Záver roka sa už neodmysliteľne spája s ocenením vernosti. Tohtoročných jubilantov, ktorí odpracovali v Železiarňach Podbrezová nepretržite tridsať rokov, sa 20. decembra 2017 v Dome kultúry ŽP zišlo šesťdesiatsedem. Za vernosť fabrike im poďakoval Ing. Ján Banas, predseda Dozornej rady ŽP. Okrem iného povedal: „Blahoželám vám k jubileu. Patríte do generácie, ktorá prežila šťastné detstvo a mala možnosť vyprofilovať sa. Prejavujem vám v mene predstavenstva a dozornej rady hlbokú úctu a želám vám i vašim rodinám pevné zdravie.“ Členovia predstavenstva Ing. Miloš Dekrét a Ing. Milan Srnka, PhD., poďakovali jubilantom za odvedenú prácu, odovzdali im ďakovné listy a hodinky s logom materskej firmy, s jedinečným číslom. Atmosféra tohto dopoludnia bola poznamenaná blížiacimi sa vianočnými sviatkami, a tak si všetci navzájom priali nielen ich príjemné prežitie, ale aj pevné zdravie a veľa úspechov v ďalšej práci a šťastný krok do nového roka.
O svoje dojmy zo slávnostného aktu sa s nami podelili:
Ing. Ivan SETVÁK, odbor riadenia daní
– Zapamätal som si raz jednu takúto vetu: Pracujeme v medzinárodne uznávanej, dynamicky sa rozvíjajúcej hutníckej firme, s čisto slovenským kapitálom a teraz už 177 – ročnou tradíciou, a tak si myslím, že to nie je len tak. To už niečo znamená. Tridsať rokov nie je krátka doba. Tridsať rokov, to naozaj už niečo znamená, to už je iný – trvalý vzťah. Je to taký dlhý čas, že si s tou fabrikou zamestnanec naozaj musí rozumieť a že si aj na všeličo pamätá. My všetci tu sme nastúpili ešte do štátneho podniku, do Švermovych železiarní. Nik netušil, čo všetko na nás čaká, čo všetko sa zmení. Prežili sme spolu všetko, čo sa dialo za tie roky. Revolučné obdobie, prvé valné zhromaždenie, transformáciu, krízy a obdobia dobré, horšie, veselé a aj vážne chvíle. Tak asi len poviem malé želanie, nech nám to vydrží aj ďalej a hlavne v dobrom zdraví. Našom, myslím zamestnancov, ale aj firemnom.
Jana Kováčiková, centrálna údržba
– Je to zvláštny pocit. Tridsať rokov odrobených v jednej firme, klobúk doluJ. Som rada, že som zamestnaná v takejto firme. Z dnešného dňa mám príjemný pocit. V údržbe robím už dvadsaťsedem rokov a nemenila by som. Keď by som porovnávala, ako to bolo na začiatku a ako je to dnes, veľa sa zmenilo. Žiaľ, musím konštatovať, že aj k horšiemu – a to najmä medziľudské vzťahy. Žijeme v rýchlom tempe a to už niekedy nie je dobré.
Pavel BELKO, energetika
– Je to dobrý pocit, preberať hodinky za tridsať odpracovaných rokov. Ušlo to veľmi rýchlo. Ja som od začiatku v energetike. Prešiel som kadečím, a začiatky boli ťažké. Prešiel som profesiami vodár, kúrenár… Keď si premietnem tých tridsať rokov, veľa sa toho zmenilo. Podnik sa zmodernizoval, prešiel od štátneho podniku na akciovú spoločnosť a dnes patrí medzi európsku špičku. Som rád, že som tu zamestnaný.
Vladimír PETRÍK, oceliareň
– Tridsať rokov robím v oceliarni. Je to príjemný pocit. Ani sa mi nesnívalo, že toľko rokov v kuse odrobím na jednom mieste. Zmenilo sa toho veľa. Technológia postúpila hodne vpred. Ja si ešte pamätám časy, keď sme lopatou sádzali prísady do siemens – martinských pecí. Dnes je výroba automatizovaná. Technika ide stále dopredu a nám treba len pevné zdravie, a to prajem všetkým spolupracovníkom do nového roku.
Soňa MEDVEĎOVÁ, ťaháreň rúr, oblúkareň
– Ubehlo to neuveriteľne rýchlo. Spomínam na chvíle, keď som do fabriky nastúpila. Začínala som ako delička rúr, dnes som na žeriave. Za tie roky sa to všetko neuveriteľne zmenilo. Technológia výroby napreduje, ale žiaľ, medziľudské vzťahy sú stále horšie. Ľutujem tých mladých. Ja som si užila to dobré, dobrý kolektív. Mohli sme sa na seba navzájom spoľahnúť. Dnes sú mladí úplne iní. Chýba im niečo, čo pre nás bolo samozrejmosťou. Všetko je akési „našpanované“.
