Dňom 1. mája 2017 bol do funkcie vedúceho prevádzkarne oceliareň menovaný Ing. Marek BRIŽEK, ktorého sme požiadali o rozhovor.
V železiarňach pôsobíte už dlhodobo, no iste si rád zaspomínate na svoje začiatky. Aké boli a akými postmi ste odvtedy prešli?
-Do železiarní som nastúpil hneď po ukončení vysokoškolského štúdia Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. V júni 1997 som ako absolvent vysokej školy nastúpil do prevádzkarne ťaháreň rúr II. Prostredie ťahárne mi už vtedy nebolo cudzie, nakoľko som rok predtým počas letných prázdnin v tejto prevádzkarni brigádoval ako delič rúr. Nikdy však nezabudnem na svoj príchod do zamestnania v prvý pracovný deň. Spolu so svojim spolužiakom z vysokej školy sme sa ako mladí inžinieri vyobliekali do oblekov. Po tom, čo nás vedúci prevádzkarne predstavil kolektívu zamestnancov ťahárne rúr II ako nových kolegov, nasledovala jeho otázka: „A vy ste si ešte neodfasovali montérky?“ Vtedy som sa dosť čudoval, ale neskôr som pochopil, že práca technika v železiarňach nie je o vysedávaní v kancelárii, ale je potrebné naozaj si obliecť montérky a denne byť v prevádzke. Len tak je možné poznať skutočné problémy vo výrobe a je jedno, či robíte technológa alebo vedúceho prevádzkarne.
Asi po polroku mi bola ponúknutá pozícia technológa v oceliarni so zameraním na zariadenie plynulého odlievania (ZPO) a neskôr s pôsobením pre celú oceliareň. Po odchode vtedajšieho vedúceho ZPO do ŽĎAS-u, v máji 2005, som nastúpil na jeho pozíciu, ktorú som vykonával do novembra 2009. Od decembra 2009 som pracoval vo funkciu vedúceho výroby oceliarne až do 1. mája 2017, kedy som bol menovaný do funkcie vedúceho prevádzkarne oceliareň.
V oceliarni nie ste nováčik a pamätáte na množstvo zmien, či už technologických alebo personálnych. Ako sa práca v tejto prevádzkarni zmenila?
-Zo začiatku môjho pôsobenia v oceliarni si spomínam na inštaláciu posúvačových uzáverov medzipanvy pre reguláciu odlievania ocele do kryštalizátorov. Bola to jedna zo zásadných zmien pre zlepšenie povrchovej kvality plynule liatych blokov, avšak priniesla so sebou aj množstvo problémov, ktoré bolo nutné vyriešiť. Ďalšou zásadnou zmenou bola inštalácia kyslíkovo – palivových horákov na elektrickej oblúkovej peci v roku 2007, čo na jednej strane zvýšilo výrobnosť agregátu, na strane druhej, zo začiatku prevádzkovania, spôsobovalo technologické problémy a tiež zníženie životnosti niektorých častí EAF. Tieto nedostatky definitívne vyriešila inštalácia nového zariadenia pre odsávanie a čistenie spalín z EAF a LF v roku 2013.
Najnáročnejšiou technologickou zmenou bola inštalácia nového ZPO v septembri 2013, ktorá však priniesla výrazné zlepšenie kvality vyrábaných blokov a zároveň zníženie nárokov na údržbu už vyše 30 rokov prevádzkovaného pôvodného ZPO.
Za moje takmer 20 ročné pôsobenie v oceliarni bola prevádzkareň značne zmodernizovaná, avšak nároky zákazníkov na kvalitu sa tiež zvyšujú, preto je modernizácia výrobných zariadení nevyhnutnosťou. Verím, že v budúcnosti sa spoločne pustíme do inštalácie vákuovacieho zariadenia, čo určite bude výzvou pre celý kolektív oceliarov. Táto technológia môže rozšíriť sortiment a zvýšiť tak konkurencieschopnosť na trhu.
Aké výzvy na vás čakajú do budúcnosti?
-Vynaložím maximálne úsilie na to, aby sa viac neudiala tragédia, ktorá sa v oceliarni stala 27. marca v tomto roku. Rozhodne sa musí zlepšiť disciplína zamestnancov, najmä v dodržiavaní bezpečnostných pracovných postupov a nosení ochranných pracovných prostriedkov. S tým sa budú musieť stotožniť všetci zamestnanci prevádzkarne a hlavne riadiaci zamestnanci na všetkých úrovniach. V tejto oblasti už boli urobené viaceré opatrenia a ďalšie, či už organizačné alebo technické sa pripravujú. Samozrejme, musíme zabezpečiť plnenie výrobných úloh pri dodržiavaní vysokej kvality našich výrobkov, čo vzhľadom na veľký počet nových zamestnancov tiež nebude jednoduché.
Prezraďte nám aj niečo zo svojho súkromia ..
-Narodil som sa v Poprade a detstvo som prežil v malom podtatranskom mestečku vo Svite. Po štúdiách na strednej a vysokej škole v Košiciach som začal pracovať v Železiarňach Podbrezová. Som šťastne ženatý, mám dve deti – dcéru a syna. Mimochodom, svoju manželku som spoznal v železiarňach, keď som ju sprevádzal na exkurzii po oceliarni. Mám rád hory, nakoľko od narodenia žijem pod Tatrami, či už zamlada pod Vysokými alebo teraz pod Nízkymi. V zime rád lyžujem a v lete obľubujem turistiku.
