PODBREZOVAN  13/2005

STRANA 4

STRANA

0

Socialna  oblast

Jaroslava Nuterova DOHODA

7. pokracovanie

“Nemala by si to podcenovat,” prehovoril po chvili Erik.
“Co take?” pozrela na neho zmatene.
“Chripka je certovsky nebezpecna vec. Nikdy nevies, kde zanecha nasledky, zvlast ak prezivas citovu krizu.”
“Pekne povedane,” zaskerila sa Marta. Privrela hnede oci, do ktorych sa jej tlacili slzy a teraz nevedela ci od bolesti alebo od lutosti. “Mas pravdu,” vzdychla tlmene. “Presviedcam samu seba, ze som sa z toho dostala, lenze... kriza trva dalej a ja neviem dokedy...”
“Ludove porekadlo vravi – klin sa klinom vybija.”
“No, to je fakt,” zasmiala sa a s udivom si uvedomila dve veci – ze bolest rapidne ustupuje a sestrin manzel je po dlhej dobe prvy clovek, s ktorym hovori o svojich pocitoch. “Nemyslim, ze som pripravena na dalsi vztah, bojim sa.”
“Seba alebo sklamania?”
“Je to zvlastne,” potriasla hlavou a vstala. “Tak rychlo mi bolest este nepresla.”
“Neodpovedala si,” upozornil jemne Erik, riskujuc, ze ho zahriakne.
Objala si rukami plecia a zadivala sa na svagra.
“Sest rokov sa neda len tak vymazat z pamate,” riekla tisko. “Spomienky su velmi cerstve a napokon... tu nemam sancu, ved kazdy vie, ze som zila s Mirom... kto by sa zapodieval so zenou, ktoru opustil muz...”
“Tomu sama neveris,” pokrutil hlavou Erik. “Schvalne – skus dat nejakemu chlapovi nadej, skus vnimat jeho zaujem o teba, skus...”
“Nie,” zamracila sa.
“Pozri, Marta, myslim, ze nie si ten typ, ktory sa vrha zo zufalstva z postele do postele, ale urcite viem, ze tvoja bojazlivost hranici s tvrdohlavostou a nezmyselnym seba tryznenim. Ano, potrebujes cas, len ho zbytocne nepredlzuj, aby si nepremeskala stastie, ktore na teba caka.”
“Nie som stavana na striedanie partnerov,” namietla nervozne a mala pocit, ze v Erikovych slovach je kus pravdy. Debatu prerusila Ivana, ktorej sa nepacil rozhovor vo dvojici, pretoze i ona sa ho chcela zucastnit.

xxx

Opat je prveho. Presli tri krute mesiace v zivote Marty Ragasovej a ona zacinala vnimat samotu trocha inak. Stale mala na pamati korytnackin pancier, ktory si imaginarne privlastnila, cim velmi znemoznovala Lenovi priblizit sa k nej. Paradox bol v tom, ze kazdu volnu minutu – a tych mala vela – myslievala na sympatickeho suseda. Lenze podvedome odmietala jeho prejavy naklonnosti, nedopustila, aby sa jej co i len nahodne dotkol a navrhy od neho na stravenie spolocnych chvil vsemozne obmedzovala. Potom v tichu styroch stien spominala na neho... zvazovala porekadlo klin sa klinom vybija. Ona ma prilezitost uplatnit tuto ludovu mudrost, pretoze Leno jej pritom pomaha a jeho snahy si vsimli aj ich najblizsi.
Prvy jun je velky sviatok deti, pre Martu vyznamny aj preto, lebo ma vtedy narodeniny. Tento rok je to sobota, volny den pred prvou nocnou zmenou, takze vcera mala dost casu napiect oblubeny metrovy kolac, ktorym kazdorocne hostila pravidelnych gratulantov, a ktory Miro zboznoval. Prave z toho dovodu zmenila jedalny listok a namiesto toho spravila poschodovu tortu. Inka bola trosku sklamana, no puding s ovocim a slahackou vyvazil oblubenu pochutku.
Nostalgicke spomienky prenasledovali Martu po cely den, kedy travila cas s Ivaninou rodinou na stadione pri programe pre deti a podvecer doma, v kruhu svojich priatelov. Rodicia Marty opustili veselu spolocnost s prvym sumrakom, Ivana sa tiez chystala k odchodu, pretoze musi ulozit maleho synceka, proti comu sa Inka samozrejme burila.
“Nechcem ist este domov,” namietala prosebne. “Ked tu byval ujo Miro, vzdy som tu bola dlho...”
Vsetci ukradomky pozreli na Martu, ktora drzala v naruci mrnkajuce babatko. Odovzdala ho Ivane a zdvihla smutne dievcatko. “Poprosime maminu spolu, dobre?”
“V ziadnom pripade,” energicky pokrutila hlavou Ivana. “Vtedy si nemala braceka, Inka. Vari ho nechas sameho?”
Potom uz mala suhlasila s odchodom. Nakoniec zostala Olga s manzelom a Leno, ktory sa potesil Martinej reakcii pri zmienke o Mirovi. Po prvykrat sa dokazala usmiat, ked niekto vyslovil nahlas jeho meno. To znamena, ze jej bolest sa otupuje a ak aj nezabudla, smutok nie je taky ocividny. Fajn, este par tyzdnov...
“Nastal cas,” akoby mimochodom utrusil pomedzi zuby Erik a pozrel na Lena. Ten spytavo zdvihol obocie. “Aby si sa vyjadril,” stlmil Erik viac hlas, lebo Marta im prave nalievala do poharov sampanske a tym bola nebezpecne blizko.
“K comu?” nechapal Leno. Namiesto odpovede hodil Erik vyznamny pohlad na svagrinu. Leno s poharom pri ustach zamrmlal. “Nemyslim, radsej pockam.”
“Co si to tam vy dvaja somrete?” opytala sa znepokojene Marta. Myslela si, ze sa jej iba zda, ze na sebe cely den citila skumavy zrak oboch muzov, ze si to namysla. Teraz si bola ista. Ona je predmetom ich suskania a to vobec netusila, ze Leno sa Erikovi so vsetkym zdoveril. “No tak, co sa deje?”
Napriek neuveritelnemu mnozstvu sampanskeho, ktore za cely vecer vypila, drzala sa statocne. Oproti tomu Olgu to zmohlo.
“Pozri sa na svoju sestru,” zahovaral Erik. “Leno, prosim ta, hodis nas domov?”
“Pravdaze,” polozil nedopity pohar na stolik.
“Ty chces sadnut za volant?” vyplestila Marta oci.
“Neboj sa, vypil som len zo deci sampusu,” upokojoval ju s usmevom Leno.
“Azda o neho nemas strach, sestricka,” podpichla Olga, ledva udrziavajuc rovnovahu.
“Tolke hodiny si vydrzal pri jednom deci?” neverila Marta. “Ako mi to mohlo ujst?”
“Som zvyknuty sediet vacsinou za volantom a nerad sa opijam.”
“Ani ja, ale dnes..” Marta nedopovedala a na dusok hodila do seba obsah pohara. “Jasne, pri tvojej tuzbe po cestovani... poznavani cudzich svetov... nemohol si si dovolit prepit zbytocne ani halier, tak je?”
“Mhm,” prikyvol Leno a vstal.
Istotne to sposobilo sampanske, ved ja som sa so samotou davno zmierila, uvazovala Marta pri odpratavani zvyskov hostiny. Skutocne? Polozil jej otazku vnutorny hlas a ona si nerada priznavala holy fakt. Nie, nezmierila sa s Mirovym odchodom, hrozivu prazdnotu v zivote by mala co najrychlejsie zaplnit, nez sa zblazni uplne. Zaplnit... momentalne je naplnena sampanskym... to zavinilo tento depresivny stav... co teraz?... Poplakat si... alebo nemysliet... lenze ono sa to neda... jasnacka, tieto bublinky mi musia pomoct prekonat depresiu... i spomienky... dotierave, hnusne... zmiznite z mojho vedomia... nech vas cert vezme... aj vsetkych chlapov... nie, vsetkych nie... nechcem zostat sama... keby sa nasiel niekto, co by mi pomohol... ale to by som musela odlozit ten pancier, ktory mi brani prijat pomoc... docerta, co ak sa opat sklamem... co ak ja sklamem niekoho...
V navale zmatenych, protichodnych myslienok Marta Ragasova zufalo hladala riesenie. Lenze alkoholicke bublinky jej nepristojne bublali v hlave a nedovolili vyjst rozumnejsim uvaham von. Nahle mala chut urobit nieco blaznive, napriklad...
Zvonec prerusil tok nesuvislych myslienok a Marta pozrela na hodiny. Kto to moze byt? Dajaky oneskoreny gratulant? Opatrne, potichu podisla k dveram a nazrela cez kukatko, nikoho vsak nevidela.
“Kto je tam?” opytala sa.
“Leno.”
Ulahcene si vydychla a otvorila. “Nabuduce stoj oproti dveram, ked zvonis,” usmiala sa silene. “Inak sa moze stat, ze ti neotvorim.”
“Prepac,” povedal jednoducho. “Ja len... nic sa mi nestalo.”
“Fajn.”
Leno stal pred nou s usmevom na sympatickej tvari a ona po nom neskryvane klzala hnedymi ocami akoby zvazovala co s nim. Znenazdajky pocitila cudne rozpaky.
“Pod dalej,” ustupila nabok, hoci si nebola ista, o com sa budu zhovarat.
Ked mu podavala pohar s vinom, prsty sa im na okamih dotkli. Nekontrolovatelne Martou presla vlna vzrusenia, v tej chvili strasne zatuzila po muzskom objati. V obave, aby to Leno nezbadal, rychlo odvratila hlavu a pustila si dolu hrdlom poriadnu davku bubliniek.

(Pokrac. v bud. cisle).

Ich vykony boli brilantne

HUSARI

V predvecer prazdnin, aj tych kulturnych, vystupil 27. juna v Dome kultury ZP
Vojensky folklorny subor Janosik. Uviedol unikatny projekt Husari, v ktorom sa sklbilo divadlo s tancom. Majstrovska hudba, profesionalita,  brilantne vykony, posobiva scena, tanecne kreacie obohatene cinohernymi hereckymi scenami..., to vsetko vyvolavalo v divakoch neopakovatelne pocity. Salou sa pocas celeho vystupenia niesol burlivy potlesk. Aj do hladiska sa preniesla nakazliva atmosfera mladosti, elanu a radosti zo zivota, srsiaca z ucinkujucich, ktorych sa na scene vystriedalo vyse patdesiat.

O.Kleinova F: I. Kardhordova

Zdravotnicky ani po rokoch nezabudli postavit osetrovnu

V praxi nesklamali

Kazdorocne skolenie jednotky zdravotnickej pomoci Civilnej ochrany ZP a.s. sa 15. juna uskutocnilo v netradicnej forme. Po otvoreni veducim odboru obrany a ochrany Ing. Eduardom Linderom, oboznameni jednotky so zmenami na velitelskom poste a s programom dna, nasledovala kratka instruktaz aj o nemedicinskych liecebnych formach, vychadzajucich z ludoveho liecitelstva. Potom dvadsatjeden zdravotnicok spolu s velitelmi zacalo stavat stan ZS 2 v blizkosti budovy investicneho odboru. Zaver skolenia bol spojeny s rozluckou s dlhorocnym velitelom a jednotke bolo predstavene nove vedenie. K akym zmenam doslo na postoch CO nas informoval Ing. E. Linder: “Odchodom velitela stabu CO – Pavla Longauera do dochodku, ako aj skladnicky Anny Roncakovej, doslo k zdvojeniu funkcii. Funkciu skladnika prevzal poziarny technik Miroslav Nagy a velitelom stabu civilnej ochrany sa stal Michal Vajcik, ktori budu dalej pokracovat v plneni uloh.” Zaroven sme veduceho odboru obrany poziadali aj o zhodnotenie praktickeho cvicenia: “Uz z byvaleho posobenia mam osobne skusenosti, ze omnoho viac si ludia zapamataju z praktickeho zamestnania, ako z niekolkokrat opakovanej teoretickej pripravy. Je lepsie raz vidiet, ako desatkrat pocut. Myslim si, ze kazda z cleniek zdravotnej skupiny, ktora sa dnes praktickej casti zucastnila, si vie lepsie predstavit odkial zacat a ako pokracovat pri stavbe stanu. Ja osobne si prajem, aby sme tieto vedomosti neboli nuteni nikdy pouzit, avsak v pripade nutnosti si v nasej firme budeme vediet, aj vdaka dobre pripravenym jednotkam, pomoct.”
Pred odchodom sme Pavla Longauera, 38 rokov posobiaceho v Civilnej ochrane ZP a.s. poziadali, aby sa s nami podelil o spomienky:
-Do CO som bol zaradeny ako radista, postupne som absolvoval rozne kratkodobe cvicenia a skolenia CO. V 70. rokoch minuleho storocia som z prevadzkarne udrzba presiel do odboru obrany a ochrany ako pomocnik nacelnika stabu a v roku 1981 som bol menovany za velitela stabu CO. Za najdolezitejsiu zmenu v CO pokladam zmenu v sposobe financovania tejto oblasti. V rokoch 1960-1989 na tuto cinnost zavody dostavali kazdorocne statne dotacie, po roku 1989 si ju musia financovat samy. Taktiez komunikacia s nadriadenymi organmi o tom, kolko ludi je zaradenych do CO nebola mozna. Dnes naopak, otvorene o tychto veciach hovorime. Dalsim vyznamnym faktom bola skutocnost, ze CO ako sucast rezortu vnutra, t.j. ceskoslovenskej armady, vyuzivala jej vyradeny material.
A co dodat na zaver? Civilna ochrana je dolezitou sucastou nasho zivota. Aj ked hrozby studenej vojny pominuli, objavili sa ine – opakujuce sa prirodne katastrofy a stupnujuce sa nebezpecenstvo z teroristickych akcii, ktore mobilizuju obyvatelstvo k tomu, aby sa vedelo pripravit na nasledky ohrozenia. Priprava je velmi narocna hlavne z hladiska technickych moznosti a preto som rad, ze zeleziarne v tejto oblasti nepostupovali ako ine firmy, ale venovali CO patricnu pozornost. Chcel by som podakovat za spolupracu vsetkym, ktori sa angazovali v CO, predovsetkym velitelom jednotiek a kolegom z odboru obrany a ochrany. Som presvedceny, ze vsetky znalosti, ktore v tejto oblasti ziskali, budu pouzivat v prospech svojho okolia, v prospech zamestnancov Zeleziarni Podbrezova a.s. Bol by som velmi rad, keby svoje znalosti nemuseli nikdy vyuzit!

V. Kukolova + foto

Kontrola cinnosti

Nepodcenujeme CO

V dnoch 19. a 20. maja zamestnanci Obvodneho uradu v Brezne, odboru krizoveho riadenia uskutocnili v nasej spolocnosti kontrolu vyplyvajucu zo zakona NR SR c. 42/94 Z. z. - o civilnej ochrane obyvatelstva. Zo zaverecnych slov Ing. Juliusa Pervana, veduceho odboru vyplyva, ze “... akciova spolocnost Zeleziarne Podbrezova otazkam plnenia a zabezpecovania uloh civilnej ochrany venuje nalezitu pozornost. Spracovana dokumentacia dosahuje pozadovanu uroven, co je predpokladom na kvalitne plnenie uloh vyplyvajucich z civilnej ochrany. Pri kontrole neboli zistene ziadne porusenia vseobecne zavaznych pravnych predpisov, ani internych predpisov vydanych na ich zaklade.”

O.K.

<<<

PODBREZOVAN   13/2005

STRANA 4

STRANA

0