~ Jedálne lístky ...
Články z čísla: 21/2010 | |
PDF verzia |
:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::: [Železiarne Podbrezová a.s.]
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Navštívil nás čitateľ z Toronta: Na Podbrezovú spomínam rád
Podbrezovan sa prostredníctvom internetu dostáva do rôznych končín celého sveta a tak sa od roku 1997 týmto spôsobom rozširujú rady našich priaznivcov. Medzi dlhoročných pravidelných čitateľov dvojtýždenníka patrí Ján Kučerák, žijúci štyridsaťdva rokov v Toronte. Počas uplynulých rokov prispel do nášho firemného periodika niekoľkými článkami a vždy bolo z nich cítiť túžbu navštíviť miesta, kde kedysi na začiatku svojho produktívneho veku pracoval - podbrezovské železiarne.
s kliešťami, aby ju uchopili z obidvoch strán. Hoci sme valcovňu bezšvíkových rúr navštívili len okrajovo, stačilo na to, aby som videl, že tá dnešná technológia je úplne iná a ja mám z toho veľmi dobrý pocit. Väčšinu svojho života žijem v Kanade a stále spomínam na Slovensko. Prežil som veľa zlého, ale rád spomínam na to dobré. Podbrezovské železiarne patria do etapy môjho života spájajúcej sa s peknými spomienkami a preto som veľmi rád, že som ich mohol navštíviť. Roky čítam Podbrezovan a mám presný obraz aj o pánovi Sotákovi. Pokladám ho za mimoriadneho človeka. Som ekonóm a sledujem čo sa robí v oceliarstve. Je obdivuhodné, ako napredujú Železiarne Podbrezová, obdivujem sociálnu politiku, obdivujem, že máte svoje gymnázium, že sa staráte o kultúrne dedičstvo. Je evidentné, že Horehronie by nemohlo bez železiarní existovať. Voľakedy, pri spomienkach na buchot rúr v starej rúrovni, som to prirovnal k búchaniu srdca Horehronia a teší ma, že železiarne tým srdcom zostali dodnes. Tá dnešná technológia je úplne iná
Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová | ||||||||||