„To najcennejšie čo železiarne majú, je štastie na ľudí, odborníkov z rôznych oblastí „
| Prvý vianočný darček si za pracovnú vernosť prevzalo päťdesiatsedem zamestnancov Železiarní Podbrezová a.s. a dcérskych spoločností – ZANINONI Slovakia, s.r.o. a ŽP Informatika s.r.o, tri dni pred Štedrým dňom. V Dome kultúry ŽP im ďakovné listy za vernosť firme a náramkové hodinky odovzdali členovia predstavenstva Ing. Mária Niklová a Ing. Miloš Dekrét. „To najcennejšie čo železiarne majú, je štastie na ľudí, odborníkov z rôznych oblastí našej hutníckej výroby. Ďakujeme za vašu vernosť a podiel na rozvoji spoločnosti...,“ povedal v príhovore k jubilantom Ing. Ján Banas, predseda Dozornej rady ŽP.
|
|
Ocenený bol Ivan Sivčák z oceliarne
|
Čo sa zmenilo odvtedy, ako ste nastúpili do železiarní?
| |
Ing. Stulajterová | | | | Ing. Anna ŠTULAJTEROVÁ, projektantka odboru technického a investičného rozvoja
-Po vysokoškolskom štúdiu som nastúpila do Švermovych železiarní, do kolektívu projektovej zložky pod vedením Ing. Jána Ježeka a prešla rôznymi pracovnými skupinami, v ktorých vzťahy boli výborné. K zmenám došlo napr. v pracovných prostriedkoch, my sme prešli od rysovacích tabúľ k výpočtovej technike, ktorej software je potrebné neustále upgradovať, aby sme boli na pulze doby. Pracujeme v oblasti stavebných úprav menšieho rozsahu, podieľali sme sa na úprave takmer všetkých administratívnych budov v starom i novom závode, napr. naposledy na projektovej dokumentácii priestorov v budove múzea pre oddelenie propagácie, zdravotného strediska, alebo budove dopravy. Sú to však aj zákazky pre dcérske spoločnosti ŽP Šport, Tále, ale spolupracujeme aj pri rôznych technologických zmenách vo výrobných prevádzkach.
V tento deň prajem železiarňam , aby aj v budúcnosti mali takých zamestnancov, ako sú dnešní tridsaťroční jubilanti, oddaných a zanietených pre svoju prácu. Aby aj mladí ľudia mali tú pracovnú výdrž, zostali firme verní, a čo je hlavné, aby ich práca bavila tak, ako nás. |
Bc. V. Kupcová | | | | Bc. Vanda KUPCOVÁ, ekonóm výrobnej účtarne ťahárne rúr
-Moje prvé pracovisko bolo v Banskej Bystrici, kde som pracovala ako mzdová účtovníčka pre školstvo, ale stále ma to ťahalo domov a do železiarní, ktoré som poznala od svojich 15-tich rokov z brigád. Poznala som tu veľmi veľa ľudí a chcela som tu aj pracovať. Zmeny prebiehali aj tam, kde som pracovala. V apríli 1986 som nastúpila do centrálnej údržby v novom závode, po pol roku som prešla do podnikových novín a po materskej, v roku 1992, som začala v nástrojárni. Po konkurze som robila v odbyte, kde som mala na starosti akreditívy a v 1994 som začala robiť vo zvarovni rúr veľkých priemerov ako výrobná účtovníčka a skladníčka. Zvarovňa rúr veľkých priemerov bola mojou srdcovou záležitosťou. Neskôr bola pridružená do druhovýroby a po zrušení zvarovne bola druhovýroba začlenená do ťahárne rúr. Takže som sa vrátila na nový závod a v ťahárni rúr pracujem dodnes. Keby som to mala zhrnúť, železiarne boli a sú pre mňa po pracovnej stránke všetkým, mojou srdcovkou, životnou a pracovnou istotou. Našla som tu veľa dobrých ľudí, ktorí mi v ťažkých životných situáciach veľmi pomohli – ako kolegovia, tak aj vedenie spoločnosti. Ocenenie 30-ročnej práce si veľmi vážim, a aj napriek tomu, že som vedela, že dostanem hodinky, veľmi ma to dojalo. |
M. Tkáčik | | | | Michal TKÁČIK, inštalatér – potrubár v energetike
-V energetike pracujem odvtedy, ako som skončil učňovku Pozemných stavieb v Banskej Bystrici, kde som sa vyučil pre Švermove železiarne. Za tých tridsať rokov som nadobudol profesijnú zručnosť v kolektíve Janka Fabriciusa a ďalších starších zamestnancov, ktorí nás, mladých, zaškoľovali. Zamestnanie, to nie je len práca, ale jednoznačne ľudia a kolektív, a ja som v tom mojom spokojný. Keď som nastúpil k vodárom, bol tento kolektív rozdelený na vodárov pre nový a starý závod. V novom závode nás vtedy bolo okolo tridsať a obhospodarovali sme túto časť železiarní. V súčasnosti sú kolektívy zlúčené do jedného a dnes robíme údržbu v starom, aj v novom závode, na golfe, štadióne, hrade Ľupča atď. Podieľame sa na prácach, vyplývajúcich zo všetkých investičných akcíí, napr. zinkovňa, galvanická linka, potrubie na Skalici... Sme všestranní a priznávam, že po toľkých rokoch už ten strach z novej práce opadol, ale o to väčšia je zodpovednosť. Zmenila sa situácia aj v tom, že dnes už my odovzdávame svoje skúsenosti mladším, ale aj tu cítiť zmeny. Napríklad v prístupe k práci. Ja som sa po nástupe chcel naučiť všetko, ale to „chcenie“ súčasným mladým ľuďom akosi chýba. Keď je chuť niečo sa naučiť, urobíte z murára inštalatéra, ak chýba, nepomôže ani to, že sa v tej profesii vyučil. |
Z odboru riadenia kvality bola ocenená Soňa Havranová.
Foto: A. Nociarová
Autor (zdroj): Viera Kúkolová
|