Za Ladislavom Sklenárom

 

 

Ladislav SklenárZačiatkom decembra roku 2017 skonal po krátkej a ťažkej nemoci Ladislav Sklenár, bývalý popredný predstaviteľ česko-slovenského a slovenského hutníckeho a strojárskeho priemyslu. Od roku 1972 viedol výrobu najväčšieho výrobcu medených a mosadzných polotovarov v ČSSR. V roku 1976 sa stal podnikovým riaditeľom jedného z najväčších strojárskych podnikov na Slovensku a v ČSSR, Považských strojární Považská Bystrica. V roku 1979 sa stal generálnym riaditeľom výrobno – hospodárskej jednotky Závodov na výrobu ložísk v Považskej Bystrici, neskôr koncernu ZVL. V roku 1988 krátky čas zastával funkciu námestníka ministra všeobecného strojárstva ČSSR a od roku 1989 do roku 1990 bol námestníkom predsedu Slovenskej plánovacej komisie SR. Po voľbách v roku 1990, na novovzniknutom Ministerstve hospodárstva SR ako riaditeľ odboru strojárskeho priemyslu, bol kľúčovou osobou pre presun federálnych kompetencií v odvetviach hospodárstva do pôsobnosti národnej vlády SR. Po roku 1992, až do svojho skonu, aktívne pôsobil v súkromných spoločnostiach, predovšetkým v oblasti strojárstva a ťažby nerastných surovín. V rokoch 1998 až 2000 bol podpredsedom Fondu národného majetku SR. V roku 1983 úspešne ukončil na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline externé štúdium vedeckej ašpirantúry vo vednom odbore Fyzikálna metalurgia a medzné stavy materiálov na tému obrábateľnosti automatovej mosadze. Bol členom vedeckých rád VŠT v Košiciach a VŠDaS v Žiline. Mal rozhodujúcu zásluhu na zásadnej revitalizácii výroby medených a mosadzných polotovarov nielen vo svojom materskom podniku, ale aj v ČSSR. Bol zástancom koncepčného a neustáleho inovačného procesu nielen produktov, ale aj technologických a riadiacich procesov. Bol kľúčovou osobnosťou, ktorá organizovala a riadila proces vývoja a zavedenia výroby dvojprúdového leteckého motora DV-2, ktorý v tom čase mal svetové prvenstvá vo svojej výkonovej kategórii. Základom zvládnutia výroby leteckého motora bolo ovládnutie dovtedy v ČSSR nepoznaných a neovládaných progresívnych technológií, ako napríklad presného liatia tenkostenných, dutých nikel – chrómových lopatiek, výroby titánových lopatiek profilovým kalibračným valcovaním, obrábania a zvárania dovtedy v ČSSR nepoužívaných nových titánových, horčíkových zliatin.  Spolu so SjF VŠT sa za jeho prispenia vyvinul prvý hydraulický robot HYMR 100 v ČSSR. Bol a zostáva symbolom novej generácie technickej inteligencie z päťdesiatych až šesťdesiatych rokov minulého storočia, majúcej veľký vplyv na efektívnu industrializáciu Slovenska v rámci Česko–Slovenska.

 

Česť jeho pamiatke!