Trosku prepravovali v „huntíkoch” na Šiklov

 

Železiarne Podbrezová v roku 2020 oslavujú už stoosemdesiat rokov svojej existencie. Ich bohatý vývoj si v tomto roku pripomíname aj na stránkach Podbrezovana prostredníctvom čitateľskej súťaže.

Vašou úlohou je pozorne čítať a prostredníctvom ústrižkov odpovedať na otázky, ktoré následne zašlete do redakcie. V každom vydaní Podbrezovana žrebujeme jedného výhercu, ktorý bude vecne odmenený. O záverečnú Cenu generálneho riaditeľa ŽP a.s. však budú súťažiť len tí, ktorí správne odpovedia na všetky otázky. Držíme vám prsty. Potešíte nás, ak prispejete zaujímavými námetmi a tipmi súvisiacimi s našou históriou k spestreniu obsahu novín.

Do dvadsiateho storočia vstúpili železiarne v znamení začiatku využívania vodných tokov na výrobu elektrickej energie. Prvá malá vodná elektráreň v Podbrezovej, s dvomi vodnými turbínami a generátorom, bola uvedená do prevádzky v roku 1902. V roku 1903 bola daná do užívania malá vodná elektráreň v Piesku, v roku 1906 v Lopeji a následne v roku 1910 v Dubovej.

Výroba veľkorozmerných rúr zváraných vodným plynom. Foto: archív redakcieNa chladenie siemens martinských pecí bola vedená voda z vodnej nádrže z potoka Hnusno. V roku 1906 a 1907 boli uvedené do prevádzky štyri 20 – tonové siemens martinské pece. V roku 1908 bola postavená valcovacia trať na výrobu hrubých plechov typu Lauthovo trio a následne univerzálna valcovacia trať. Vybudovaná bola nová rúrovňa na výrobu bezšvíkových rúr. V roku 1909 bol uvedený do prevádzky novovybudovaný závod na výrobu veľkorozmerných rúr a dutých telies zváraných vodným plynom. Kvôli uľahčeniu nakládky pribudol žeriav na vonkajšej žeriavovej dráhe. V tomto období bol zaznamenaný veľký rozvoj aj v osade. Výroba ocele a valcovaného materiálu sa stále zvyšovala a vrchol dosiahla v roku 1913. Tu však nastúpili prvé náznaky krízy.

Súčasťou prevratných zmien, ktoré trvali do vypuknutia prvej svetovej vojny, bolo postupné zvyšovanie výroby ocele v siedmich SM peciach a celkové zvýšenie výroby valcovaných výrobkov a tovaru. Ich produkcia výrazne zvýšila množstvo odpadu, najmä oceliarenskej trosky, ktorej likvidácia bola v rokoch 1912 – 1915 vyriešená výstavbou pozemnej lanovej dráhy na západný výbežok vrchu Brezová, tzv. Šiklov (ide o časť vrchu Brezová, názov pochádza z maďarského slova „sikló“ – šikmý výťah, pozemná lanovka).

Oceliarensku trosku vyvážali pozemnou lanovou dráhou na Šiklov. Foto: archív redakcieV historických materiáloch nachádzame zmienku o procese likvidácie trosky, podľa ktorej bola spolu s ďalším odpadom vo výklopných vagónikoch – huntíkoch, najskôr prepravená po novovybudovanej úzkorozchodnej vlečke obchodnou ulicou (bývalou župnou cestou) k údolnej stanici pozemnej lanovky. Vybudovaním mohutných oporných múrov na výbežku vrchu Brezová vznikla veľká manipulačná plošina s koľajišťom pre ručný posun vagónikov. Na plošine bola postavená budova strojovne, odkiaľ bol ovládaný pohon a následný posun na lanách pripevnených dvoch vozňov lanovej dráhy. Jeden vozeň s dvomi naloženými huntíkmi bol lanom ťahaný k vrcholu stanice a súčasne druhý, prázdny vozeň, bol spúšťaný k údolnej stanici. V strede prepravnej dráhy sa obidva vozne vyhýbali po samostatnej koľaji. Z vozňa lanovej dráhy sa vagóniky s odpadom ručným posunom presunuli na okraj „výsypiska“. Po vysypaní odpadu boli prázdne vagóniky spustené do údolnej stanice. Elektrickú energiu pre pohon strojného zariadenia vrcholovej stanice privádzalo voľné stožiarové vedenie, smerujúce pozdĺž celej trasy pozemnej lanovky. Dolná a horná stanica pozemnej lanovej dráhy boli spojené telefónnymi linkami.

Pozemná lanovka bola pôvodne vyprojektovaná ako dvojdráhová, každý vozeň lanovej dráhy sa mal pohybovať po vlastnej koľajovej dráhe. Zrealizovaný však bol jednodráhový variant so stredovou koľajovou výhybkou, ktorý ušetril finančné náklady na vybavenosti dolnej a hornej stanice, aj na vlastnej koľajovej dráhe.
Dňa 1. októbra 1966 bola prevádzka šikmého výťahu zrušená. Odpad bol následne na haldu Šiklov za vrch Brezová vyvážaný nákladnými autami po vybudovaných cestách až do 31. júla 2000, keď bolo jej prevádzkovanie v súlade s legislatívnymi požiadavkami ukončené. Od 1. augusta 2000 je halda Šiklov v procese postupnej rekultivácie.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny, 28. júla 1914, sa podbrezovské železiarne dostali pod priamu vojenskú kontrolu a výrobný program prispôsobili jej potrebám až do roku 1918. Zánik Habsburskej monarchie a vznik Československej republiky priniesol rozpad jednotného trhu a negatívny dopad na železiarne. Bolo cítiť silný tlak konkurencie z českých krajín. Osada Brezová bola v roku 1919 premenovaná na Podbrezovú a železiarne prešli do vlastníctva Československej republiky, pod správu Ministerstva verejných prác. Ústredná správa štátnych banských a hutníckych závodov Praha ich začala riadiť štátno – monopolistickými formami. Technologické zariadenie bolo veľmi zastarané, príznačným bol vysoký podiel manuálnej práce, čo vyústilo do vysokých výrobných nákladov a výrobky boli predávané za vyššie ceny, čím sa veľmi ťažko presadzovali na trhu.

Ranou pre železiarne bolo vytvorenie železiarskeho kartelu, ako dôsledok povojnovej krízy. Výrobný a predajný monopol spôsobil, že malé hutnícke podniky sa mali rozhodnúť, či vstúpia do kartelu a prežijú alebo nevstúpia a zaniknú.

Štátne železiarne v Podbrezovej vstúpili do kartelu 1. augusta 1922. Predĺžilo to síce ich životnosť, ale neriešilo budúcnosť. Ministerstvo verejných prác v Prahe sa stalo oficiálnym garantom strát, ale aj evidenčným miestom zadlžovania železiarní.

 

Súťažná otázka č. 8:

Kedy bola zrušená prevádzka šikmého výťahu na Šiklov?

Správne odpovede zasielajte na vystrihnutom kupóne do redakcie
Podbrezovana, najneskôr do desiatich dní od vydania aktuálneho
čísla.