V rozhovore s Ing. Vladimirom Sotakom, predsedom predstavenstva a generalnym riaditelom

Na aktualne temy:

  Trvanie patnasteho riadneho valneho zhromazdenia, ktore sa konalo 25. juna, dosiahlo rekordnych 8,5 hodiny. Co bolo predmetom rokovania?

   - Valne zhromazdenie sa konalo v sulade s Obchodnym zakonnikom a hlavnym bodom programu bolo hodnotenie vysledkov hospodarenia za uplynuly rok. Opat to bol uspesny rok a preto sme predpokladali, ze priebeh valneho zhromazdenia bude jednoduchy. Bol som vsak sklamany. Minoritni akcionari vyuzili svoje pravo klast otazky a nasou povinnostou bolo na ne odpovedat. Pre mna vsak z valneho zhromazdenia vyplynulo zistenie, ze je tu skupina minoritnych akcionarov, ktori si vytycili ciel vyjednavat s predstavenstvom o ziskani akcionarskej dohody medzi majoritnymi a minoritnymi akcionarmi. Vzhladom na skutocnost, ze uvedena skupinka tvori zhruba 2,5 percentnu ucast na imani, predstavenstvo neuvazovalo a ani do buducnosti nebude uvazovat o ziadnych zmluvach tohto charakteru. Vysledky hospodarenia za hodnoteny rok 2006 boli dobre a preto bolo pre mna rozcarovanim, ze za osem a pol hodiny siahodlhych diskusii sa nenasiel nikto z akcionarov, kto by bol predstavenstvu a pracovnemu kolektivu za ne podakoval. Svedci to o hrubej arogancii tych, ktori sa aj takouto formou snazili naznacit, ze spolocnost by mala zmenit system riadenia. Chapem to tak, ze by sme mali pocuvat ludi, ktori o vyrobe v hutnictve nevedia podla mojho nazoru tolko, aby mohli takuto spolocnost spravovat. Som rad, ze jeden z minoritnych akcionarov navrhol, aby vyska dividend nebola vyplatena podla povodneho navrhu predstavenstva vo vyske 150 korun, ale 100 korun za akciu. Vacsinou hlasov bol tento navrh schvaleny. Predstavenstvo po valnom zhromazdeni dospelo k zaveru, ze mame vytvorene financne zdroje na to, aby sme ich cast mohli pouzit na zvysenie priemernych zarobkov spolocnosti.  Mzdovy narast bude rieseny s platnostou od 1. jula. Urcitu sumu dostanu vsetci zamestnanci a dalsia jej cast bude motivacna. Veduci utvarov mozu motivacnu cast prerozdelit zamestnancom podla zasluh.

 V uplynulych dnoch bol definitivne schvaleny novelizovany Zakonnik prace. Ako ho hodnotite z hladiska zamestnavatela?
   - Ja si myslim, ze je to dobry Zakonnik prace, hlavne je, ze nenaplnil ocakavania odborarskych funkcionarov typu pana Machynu a ludi okolo neho. Vcelku rozumnym sposobom posilnil garanciu na zabezpecenie lepsich socialnych podmienok pre zamestnancov tam, kde zamestnavatelia vela pozornosti socialnemu programu nevenuju. Pre nas ani novelizovany Zakonnik prace neznamena zmenu v systeme starostlivosti o zamestnancov. Nasa kolektivna zmluva bola aj doposial vysoko nad standardom. Nebudeme delit zamestnancov na odborarov a neodborarov, budeme vzdy vytvarat rovnake podmienky pre vsetkych zamestnancov. Rozhodli sme sa vsak, ze vzhladom na to, ze odborari tak vehementne vykrikovali ako sa velmi staraju o zamestnancov, pre rok 2008 pripravime kolektivnu zmluvu na urovni vyplyvajucej zo Zakonnika prace. To, co sme aj doposial poskytovali nad ramec zakona, zamestnanci dostanu aj nadalej, ale v ramci Socialneho programu ZP a. s., ktory bude vypracovany v sulade s obchodnym a financnym planom a bude sa tykat vsetkych zamestnancov. Konecne si totiz treba uvedomit, ze nie ZV OZ KOVO je ten, kto garantuje zamestnancom socialne zazemie a inak to nebude ani do buducnosti.  Nechapem, ze  zavodny vybor prostrednictvom svojho predsedu poziadal, aby sme boli zaradeni cez Ministerstvo prace a socialnych veci medzi podniky, ktore maju prijat vyssiu kolektivnu zmluvu, urcenu ministerstvom. To, co my garantujeme zamestnancom, ci uz prostrednictvom kolektivnej zmluvy alebo inym legislativnym sposobom,  bolo, aj je, vzdy vysoko nad standard v porovnani s vyssou kolektivnou zmluvou, ktoru vzdy pripravovali tak, aby vyhovovala najslabsiemu clanku zo skupiny firiem, ktore ju zostavovali. Mrzi ma, ze nas zavodny vybor podnika taketo aktivity. Nemozem s nimi suhlasit. Aj  do buducnosti bude v tomto smere rozhodujuci len postoj predstavenstva. Iba na zaklade rozhodnutia predstavenstva je mozne vytvorit predpoklady na to, aby zamestnanci zarabali viac a mohli pracovat co najefektivnejsie.

O.K. 

O polroku s obchodnym riaditelom

   Celkove trzby z predaja vyrobkov Zeleziarni Podbrezova za prvy polrok predstavovali 4 105 791 000 korun, co znamena prekrocenie v porovnani so  schvalenym obchodnym planom. Z uvedeneho objemu bola pre tuzemsky trh realizacia v hodnote 482 000 000 korun a pre export 3 623 000 000 korun. Export tvori takmer 88 percent. Nase vyrobky sa z hladiska realizacie, v porovnani s obchodnym planom, daju rozdelit do dvoch skupin.

 Foto: Ing. Julius Krivan

   Skupina, ktora nesplnila hodnoty obchodneho planu v tonach, no prekrocila hodnotu korunoveho vyjadrenia: (prve cislo v zatvorke je planovana hodnota obchodneho planu, druhe je skutocna realizacia za prvych 6 mesiacov.)
Plynulo odlievane ocelove bloky (60 400 t/54 351 t). Primarnou pricinou nesplnenia obchodneho planu v objeme bol nizsi odber z Vitkovic. Sekundarnou pricinou bolo predcasne odliatie plynulo odlievanych ocelovych blokov pre zakaznikov Pipexu, no realizacia obchodu sa uskutocni az v juli a auguste. Realizacna cena ocelovych blokov, v porovnani s obchodnym planom, bola prekrocena o 2 percenta.
Velke zvarane rury (1980 t/1901 t). Napriek tomu, v korunovom vyjadreni, bol obchodny plan prekroceny o 18 percent.

   Skupina, v ktorej bol obchodny plan prekroceny v tonazi, aj v korunovom vyjadreni:
Prevadzkaren valcovna bezsvikovych rur (56 000 t/60 014 t) prekrocila obchodny plan v tonazi, aj v korunovom vyjadreni ceny, o 7 percent. Presne rury (25 600 t/26 183 t), co je prekrocenie v tonazi o dve percenta, v korunovom vyjadreni o 1 percento. V objeme vyroby zvaranych kalibrovanych rur doslo k prekroceniu planu o 25 percent (1750 t/2193 t), no korunovom vyjadreni sme zaznamenali prekrocenie len o 3 percenta. Vo vyrobe oblukov (2050 t/2083 t) doslo k prekroceniu v tonazi o 2 percenta, v korunach o 5 percent. V redukciach (25 t/28 t) predstavovalo objemove prekrocenie (13 percent) 7 percentne prevysenie v korunach. V prevadzkarni hutnicka druhovyroba (130 t/130 t) bol obchodny plan v korunovom vyjadreni prekroceny o 5 percent. Polotovary z bezsvikovych rur (1660 t/1749 t), co je prekrocenie v tonazi o 5 percent a v korunovom vyjadreni o 8 percent. Polotovary z kalibrovanych rur (100 t/194 t) v korunovom vyjadreni bol obchodny plan splneny na 100 percent. 
   S prispenim vsetkych obchodnych spolocnosti boli planovane ulohy za prvy polrok splnene a vo vacsine pripadoch prekrocene.
   Situacia v prvom polroku vychadzala z dobreho vyvoja obchodu z konca roku 2006. Momentalne sa trh stabilizuje. K miernemu znizovaniu dopytu dochadza na domacom trhu, kde tradicni odberatelia, ako Ferona, znizili objem nakupovanych rur. Pokles zaznamenavame aj u dlhorocneho zakaznika, Kinex Bytca, ktory nakupuje loziskove rury. Rovnaka situacia nastava aj u zakaznikov Pipexu, kde dochadza k poklesu dopytu valcovanych rur. Tato situacia mohla vzniknut z dovodu preplnenia skladov, no vacsia obava je z velkeho narastu objemu valcovanych rur z Ciny. Velmi dobra situacia je na trhu s presnymi rurami, dopyt smeruje najma zo zapadnej Europy. Dobru pracu odviedla spolocnost Slovrur, kde objemy predaja valcovanych rur v Polsku vzrastli, v porovnani s minulymi rokmi, takmer patnasobne.
   Zakazkova napln pre treti kvartal je vo valcovni bezsvikovych rur, taharni rur a v oceliarni bezproblemova, horsie je to so zakazkovou naplnou zvaranych rur velkych priemerov a ocelovych oblukov. V oblukoch zatial vyroba ostava podla planu, pretoze je potrebne doplnit sklad hotovej vyroby. Vo vyrobe hydraulickych rur je situacia velmi priazniva. Na konci tretieho stvrtroku pocitame s trojnasobne vyssim objemom vyroby. V druhom polroku ocakavame stabilizaciu cien, ktora sa ocakava aj pri cenach vstupnych materialov. Aj v poslednom stvrtroku budu hlavne prevadzkarne plnit obchodny i financny plan.

 M. Jancovic