Železiarne Podbrezová v roku 2020 oslavujú už stoosemdesiat rokov svojej existencie. Ich bohatý vývoj si v tomto roku pripomíname aj na stránkach Podbrezovana prostredníctvom čitateľskej súťaže. Vašou úlohou je pozorne čítať a prostredníctvom ústrižkov odpovedať na otázky, ktoré následne zašlete do redakcie. V každom vydaní Podbrezovana žrebujeme jedného výhercu, ktorý bude vecne odmenený. O záverečnú Cenu generálneho riaditeľa ŽP a.s. však budú súťažiť len tí, ktorí správne odpovedia na všetky otázky. Držíme vám prsty. Potešíte nás, ak prispejete zaujímavými námetmi a tipmi súvisiacimi s našou históriou k spestreniu obsahu novín.
Štátne železiarne v Podbrezovej, ktoré boli za dvadsaťročného trvania ČSR riadené Ministerstvom verejných prác v Prahe, boli pre nezáujem riešiť ich hospodársku situáciu v podstate sociálnou ustanovizňou na zmiernenie nezamestnanosti. Železiarne pre ČSR nepredstavovali žiaden hospodársky prínos, ale svojou činnosťou trvale vykazovali straty a zvyšovali štátu zadĺženosť. Situácia v železiarňach sa postupne zhoršila natoľko, že sa oficiálne uvažovalo aj o ich likvidácii.
Hospodárska kríza, zhoršujúce sa medzinárodné vzťahy, ako aj prípravy ČSR na prípadný vojnový konflikt s Nemeckom spôsobili, že sa v ČSR urýchlene budoval vojenský priemysel. Československá Zbrojovka a.s. Brno, ako jeden z rozhodujúcich podnikov na výrobu zbraní, chcela vo svojom podniku zaviesť aj vlastnú výrobu ušľachtilých ocelí a prejavila záujem o získanie železiarní v Podbrezovej. Keďže vláda ČSR, ako aj príslušné výbory Národného zhromaždenia súhlasili s vytvorením novej akciovej spoločnosti so 49-percentným podielom štátu.
Dňa 27. septembra 1938 Československá zbrojovka, a.s. Brno, získala 51-percentný podiel akcií podbrezovských železiarní. V novovytvorenej spoločnosti s názvom PODBREZOVÁ, banská a hutná a.s. PRAHA, bola vymenovaná správna rada, v ktorej boli zastúpení obaja majitelia.
Po 15. marci 1939 sa nemecký finančný kapitál dravo vrhol na priemysel, ktorý sa nachádzal na obsadenom území. Koncern Hermann Göring Werke sa zmocňoval ťažkého priemyslu Československa a okrem iných podnikov aj Zbrojovky. Tým sa do jeho područia postupne dostala aj Podbrezová.
Predstavitelia Slovenského štátu už 23. marca 1939 uzavreli dohodu s Nemeckom, ktorá umožňovala prenikanie nemeckého kapitálu na Slovensko. Na základe zmluvy z 30. januára 1940 o využití vojensko-hospodárskych podnikov na Slovensku, odovzdal Slovenský štát Nemecku 25 závodov na výrobu zbraní a streliva zadarmo. Postupne prešlo celkovo 80 percent priemyslu na Slovensku do rúk nemeckého kapitálu.
Už 24. júla 1940 došlo k rozhodnutiu predať Podbrezovú aj s Tisovcom, Pieskom, Hroncom, Železorudnými baňami, elektrolýzou v Banskej Bystrici a ďalšími objektmi. Podbrezovské železiarne boli predané firme Reichswerke Aktiengesellschaft für Waffen Maschinenbau Hermann Göring, so sídlom v Berlíne, len za 70 miliónov korún, na desaťročné splátky bezúročne, aj s „kutacím“ (banským) právom takmer na celom území Slovenska, s platnosťou od 1. januára 1941.
Dňa 9. júla 1941 sa v hoteli Carlton v Bratislave uskutočnilo valné zhromaždenie novej účastinnej spoločnosti, ktorá neskôr niesla slovenský názov – Železiarne Podbrezová, úč. spol., a nemecký názov – Eisenwerke Podbrezova A.G., so sídlom v Bratislave.
V roku 1942 bola v zlievarni Podbrezová postavená trojtonová elektrická pec, v oceliarni už mali tri 35-tonové a dve 25-tonové martinské pece. Na šrotovisku bola postavená žeriavová dráha s piatimi magnetovými žeriavmi, začali s výstavbou novej generátorovej stanice plynu, ktorá si vyžiadala posun štátnej cesty a jej opevnenie oporným múrom (v roku 1944). Vo valcovni pracovali na hrubej strednej trati, bolo tam Lauthovo trio, stará jemná a nová jemná prevádzka. Valcovali hrubé plechy, široké železo, profilovú a betonársku oceľ – roxor. V Hronci bola obmedzená a v roku 1942 úplne zastavená výroba smaltovaného liateho riadu, plechového riadu a sporákov. Výrobný program bol nahradený výrobou súčiastok na tanky a delá.
Počas druhej svetovej vojny sa začala výstavba sídliska Kolkáreň, vrátane internátov a Kiosku. Robotníci naďalej bývali v šalandách a v dvoch internátoch. Pripravovali výstavbu 126 rodinných bytov, troch internátov a jednej slobodárne. Nie všetko bolo zrealizované.
Súťažná otázka č. 12:
Koľko percentný podiel podbrezovských železiarní získala v roku 1938 Československá zbrojovka Brno?
Správne odpovede zasielajte na vystrihnutom kupóne do redakcie
Podbrezovana, najneskôr do desiatich dní od vydania aktuálneho
čísla.
