. Jednotlive polozky ceny je mozne ovplyvnit v nas prospech nasledovne :

1. polozka a je staly mesacny poplatok ,
2. polozka b je ovplyvnena podla moznosti co najpresnejsim planovanim rocneho objemu vyroby a THN a na zaklade toho zjednat rocne dohodnute mnozstvo zemneho plynu,
3. polozka c je sadzba za skutocne odobrate mnozstvo zemneho plynu, ktoru mozeme ovplyvnit znizovanim THN, optimalnym nastavenim plynovych spotrebicov, nepriamo znizovanim spotreby tepla,
4. polozka d zmluvne dohodnute denne maximum (na tento rok 180 000 m³/den) sme povinni dodrzat.

• prekrocenie nad 1 % do 5 % vratane 88,37 Sk/m³
• prekrocenie nad 5 % do 10 % vratane 100,-- Sk/m³
• prekrocenie nad 10 % 120,-- Sk/m³

1. opatrenia smerujuce k znizeniu ceny zemneho plynu a tym k znizeniu nakladov

1. Zabezpecenie optimalneho nastavenia prevadzkovych parametrov spotrebicov zemneho plynu.
2. Odstranenie neziaducich unikov tepla z pecnych agregatov cez ich technologicke otvory.
3. Pocas jednotlivych prestavok vypinat plynove horaky, resp. regulovat ich vykon, ak to technologia dovoli ( napr. pri deleni kovoveho srotu atd. ).
4. Automatickou regulaciou optimalizovat spotrebu zemneho plynu na plynovych

infraziaricoch od pozadovanej vnutornej teploty hal v druhovyrobe a v sklade valcovne rur v starom zavode.

5. Dodrziavanie predpisanych utlmovych teplot vo vyrobnych halach, dielnach, skladoch, kancelariach, socialnych priestoroch, atd. v zmysle Vyhlasky c. 15/99 MH SR a Opatrenia c. 1/2003 generalneho riaditela a. s. a jeho prilohy c.1, cim sa znizi spotreba plynu v kotolniach prevadzkarne energetika.
6. Prevadzkaren energetika je povinna sledovat hodinovu spotrebu zemneho plynu za cely podnik. Na zaklade vyvoja spotreby je potrebne vykonat take opatrenia, aby bolo dodrzane dohodnute denne maximum (denne dohodnute maximalne odobrate mnozstvo zemneho plynu) 180 000 m³/den

(napr. spotrebu zemneho plynu regulovat na kogeneracnej jednotke).

Regulaciu odberu zemneho plynu a dodrzanie denneho dvadsatstyrihodinoveho maxima, t. j. 180 000 m³/24 h, zabezpeci prednostne prevadzkaren energetika organizacnymi opatreniami pri vyrobe tepla. S obmedzovanim vyroby vo vyrobnych prevadzkarnach neuvazujeme, k obmedzeniu moze dojst len v pripade vyhlasenych regulacnych stupnov.

Milan Medved, energetika

Podiel valcovni a tvarniacich strojov na uspechoch

Odbor valcovne a tvarniace stroje tvori vyznamnu sucast nasej akciovej spolocnosti, ktora vdaka schopnostiam a technickym poznatkom svojich pracovnikov siri jej dobre meno v tuzemsku i v zahranici. Radi by sme vas zoznamili nielen s najvyznamnejsimi akciami obidvoch odborov, realizovanymi v priebehu roku 2002, ale aj s tymi, ktore uskutocnujeme v sucasnosti.
V uplynulom roku odbor valcovne ZDAS, a.s., vyrazne zvysil ponukovu cinnost na zariadenia a investicne celky pre tuzemskych a zahranicnych zakaznikov. Predpokladame, ze uvedena skutocnost sa priaznivo prejavi v nasledujucich rokoch vo zvysenych dodavkach pre nasich tradicnych, ale i novych zakaznikov.
V oblasti deliacich liniek sme realizovali druhu etapu rekonstrukcie pozdlzne deliacej linky pre U.S. Steel Kosice a do skusobnej prevadzky boli uvedene zariadenia na odlievanie cinovych anod. Tento investicny celok sme zabezpecovali “na kluc”, vratane vsetkych nadvazujucich zariadeni. Rokovania o moznosti dodavok dalsich investicnych celkov, technologickych uzlov, pripadne rekonstrukcii pre tohoto vyznamneho zakaznika pokracuju.
V roku 2002 bola realizovana aj dodavka kombinovanej deliacej linky - monoblok- pre Servis centrum Otcenasek v Tynisti nad Vltavou. Zmluva na dodavku konzervacnej linky na rury priemerov 21,3 az 114,3 mm bola uzatvorena so Zeleziarnami Podbrezova akciova spolocnost. Montaz, ale aj uvedenie tejto linky do prevadzky je v plane na april tohto roku. V podbrezovskych zeleziarnach bola vlani uskutocnena rekonstrukcia taznej stolice s maximalnou taznou silou 250 kN.
Vo vyberovom konani, v sutazi so zahranicnymi konkurencnymi firmami ZDAS ziskal zakazku na rekonstrukciu chladnika valcovne C a na dodavku niektorych dalsich technologickych zariadeni pre valcovne Trineckych zeleziarni. Montaz a nasledne uvedenie do prevadzky sa uskutocni v oktobri tohto roku. Aj s tymto zakaznikom mame rozpracovane dalsie zariadenia technologickych uzlov. V dosledku kladnych referencii, uspesne realizovanych akcii tykajucich sa upravni hutnickych vyrobkov ako je rovnacia linka pre Cinu, inspekcne linky pre Svedsko, vystupy z kontinualneho liatia, atd., sa na Zdas obracaju aj zakaznici z pribuznych odborov, priamo nesuvisiacich s valcovnami. Hlavnym dodavanym sortimentom v odbore tvarniacich strojov boli aj v uplynulom roku zariadenia na spracovanie srotu, subory pre volne kovanie, zariadenia kovacskych dielni, mechanicke lisy pre objemove a plosne tvarnenie, hydraulicke lisy pre objemove a plosne tvarnenie a hydraulicke lisy pre specialne technologie v automobilovom priemysle. Nemalou mierou sme sa podielali na opravach a modernizacii karosarskych lisov. Pre vyznamnych dodavatelov dielcov automobiloveho priemyslu v Cine a v Irane sme dodali subory na kovanie na ventily s lismi LVE 250 a LVE 400.
Pre firmu Benteler Chrastava sme vyrobili dva lisy CYAB 400, na ktorych sa vyrabaju dielce pre renomovane automobilky. V uplynulom roku bolo v akciovej spolocnosti vyrobenych a zakaznikom predanych desat kontajnerovych noznic CNS 400 K, na spracovanie srotu. Princip, ktory je patentom Zdasu, vyrazne zvysuje produktivitu strihania, co zvysuje zaujem zakaznikov.
Pre firmu Skoda Auto a.s., Mlada Boleslav, sme uskutocnili opravu hornych priecnikov lisu Erfurt PKZV 1250. Oprava sa tykala 4. a 5. lisu vymennym sposobom, ktory vyrazne skracuje cas odstavky lisu, co je pre plnenie dodavok nesmierne dolezite.
Zacali sme s opravou piatich lisov Erfurt PKZV 800, vratane rekonstrukcie pohonu pre firmu Magna Cartech v Ceskych Valeniciach.
Opravovali a modernizovali sme kovaci lis CKV 2650 pre nasho vyznamneho zakaznika v Indii, ktoremu sme dodali aj dva nove kolajove manipulatory QKK 20 na integrovane kovanie. Uspesne zvladnutie uvedenej akcie slubuje nove obchodne pripady v tomto teritoriu.
Po konstrukcnej a vyrobnej stranke bola uskutocnena rekonstrukcia hydraulickeho zariadenia lisov v tvarniacej linke na vyrobu zeleznicnych kolies, ktora bude dana do prevadzky este v tomto roku. Konstrukcne a vyrobne bola ukoncena a odskusana v Zdase tvarniaca linka c. 2, urcena pre indickeho zakaznika. Do uzivania by mala byt dana tiez v priebehu tohto roku. Obidve linky su zaujimave predovsetkym tym, ze pracovnou kvapalinou je vodna emulzia a vsetky riadiace prvky su svojou zivotnostou a spolahlivostou zrovnatelne s prvkami pre olejovu hydrauliku. Nie zanedbatelnou je skutocnost, ze tieto prvky boli kompletne vyvinute a vyrobene v Zdase.
Vyznamnou investicnou akciou boli dodavky hydraulickych valcov velkych rozmerov, napriklad: valec pre otvaranie vrat na vodnom diele Gabcikovo, valec pre kracajuce velkorypadla v Severoceskych hnedouholnych baniach a ine.
V ramci odboru tvarniacich strojov je zaclenena aj konstrukcia hydrauliky. Tato specializacia zabezpecuje hydraulicke pohony pre lisy a zariadenia valcovni, a dodavok hydraulickych valcov. Obzvlast v oblasti pohonu lisov urcenych na technologiu volneho kovania sme v minulom roku dosiahli vyznamne uspechy. Na lise CKW 630 SRN a CKW 2650 v Indii bol realizovany unikatny priamy olejovy pohon s cerpadlami, s konstantnou dodavkou a riadeny len jednym rychlokovacim ventilom. Nove progresivne riesenie rychlokovacieho ventilu bolo ocenene cestnym uznanim v ramci sutaze o Cenu inovacie roku 2002 v Ceskej republike.
Verime, ze s podporou noveho vedenia sa nam podari udrzat a posilnit nase vyvojove a projekcne kapacity, aby sme aj nadalej boli schopni drzat krok so svetovou konkurenciou v nasich tradicnych odboroch a zabezpecit tak pracu pre celu akciovu spolocnost.

Ing. Stanislav Hrdina,

veduci prevadzkarne technicka priprava

v znameni ozivenia

Ceske oceliarske firmy zaznamenavaju v tomto roku zretelne ozivenie dopytu a otvara sa im tak priestor na lepsie vyuzivanie kapacit.
Spolocnost Vitkovice Steel ma vypredanu produkciu na cely prvy stvrtrok a objednavky na nasledujuce obdobie. Vitkovice zaznamenavaju zhruba 15 – percentne medzirocne zvysenie produkcie za tepla valcovanych plechov pre strojarstvo a stavebnictvo. Generalny riaditel Novej huty Franitisek Chowaniec povedal, ze ceny jej produkcie vo svete rastu. Ozivenie na trhu pocituju taktiez Valcovne plechu Frydek – Mistek, uviedol ich generalny riaditel Stanislav Konkolovsky. Vysledkom je dvojnasobny rast vyroby studenej valcovne v porovnani s vlanajskom.
“Hlavny dovod vidim v obrovskom raste spotreby ocele v Cine. Znamena to, ze sa do Europy ani na nas domaci trh nedostava tolko ocele od vychodoazijskych producentov,” vysvetluje obrat k lepsiemu F. Chowaniec. Ako povedal namestnik riaditela a.s. Hutnictvo zeleza Jaroslav Dusek, cele ceske oceliarstvo vlani zvysilo medzirocnu produkciu ocele o 3 percenta na 6,5 mil. ton.
Podla niektorych analytikov je vsak tento vyvoj v rozpore so zavazkom, ktory CR prijala voci EU v citlivom oceliarskom odvetvi, a to dokoncit jeho restrukturalizaciu s vyuzitim verejnych prostriedkov na konecnu kapacitu 6 milionov ton ocele v roku 2006. Tento zavazok zahrna i uzavretie niektorych technologickych liniek s rocnou produkciou 590 tisic ton a ich fyzicku likvidaciu.
“V nasom pripade ide o dve valcovacie trate, celu ingotovu cestu a prislusenstvo, co nebude vobec lacne”, uviedol technicky riaditel formy Vitkovice Steel Ivan Harazim. “Malo by to byt ulohou statu, aby dokazal na tieto ucely ziskat financie. Samotne firmy si ich nedokazu vytvorit”, dodal.

Hospodarske noviny