KULTURA

DIVADELNA CHALUPKA

19. septembra:

- Sala DK Brezno, o 8. a 10. hod., A. Misurova: KOCUR V CIZMACH. Babkove divadlo jedneho herca z Ruzomberka,

- Synagoga,  o 8. a 10. hod., V. Toth – maniak, filozof, basnik: PRIBEHY Z MEDZIPOSCHODIA. Celkom male divadlo z Levic,

- DK Cierny Balog, o 10. hod., A. Demkova: KLAUNI A KOLOTOC. Divadlo Materinky Sala,

- Namestie gen. M. R. Stefanika Brezno, o 16. hod., DIVADELNY ORLOJ. Janpo band – J. Janicek – Tomas Pohorelec a ostatni. KLAUNI A KOLOTOC,

- Sala DK Brezno, o 19. hod., SLAVNOSTNE OTVORENIE FESTIVALU. Fr. Svantner: MALKA, Divadlo Commedia Poprad, inscenacia ocenena ako Tvorivy cin roka 2004,

- Synagoga, o 21. hod., A. Strinberg: SLECNA JULIA. Celkom male divadlo z Levic.

 

20. septembra:

- Sala DK Brezno, o 8. a 10. hod., KLAUNI A KOLOTOC,

- Materske skoly Brezno o 8. – 13. hod., Jarka Holasova (CR, Hradec Kralove): O SLEPICCE A INE,

-DK Podbrezova, o 10. hod., A. Misurova: KOCUR V CIZMACH,

-Synagoga, o 8. a 10. hod., B. Brecht – J. Krasula: MALOMESTIAKOVA SVADBA. A-divadlo a Divadlo Shanti z Prievidze,

- Sala DK Brezno, o 12. hod., J. Chalupka: STYRI SVADBY NA JEDNOM POHREBE. Divadlo VHV z Bacskeho Petrovca,

- Namestie gen. M. R. Stefanika Brezno, o 16. hod., DIVADELNY ORLOJ A KONCERT SKUPINY DRUZINA. Slovenska jednotka world music, ocenena AURELOM 2006 za album,

- DK Podbrezova, o 19. hod., M. Gavran: VSETKO O MUZOCH. Divadlo J. Palarika z Trnavy,

- Sala DK Brezno, o 18,30 hod., J. Chalupka: STYRI SVADBY NA JEDNOM POHREBE,

- Synagoga, o 21. hod., B. Brecht, J. Krasula: MALOMESTIAKOVA SVADBA.

 

21. septembra:

- Synagoga, o 8. a 10. hod., KONKURZ. Presporske divadlo z Bratislavy,

- DK Pohronska Polhora, o 10. hod., KLAUNI A KOLOTOC,

- DK Polomka, o 10. hod., KOCUR V CIZMACH,

- DK Podbrezova, o 11. hod., STYRI SVADBY NA JEDNOM POHREBE,

- Namestie gen. M. R. Stefanika v Brezne, o 16. hod.,  DIVADELNY ORLOJ A KONCERT SKUPINY STO MUCH,

- DK Brezno, o 19. hod.,  KED ZOMIERA HEREC. Divadlo J. Zaborskeho z Presova. SLAVNOSTNE UKONCENIE FESTIVALU.       

---

Statna opera v BB uvadza:

- 9. septembra o 14. hod. na Namesti SNP: Sviatocne popoludnie s operou. Slavnostny koncert  venovany dielam G. Verdiho, G. Rossiniho, G. Bizeta, J. Straussa, J. Cikkera, G. Dusika...

- 18. septembra o 18,30 hod. druha premiera, Vincenzo Bellini: KAPULETOVCI A MONTEKOVCI. Nesmrtelny pribeh veronskych milencov Romea a Julie v belkantovom spracovani. Vstupne 120, 140, 160 Sk, zlava 30 percent, permanentky A,

-19. septembra o 18,30 hod., Goran Bregovic – Dana Dinkova: GYPSY ROOTS – cili – CIGANSKE KORENIE. Tanecne divadlo – tragikomedia, pribeh lubostneho vztahu mladeho Roma a dievciny bielen pleti. Vstupne: 100, 110, 120 Sk, zlava 30 percent, permanentky A.

---

DIEVCA S MOTORKOU

 Jaroslava Nuterova

Roman na pokracovanie

 XVII. cast

 „Co s tym mam ja spolocne?“

„Myslel som, ze vas jeho uspechy potesia,“ odvetil privetivo mlady muz a sarmantne sa usmial. „Toto prostredie  vyhovuje skuske, ktorou musi prejst.“

„Ma predsa vynikajuce odporucanie,“ zamracila sa mlada zena.

„To je pravda,“ pripustil bez vahania. „Som si vsak isty, ze neobanujete a strpite nasu spolocnost. Miki,“ obratil sa k chlapcovi. „Mas na palube tehotnu zenu so zdravotnymi tazkostami.“

„Registrujem,“ zaskeril sa Miki.

„Tie potraviny museli stat kopu penazi,“ utrusila Aneta. „Kto to financuje?“

„Samozrejme nasa spolocnost,“ zadival sa Dalibor na dievcinu. V priebehu desiatich minut druhykrat spomenula peniaze, napadlo mu. Azda je pre nu tato otazka tak dolezita? Nevyzera na chudobnu pribuznu.

„Mam pracu,“ zasomrala v rozpakoch, pretoze Daliborove oci nadobudali zvlastny vyraz, pred ktorym Aneta zatuzila ujst.

  Nahlivo odisla do garaze, kde sa pustila do montaze pomocneho vozika. Trosku ju rozladil prichod trojice, hlavne osoba Dalibora Pruknera, lebo sa oddialilo Anetine uspokojenie zvedavosti o havarii, ktora poznacila Michalov zivot.

  Prve susto exotickych ranajok prehltla Inga s mensim sebazaprenim, avsak pri druhom ju uz vobec nic nevyrusovalo. Dalibor si kritickym okom prezrel stolovanie, no sam jedol malo. Po chvili sa s usmevom opytal: „Inga, vasa sestra nebude ranajkovat?“

„Nie,“ odvetila kratko.

„Mohla by trocha ochutnat,“ uvazoval nenutene. „Kam vlastne isla?“

Do garaze,“ povedala a uprela oci na mladeho muza. „Moja sestra sa s kuchynou nekamarati. Keby ste neprisli, mali by sme..., no podstatne jednoduchsiu stravu.“

„Vyprazany syr s hranolkami,“ zachichotala sa Eva a Miki na nu vystrazne pozrel, coho si sestra nevsimala. „Predsa som vam hovorila, ze Aneta bude radsej zababrana olejom ci vazelinou ako od muky. Istotne aj teraz volaco montuje alebo vymysla.“

„Skutocne?“ zdvihol pochybovacne obocie. Inga vytusila, ze ma ohromnu chut vidiet Anetu pri stole, tak mu lakonicky odporucila: „Skuste ju sem priviest.“

„Ak sa vam to podari, ste genius,“ riekol Miki vazne.

„Skor ako na obed Aneta do kuchyne nevkroci,“ vstala Inga. „Ja si medzitym pospim.“

  Vyburcovany ich istotou kracal Dalibor Prukner do otvorenej priestrannej garaze, premyslajuc nad sposobom, akym dostane dievca tam, kde ho chce mat. Melodie z tranzistora mu urcili smer celkom dozadu. Zablesky i charakteristicky praskot prezradil, ze tu sa nieco zvara a nebolo pochyb, kto tuto cinnost vykonava. So zalozenymi rukami na hrudi pockal, kym dievca odlozi okuliare. Sustredene kontrolovala zvar, opat si nasadila okuliare a Dalibor mal pocit, ze hovorili pravdu.

Do duse sa mu vkradalo poznanie, ze bude nemozne Anetu Korestovu odradit od zaluby typicky muzskej. Napriek tomu sa nemohol vzdat hned na zaciatku, ved ide o dievcinu, aku nestretol dobrych desat rokov a hoci ju pozna iba z nadseneho rozpravania Mikiho a Evy, casto sa prichytil, ze o nej uvazuje. Pri pohlade do jej zelenkastych oci stracal podu pod nohami, silou vole sa rano ovladol a nenasledoval priklad Dindovych deti, ked ju objimali. Zavidel im. Schoval sa za spola zartovne, spola strojene predstavovanie a jeho srdce sa rozbuchalo zabudnutym citom. Manzelstvo dodnes povazoval za zbytocnu investiciu, lenze po boku s takouto zenou?

  Zrazu nevedel ako pristupit k povabnej osobke v spinavych monterkach, ktora ocividne nedbala na jeho pritomnost. Docerta, som skuseny, svetaznaly muz, hadam ma nevyvedie z miery toto mlada!

  „Mam navrh,“ podisiel bez varovania k nej a chytil ju za ruku. Nepatrne sa zarazila, prekvapena, kde sa tu vzal. „Pojdete so mnou.“

  To nebola otazka, skor rozkaz a to Aneta nemala rada. Obratila sa mu chrbtom. Zvolil si zlu taktiku, chlapce, zazvonilo mu kdesi v hlave, zatial co dievcina pokojne zacala natierat hotovy vozik fialovou farbou. Cupol si oproti nej. „Mohli by ste to dokoncit potom?“ Tento raz mu v hlase zaznela prosba.

  „Nemohla. Pan Prukner, to sa vam nepodari,“ usmiala sa nevinne.

  „Co sa mi nepodari?“ zamracil sa.

 (Pokracovanie v buducom cisle)

---

 REMINISCENCIE

Vladimir SUPKA

    Dejiny podbrezovskych zeleziarni su uzko spate so zivotmi ich tvorcov. V tychto dnoch si pripominame 40 rokov od umrtia Vladimira SUPKU, ktoreho nit zivota pretala tazka a zakerna choroba 5. septembra 1967.
    Mnohi byvali zamestnanci by tym mladsim vedeli vysvetlit spojitost jeho mena s nasou firmou.  Vladimir Supka bol desat rokov (1951-1961) riaditelom narodneho podniku Svermove zeleziarne Podbrezova. Avsak malokomu je zname, ze prva strana kroniky jeho zivota sa zacala zaplnat  v Rajci. Narodil sa v rodine stolarskeho pomocnika a textilnej robotnicky, ako najstarsi z troch deti (Vladimir, Jozef, Anna). V case velkej hospodarskej krizy prisla  ich rodina o mladsieho syna. V Rajci ziskal  prve skolske vedomosti v ludovej a strednej skole. V Bratislave absolvoval Vyssiu priemyselnu skolu. Jeho prvym pracoviskom bol strojny referat v Skodovych zavodoch v Dubnici. Nasledovali roky vojenskej sluzby v Svitave na Morave, kde postupil az na podporucika tankoveho vojska. Prveho jula 1947 pokracovala jeho pracovna kariera. V narodnom podniku Kovosmalt Filakovo naplno rozvinul svoje odborne a riadiace schopnosti. Postupoval na profesijnych prieckach od konstruktera, asistenta v pomocnej prevadzkarni, asistenta zlievarne a smaltovne, az po marec 1950, kedy bol menovany za podnikoveho riaditela tejto firmy. Minister huti a dopravy v Prahe – Ing. Miroslav Smok, mal vsak s Vladimirom Supkom ine zamery. Dna 20. novembra 1951 ho poveril narocnejsou ulohou, menoval ho za podnikoveho riaditela Svermovych zeleziarni v Podbrezovej. Zmeny nasledovali jedna za druhou nielen v pracovnom, ale aj v jeho osobnom zivote. V roku 1948 sa ozenil so Stefaniou Cepelovou z Kysuckeho Noveho Mesta a do roku 1954 sa ich rodina rozrastla o dve milovane dcery.
   A ako sa zmenili zeleziarne pod jeho vedenim? Najvyraznejsie v investicnej oblasti - pribudla vychodna cast a dostavana bola zapadna cast haly oceliarne, dokoncene boli  siemens - martinske pece ( 1., 2.  a 5.) so 40 tonovym obsahom, pec c. 3 bola prestavana na 30 ton. V zeleziarnach pribudla dalsia prevadzkaren – zvarovna rur velkych priemerov, co znamenalo aj rozsirenie vyrobneho sortimentu o zvarane rury velkych priemerov. Zaciatok sestdesiatych rokov znamenal aj zaciatok vyroby elektroocele. Zrusena bola SM – pec c. 4, v roku 1960 zacala pracovat prva EOP - A (elektricka oblukova pec) a o rok EOP – B. V tomto obdobi bola v oceliarni kratko pred dokoncenim investicna akcia  „Zariadenie plynuleho odlievania ocele“, ktore bolo prve v Ceskoslovensku. Pribudla kyslikaren Claude TC 400. Menila sa aj tvar Podbrezovej v kulturnej, sportovej a socialnej oblasti. Pribudli byty, internaty, skola, sportoviska, rekreacne stredisko...
   Uspechy zeleziarskeho kolektivu nezostali nepovsimnute, pribudali ocenenia firmy, kolektivov a jednotlivcov. Aj Vladimir Supka v roku 1957 prevzal medailu „Za vynikajucu pracu“ a v roku 1960  „Rad prace“.  Nakoniec, prisiel cas rozlucky s Podbrezovou. Dna 18. juna 1961 bol sluzobne prelozeny na Ministerstvo hospodarstva a dopravy do Prahy.
   S hrdostou zeleziari prijimali kladne odozvy na jeho posobenie v metropole Ceskoslovenska. Posledna, smutna sprava kruto zasiahla ich rady, ked choroba prerusila plnohodnotny zivot len styridsatdvarocneho Vladimira Supku.
   S pietou uzatvarame spomienku na byvaleho riaditela podbrezovskych zeleziarni, ktoreho desatrocne posobenie prispelo k ich dalsiemu rozvoju.

V. Kukolova archiv Hutnickeho muzea ZP