Digitalizácia hradu Ľupča

 

 

Pôdorys hradu Ľupča
Pôdorys hradu Ľupča

 

Zmluvou uzatvorenou v roku 2014, medzi Železiarňami Podbrezová a.s. a Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky, bolo dohodnuté vytvorenie digitálneho diela hradu Ľupča. Rozsah digitalizácie bol určený objektovou skladbou pamiatky, so zámerom zdokumentovať časti hradu z exteriéru aj interiéru.
Cieľom bolo, aby digitálny obsah slúžil pre potreby archivácie stavebného stavu pamiatky ďalším generáciám, pre plán obnovy hradu a zároveň pre potreby ďalšieho bádania a výskumu tohto unikátneho objektu.
Snaha o digitalizáciu fondov pamäťových inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bola prvýkrát skonkretizovaná v roku 2007, v dokumente Operačný program informatizácia spoločnosti 2007 – 2013, ktorý schválila Európska komisia v septembri 2007. Projekt bol realizovaný v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti, prioritnej osi 2 (OPIS 2) „Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry“ a spolufinancovaný bol z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Cieľom projektu bola digitalizácia obsahu pamäťových a fondových inštitúcií, archivovanie, sprístupňovanie a zlepšovanie systémov získavania, spracovania a ich ochrany na národnej úrovni.
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (PÚ SR) digitalizoval od roku 2012 do roku 2016 vybrané pamiatky z Pamiatkového fondu SR, pričom bolo pre potreby digitalizácie v PÚ SR zriadené interné digitalizačné pracovisko. Pri digitalizácii pamiatok, hlavne veľkých objektov – hradov, areálov, pamiatkových rezervácií a podobne – bol zvolený outsourcing (výber subdodávateľských subjektov) špecializovaných dodávateľov digitalizačných služieb.

 

Bokorys donžónu
Bokorys donžónu


Pri výbere pamiatkových objektov boli zohľadňované viaceré kritériá. Najprv boli digitalizované pamiatky a lokality zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ďalej pamiatky zapísané do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva, pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny či národné kultúrne pamiatky, ktoré podľa bývalého zákona SNR č. 27/1987 tvorili skupinu sedemdesiatich dvoch pamiatok, areálov a súborov. Prihliadalo sa aj na stav pamiatky, situovanie, prístupnosť, okolitú zeleň a podobne.
Na digitalizáciu boli vyberané typovo rôznorodé objekty – sakrálna a meštianska architektúra, fortifikačné stavby, ľudová architektúra a technické stavby. Dokumentované boli aj súčasti architektúry, ako napríklad nástenné maľby, oltáre, kazateľnice, ikonostasy, drevené stropy, plastiky či reliéfy. Ďalšou oblasťou bolo dokumentovanie archeologických nálezov a výsledkov archeologických, umeleckohistorických, architektonických a reštaurátorských výskumov.
Neposledným kritériom výberu bol aj vek pamiatky, alebo vzťah k významným osobám či udalostiam.
Metód digitalizácie pamiatkových objektov bolo viac. V zásade platí, že každý objekt bol dokumentovaný minimálne dvoma metódami, ktoré boli volené podľa špecifických znakov jednotlivých objektov. Pri objekte hradu Ľupča bola aplikovaná metóda terestrického laserového skenovania (TLS) a digitálna fotogrametria (FTG). Pri malých objektoch, s požiadavkou vysokej presnosti a detailnosti, bola použitá metóda optického skenovania. Ďalej boli používané štandardné geodetické metódy – priestorová polárna metóda a zameranie objektov pomocou globálneho navigačného satelitného systému (GNSS).
Výsledkom dokumentovania sú digitálne fotografie – panorámy, gigapixelové fotografie – spojenie viacerých digitálnych fotografií do jedného celku, elevačné fotografie – digitálne snímky získané pri fotografovaní z lietadla, helikoptéry či dronu a klasické digitálne fotografie vo vysokom rozlíšení, na základe ktorých bol vytvorený kompletný 3D model hradu, pôdorys a možnosť akéhokoľvek horizontálneho a vertikálneho rezu hradu.
Už prebiehajúci výskum hradu potvrdil, že výstupy budú mimoriadne užitočné pri obnove hradného komplexu (výskumná a projektová dokumentácia), návrhu expozícií, prezentácii a propagácii objektu. Dáta sú archivované priamo v hrade Ľupča. Dcérska spoločnosť ŽP Informatika s.r.o. zabezpečila ich zdieľanie na serveri ŽP, aby k nim mali online prístup aj oprávnení zamestnanci.

 

Vertikálny rez do horného hradu
Vertikálny rez do horného hradu


Výsledky digitalizácie pamiatkových objektov slovenského kultúrneho dedičstva sprístupňuje aj portál kultúry Slovakiana, ako súčasť siete európskych kultúrnych portálov, na čele s celoeurópskym kultúrnym portálom Europeana. Slovakiana prináša viac ako milión kultúrnych objektov v digitálnej podobe cez elektronické služby a funkcionalitu využiteľnú laickou, aj odbornou verejnosťou. Portál ponúka rozšírené možnosti vyhľadávania, prezerania a sťahovania digitálnych objektov vo vysokom rozlíšení, s možnosťou ich následného využitia v prípade, ak to umožňuje aktuálny stav právnej ochrany.
Viac o pamiatkových objektoch digitalizovaných v rámci projektu Digitálny pamiatkový fond si môžete pozrieť na www.slovakiana.sk a na www.facebook.com/slovakiana, kde sú priebežne publikované výstupy z digitalizácie pamiatok SR.