PODBREZOVAN  18 / 2007

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Socialna oblast


<<<

  Editorial

Uz niekolko dni plati u nas zakaz volne sa pohybovat v lesoch na bicykloch, ci na koni. Pohyb cyklistov a jazdcov je mozny len po vyznacenych lesnych cestach, chodnikoch, ci trasach. Za porusenie tohto ustanovenia hrozi pokuta do pat tisic korun. Dovodom boli aj zrazky cyklistov s navstevnikmi lesa. Novy zakon by podla ministra podohospodarstva nemal obmedzit cyklistov, vacsina lesnych ciest by mala zostat pre nich spristupnena. Z noveho zakona o lesoch vyplyva, ze kazdy ma pravo vstupovat na lesne pozemky, pri vyuzivani lesov je vsak kazdy povinny chranit a nenarusovat lesne prostredie a respektovat prava a opravnene zaujmy vlastnika, spravcu a obhospodarovatela lesa. Cyklisti budu mat pred strazcami zakona respekt, otazne je, ci sa nad sebou zamyslia aj motorkari, ktorych v lesoch pribuda. A veru okrem toho, ze chodniky si „vyznacuju“ sami, robia v lese aj poriadny ramus.

O.K.

*nasa anketa *nasa anketa *nasa anketa

Ako vnimate zakaz pre cyklistov volne sa pohybovat po lese?

Pytala sa: O. Kleinova Foto: V. Kukolova

 Miroslav PLECHO, Poo
   - Pre mna - cyklistu - to nie je dobre opatrenie. Rad chodim na cyklotury a toto opatrenie ma obmedzuje. Nechapem, co zle sposobi cyklista. Myslim si, ze skor by sa mali upriamit na motorkarov.

 Martin GASPERIK, Poo
   - Ani cyklisti, ani motorkari by sa nemali nejako zvlast pohybovat po lese, ak, tak skutocne len po vyhradenych chodnikoch. Cyklisti su podla mna ani nie takym problemom, skor motorkari.

 Peter ZIFCAK, Vo
   - Tato novela je myslim si, usita horucou ihlou. Hoci je pravda, ze na nevyhradenych miestach moze dojst k urazom. Z hladiska bezpecnosti to beriem, ale z hladiska ochrany prirody to nema logiku.

 Jozef REPKA, Poo
   - Tuto novelu zakona vnimam ako spravne rozhodnutie, no je potrebne viac sprisnit motorkarov. Pre cyklistov by malo byt vytvorenych viac vyhradenych cyklistickych tras, ohrozuju premavku na cestach a este viac korculiari.

 Martin AUXT, Tcu
   - Cyklista sice nie som, ale myslim si, ze je to z hladiska bezpecnosti dolezite rozhodnutie. Na druhej strane, ten cyklista prirode nejako neublizi, skodia jej skor motorkari a automobily.

 Zoznamte sa so zakonmi

Prenajimate v roku 2007 dom, byt alebo garaz?

Ste povinni hlasit sa na danovom urade!

   Ak prenajimate nehnutelnost, napriklad byt, dom, cast domu alebo garaz, od septembra ste povinni zaregistrovat sa na danovom urade prislusnom k miestu vasho trvaleho bydliska. Pre nase blizke okolie je to Danovy urad Brezno. Vobec nezalezi na tom, ze v tejto oblasti nepodnikate na zivnost a nezalezi na tom, kolko vam za to platia.
   Jedinou dolezitou skutocnostou je, ze ste vlastnikom nehnutelnosti, ktoru prenajimate. Prenajimatel pozemkov registracnu povinnost nema.
   K doterajsej povinnosti platit z takychto prijmov dan z prijmu, stat od septembra pridava novu – pokial mate prijem z prenajmu nehnutelnosti, musite sa zaregistrovat na miestne prislusnom danovom urade najneskor do 31. decembra 2007.
   Podla informacie Danoveho riaditelstva SR si registracnu povinnost k dani z prijmov splnite predlozenim riadne vyplneneho registracneho tlaciva. Pre fyzicku osobu je urcene tlacivo „Prihlaska k registracii FO“. V prihlaske ako danovy subjekt vyznacite druh dane, ktorej budete platitelom, teda dan z prijmov.
   Prihlasku k registracii si mozete vyzdvihnut na akomkolvek danovom urade alebo si ju stiahnut na stranke Danoveho riaditelstva SR – www.drsr.sk,v casti Danove informacie – Registracia. S prihlaskou nemusite ist na danovy urad osobne, mozete ju poslat aj postou. Danovy urad vas zaregistruje, prideli vam danove identifikacne cislo a vyda vam osvedcenie o registracii. Ak sa nasledne zmeni nejaka skutocnost v udajoch uvedenych v podanej registracii, napriklad adresa trvaleho pobytu alebo priezvisko, musite tuto skutocnost oznamit danovemu uradu do tridsiatich dni. To iste plati aj pre povinnost vratit spravcovi dane osvedcenie o registracii vtedy, ak nehnutelnost prestanete prenajimat. Od Noveho roka vsak pre povinnost registracie za prenajom nehnutelnosti, aj pre oznamenie o zruseni registracie,  plati 30 – dnova lehota. Nie ako pre rok 2007, do konca roku 2007.
   Ak ste uz podnikatelom a zaroven ste prenajali nehnutelnost, treba to na danovom urade ohlasit, hoci tento prijem nesuvisi s predmetom vasho podnikania.
   Pokuta za nenahlaseny prenajom nehnutelnosti, ktoru vam moze danovy urad ulozit, je najmenej 2000 korun a maximalne do vysky 100 000 korun.
   V pripade, ze takyto prenajom nie je zaroven vasou zivnostou, moze spadat pod oslobodenie prijmu vo vyske 24 900 korun uhrnne rocne, ak okrem prenajmu nevykazujete ine prijmy, ktore by mohli patrit pod oslobodenie od dane z prijmov, uvedene v paragrafe 9,  odst. 1. pism. H),  zakona 595/2003 Z. z. o dani z prijmov, v zneni neskorsich predpisov.

Odbor riadenia dani a uctovnictva

EURO – INFO

Na uvod

Euro sa stalo spolocnou menou Pre viac ako tristo milionov Europanov 1. januara 1999. Bankovky a mince vosli po prvykrat do obehu 1. januara 2002. Dnes su zakonnym platidlom v trinastich z dvadsatsedem clenskych statov Europskej unie. Uvedene staty tvoria eurozonu.

 Co je euro
   Kym cela Europska unia predstavuje jednotny trh, euro je zavedene len v eurozone, teda len v casti Europskej unie. Jednotnu menu Europskej menovej unie 1. januara 1999 prijalo jedenast clenskych statov – Belgicko, Nemecko, Spanielsko, Francuzsko, Irsko, Luxembursko, Holandsko, Rakusko, Portugalsko, Taliansko a Finsko. Od 1. januara 2001 zacalo euro pouzivat Grecko, od 1. januara 2007 aj Slovinsko.
   Nazov meny - euro - vybrali hlavy clenskych statov, resp. prislusnych vlad, na summite v Madride,  v decembri 1995. Euro bolo mozne pouzit v bezhotovostnom styku od 1. januara 1999, bankovky a mince boli vydane do obehu 1. januara 2002. Od 28. februara 2002 je euro vyhradnym platidlom v eurozone. Jedno euro ma sto centov.

 Oficialny znak 
   Stvarnenie znaku eura  bolo inspirovane  greckym pismenom epsilon, ako odkaz na kolisku europskej civilizacie a vyjadruje prve pismeno slova Europa.

 Hospodarska a menova unia
   Zmluva o Europskej unii podpisana v Maastrichte 7. februara 1992, ktora vstupila do platnosti 1. januara 1993, priniesla detailne ustanovenia o Hospodarskej a menovej unii. Jej cielom je zblizovanie hospodarskych politik jednotlivych clenskych statov, vytvorenie spolocnej meny a vykon spolocnej menovej politiky s udrzanim cenovej stability ako svojho hlavneho ciela.
   Proces vytvarania Hospodarskej menovej unie pozostaval z troch faz. Prva faza bola zamerana na zblizovanie sa hospodarskych politik clenskych statov a na odstranovanie barier volneho pohybu kapitalu.
   Pocas druhej fazy sa clenske staty sustredili na znizovanie deficitov verejnych financii a dalsiu liberalizaciu pohybu kapitalu voci neclenskym statom. V tomto obdobi bol zalozeny Europsky menovy institut, predchodca sucasnej Europskej centralnej banky (ECB).
   Tretia faza sa zacala 1. januara 1999 a charakterizuje ju postavenie eura v bezhotovostnom styku a zafixovanie vymennych kurzov narodnych mien voci euru. Od 1. januara 2002 bolo euro zavedene aj v hotovostnom styku.

(Internet)

Blahozelame jubilantom – septembrovym

pracovne jubilea

Maria AMBROZOVA, Milan BALCO, Jan BALIAK, Juraj BANIK, Vladimir BARBIERIK, Tatiana BARZIKOVA, Ivan BATIS, Milan BEKY, Jaroslav BELKO, Juraj BELKO, Ing. Beata BERCEKOVA, Peter BIBA, Jozef BICIAN, Milan BOHAC, Jan BOHACIK, Marian BOHACIK, Igor BROZMAN, Dusan BUDA, Jaroslav BUKOVEC, Miroslav BUKOVEC, Richard BUNDA, Milos CABAN, Miroslav CABAN, Stefan CABAN, Miroslav CENCER, Andrea CENCINGEROVA, Jan CIPCIAR, Klement CELLAR, Pavel DEMETER, Peter DURIANCIK, Frantisek DURIS, Ivan FABIAN, Jan FABRICIUS, Bc. Igor FARARIK, Jozef FASKO, Jan FIGLUS, Jan FLOSNIK, Eva GARAJOVA, Magdalena GRACOVA, Maros GREGOR, Rastislav GROSS, Jozef HAVIAR, Juraj HAVRAN, Peter HELEBRANDT, Jozefina HORSKA, Jaroslav HORVATH, Miroslav CHLEBOVEC, Mariana CHOMICOVA, Lubomir ISTVAN, Ivan IVANIC (Vz), Ivan IVANIC (Vhd), Igor JAMRISKA, Juraj JANOSIK, Marian JUROS, Erika KAMENSKA, Jan KAMODA, Jan KAMZIK, Igor KINDERNAY, Jan KINDERNAY, Karol KINDERNAY, Michal KOJNOK, Miroslav KOKAVEC, Milan KOLOSTA, Ing. Vaclav KORTAN, Zuzana KOSTIALOVA, Milan KOVAC, Jan KOVACIK, Jozef KOVACIK, Milan KOVACIK, Stefan KOZIAK, Jan KRAKOVSKY, Viera KRALIKOVA, Ivan KRISKA, Jozef KUBANCIK, Ing. Juraj KUCERA, Marek KUPEC, Miroslav KUPEC, Juraj KUTLIAK, Karol KVACKAJ, Frantisek KVIETOK, Jan KVIETOK,  Jozef LATINAK, Juraj LEITNER, Miroslav LEITNER, Milos LEPKO, Jozef LESAK, Jarmila LESAKOVA, Miroslav LINER, Lubomir LONGAUER, Roman Luptak, Miroslav MALINA, Frantisek MARKO, Anton MEDVED, Jan MEDVED, Pavol MEDVED, Ivan MIHAL, Ivan MIHALISKA, Ivan MILAN, Milan MOTYCKA, Roman MUCHA, Peter NAGY, Peter NUTER, Jarmila OLSIAKOVA, Jozef ONDRICEK, Vladimir ORAVEC, Miroslav PALOVCIK, Jan PANCIK, Ing. Pavel PIVARCI, Jozef PODOBA, Marian RABATIN, Julius RADOVIC, Alena REVESZOVA, Peter ROHAC, Peter ROCHOCKY, Eva ROMANCIKOVA, Peter ROSIK, Roman ROSIK, Elena ROSIKOVA, Marian SABO, Dusan SCHVARZBACHER, Vladimir SIMAN, Martin SLIVKA, Julius SPISIAK, Ivana STANCIKOVA, Ivan STIERANKA, Peter SVINCIAK, Peter SAJDAK, Zdeno SARINA, Peter SARNIK, Jaroslav SKULTETY, Juraj SNEK, Jan STULRAJTER, Ing. Jozef SVANTNER, Cyril TAZKY, Viliam TRNIK, Jozef TURNA, Ing. Ivan ULBRICHT, Ing. Maria ULBRICHTOVA, Damian VETRAK, Jan VEVERKA, Ing. Roman VEVERKA, Ivan VLCEK, Viera VOLFGANGOVA, Dusan VRANSKY, Alfonz ZVARIK, Marcela ZUBOROVA 

 zivotne jubilea

Julius ASTALOS, Ing. Sona BAZELOVA, Jana BELKOVA, Jan BOSELA, Dusan DANIS, Ing. Jozef DVORSKY, Jan FIGLUS, Eva GUZMOVA, Frantisek HORVATH, Jindřich HYZDAL, Ing. Ludovit IHRING, Lubomir KNAZIK, Maria KRNACOVA, Jan MAKKI, Jozef MEDVED, Michal PATRAS, Vladimir SIMAN, Jozef SLUCH, Katarina TRANGOSOVA, Elena TYCIAKOVA, Stanislav VANIK

Odisli do dochodku

V auguste odisli 

do predcasneho dochodku
Miroslav KAN a Vojtech REMENAR,

do invalidneho dochodku
Milan TLUCAK,

do starobneho dochodku
Mariana SABOOVA.

V mene vedenia Zeleziarni Podbrezova a.s. im dakujeme za odvedenu pracu a do dalsich rokov prajeme slnecne dni.

Spomienky

Dna 25. septembra uplynie pat rokov odvtedy, ako nas navzdy opustil milovany manzel a otec

Ondrej JARIABKA z Lopeja.

S laskou spominaju manzelka, dcera a syn s rodinami

...

„Necakane si odisiel z nasho zivota, ostali sme sami, no vzdy budes v srdciach tych, co ta mali radi.“
Dna 3. septembra sme si pripomenuli druhe vyrocie umrtia draheho manzela a otca

Jana ORAVCA z Bacucha.

S laskou spominaju manzelka, dcera a syn

...

Dna 3. septembra uplynulo sedem rokov odvtedy, co nas navzdy opustila nasa milovana mama, dcera a sestra

Sona RAPPENSBERGEROVA.

S laskou a uctou spominaju synovia, mama a bratia s rodinami


<<<

 

PODBREZOVAN   18 / 2007

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6