PODBREZOVAN   18/2003

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Socialna oblast


<<<

<<<

Ako funguje Europska unia

(Pokracovanie z min. cisla)

Rozpocet Europskej unie

*Aky je rozpocet spolocenstva a kto rozhoduje o jeho rozdelovani?

- Rozpocet spolocenstva, ktory za rok 1997 predstavoval 82 miliard ECU, ma styri zdroje prijmov, ktore automaticky prechadzaju na Europsku uniu: vynosy z colnych poplatkov za tovar prevazany na uzemie unie, odvod z polnohospodarskych produktov importovanych do EU, odvody z cukru a izoglukozy, prispevok z prijmov z DPH v jednotlivych clenskych statoch, ktory predstavuje takmer 42 percent vlastnych zdrojov a “stvrty zdroj”, vychadzajuci z hrubeho narodneho produktu (HNP) kazdeho clenskeho statu, ktory tvori 40 percent financnych fondov a zarucuje vyrovnanost rozpoctu. Jednotlive clenske staty prispievaju do rozpoctu v sulade s ich platobnou schopnostou, stanovenou na zaklade roznych kriterii, akymi su napriklad uroven hospodarskeho rozvoja, pocet obyvatelstva a HNP na hlavu. Priame platby v oblasti polnohospodarstva tuto strukturu skresluju. V roku 1980 clenske staty priznali Velkej Britanii zlavu, kedze jej cisty prispevok do rozpoctu EU podstatne prevazil jej prispevok v hrubom vyjadreni, najma vo vztahu k hospodarskemu vyvoju. Rozpocet spolocenstva je ekvivalentny 2,4 percenta verejnej spotreby v krajinach spolocenstva a je casto nevycerpany.
Narast rozpoctu za posledne roky je obsiahnuty vo vyhladovom ramcovom programe, ktory odsuhlasuju clenske staty, Europsky parlament a Europska komisia. V roku 1992 bol odsuhlaseny narast rozpoctu do roku 1999 do vysky 94,7 miliard ECU, alebo 1,27 HNP unie. Je velmi pravdepodobne, ze rozpocet tuto vysku nedosiahne, pretoze sa predpoklada odcerpanie nemalych financnych zdrojov na podporu zamestnanosti, konkurencieschopnosti europskeho obchodu a hospodarskej a socialnej harmonizacie unie (napriklad vyskumu alebo transeuropskej siete dopravnej infrastruktury, telekomunikacnych a energetickych sieti).

*Ako sa rozdeluje rozpocet spolocenstva?

- Necela polovica rozpoctu spolocenstva ide do polnohospodarstva v ramci spolocnej polnohospodarskej politiky, aj ked tento objem financnych prostriedkov postupne klesa (v roku 1988 predstavoval takmer 65 percent rozpoctu). Financna strategia totiz uklada pomalsi rast vydavkov na polnohospodarstvo, nez je rast rozpoctu ako celku. Vyznamnu ulohu v ramci tychto rozhodnuti mala spolocna polnohospodarska politika, ktora zaviazala farmarov, aby sa prisposobili svetovym cenam v oblasti polnohospodarstva s cielom dosiahnut vacsi sulad produkcie a dopytu. Menej financii ide do chovnych prebytkov, kedze kriza v case choroby “sialenych krav” sposobila znizenie dopytu po hovadzom mase.
Spolocna polnohospodarska politika je orientovana aj na dalsie oblasti, napriklad na ochranu zivotneho prostredia, prevenciu narusovania chranenych uzemi, obmedzovanie intenzivnych vyrobnych metod a vytvorenie podmienok pre malych farmarov, aby sa udrzali na trhu.
Rozpocet unie pre oblast polnohospodarstva zostal za posledne roky pravidelne nevycerpany a uspory, ktore sa tym dosiahli, sa presuvali do rozpoctu nasledujuceho roka.
Dalsi vyznamny podiel rozpoctu spolocenstva, priblizne jedna tretina, je venovana na hospodarsku a socialnu harmonizaciu clenskych statov. Prioritami EU je v sucasnosti prekonanie nerovnosti medzi regionmi a riesenie problemu nezamestnanosti. Vydavky sa realizuju prostrednictvom pocetnych fondov, medzi ktore patria: Europsky regionalny rozvojovy fond (ERDF), Europsky socialny fond (ESF), Europsky polnohospodarsky zabezpecovaci a garancny fond (EAGF) a Financny nastroj na usmernovanie rybolovu (FIFG). Tieto strukturalne nastroje umoznuju financne podporovat sedem presne definovanych oblasti, od strukturalneho usporiadania zaostalych regionov az po podporu oblasti postihnutych poklesom priemyselnej vyroby alebo integrovanie mladych ludi v ramci trhu prace.

Prevzate: “Ako funguje Europska unia”,
pokracovanie v buducom cisle


<<<

Spomienky

Dna 1. septembra uplynul rok odvtedy, co nas navzdy opustil nas drahy manzel, otec a stary otec

Stefan LORINCZ z Behyniec pri Tornali.

S laskou a uctou spomina manzelka Jolana, dcery Iveta a Tatiana a syn Stefan s rodinami

...

Dna 16. septembra uplynie 6 rokov od umrtia nasej kolegyne

Valerie POLIAKOVEJ.

S uctou si na nu spominaju spolupracovnici z prevadzkarne taharen rur 1.

Vsetci, ktori ste ju poznali, venujte jej tichu spomienku.

...

Dna 28. septembra uplynu styri roky od umrtia mojej manzelky

Anny POLAKOVEJ z Brusna.

Kto ste ju poznali, venujte jej tichu spomienku.

S laskou spomina manzel a ostatna rodina

...

Dna 9. septembra sme si pripomenuli 5. vyrocie odvtedy, co nas navzdy opustila nasa draha manzelka, mamicka, stara a prastara mama

Zdenka RIESOVA zo Skalice.

S laskou a uctou na nu spominaju manzel, dcery a sestry s rodinami.

 


<<<

PODBREZOVAN   18/2003

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6