Pôst je prírodným liekom

 

Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadla na 26. februára, sa pre veriacich začalo štyridsaťdňové obdobie pôstu, ktoré je predprípravou na najväčší kresťanský sviatok – Veľkú noc. Korene pôstu sú však staré ako ľudstvo samotné a už staroveké civilizácie využívali pôst nielen na prehĺbenie duchovna, ale aj ako prírodný liek pre svoje telo.

Počas pôstu by ste mali piť len vodu a bylinkové čaje, prípadne zeleninové či ovocné šťavy. Ilustračné foto: magazin-zivotny-styl.comSlovo „pôst“ (v angličtine fast, v nemčine Fasten) je odvodené od gótskeho slova „fastan“ a znamená zastaviť sa, počkať. Je to obdobie, kedy sa čiastočne, alebo v niektorých prípadoch úplne, zriekneme tuhej stravy. Telo začne „konzumovať“ to, čoho má prebytok – spáli zásoby a látky, ktoré boli pre neho doteraz nepotrebné a zvyšok, toxické látky, z tela vylúči. Okrem toho môže dočasný pôst pomôcť regenerácii tráviaceho traktu, ktorý sa prečistí a zároveň si oddýchne od každodennej „práce“. Zlepší sa obranyschopnosť organizmu aj samotný proces látkovej výmeny a dokonca môže nastať aj celkové spomalenie procesu starnutia.

Pôst nie je hladovanie

Je dôležité si uvedomiť, že medzi pôstom a hladovaním je obrovský rozdiel. Počas neprítomnosti jedla v rámci pôstu sa telo systematicky očisťuje od všetkého, s výnimkou životne dôležitých tkanív. Toto všetko sa musí odohrať za predpokladu, že človek je v dobrej fyzickej aj psychickej kondícii. Naopak, pri hladovaní je telo nútené k prežitiu využívať životne dôležité tkanivá. Taký proces organizmu škodí.

Dĺžka pôstu

Človek môže bez jedla existovať až niekoľko desiatok dní, najviac však štyridsať. Známe sú aj extrémne prípady, kedy ľudia hladovali oveľa dlhšie – šesťdesiat či sedemdesiat dní. Pre bezpečnosť jedinca sa odporúča, aby pôst netrval dlhšie ako maximálne štyridsať dní, aj to len pre človeka, ktorý má s pôstom dlhoročné skúsenosti a svoje telo a reakciu naň pozná.

Vhodné je preto začať s krátkodobým pôstom. Ten trvá zvyčajne jeden až tri dni. Ideálne je začať s jednodňovým pôstom raz v týždni, ktorý má taktiež pre telo blahodarný účinok.

Jednodňový pôst

Pre začiatočníkov je vhodné vyskúšať jednodňový pôst. Odborníci, ktorí sa vo svojej praxi pôstu venujú, radia dodržiavať 24-hodinový pôst – od večera prvého dňa do večera nasledujúceho dňa. Počas týchto hodín vynecháte jedlo a popíjate len vlažnú vodu bez bubliniek, prípadne môžete čistú vodu kombinovať s bylinkovými čajmi alebo zeleninovými či ovocnými šťavami. Je pochopiteľné, že hlad sa dostaví po pár hodinách. Ak budete pociťovať hlad, napite sa väčšieho množstva vody alebo zeleninovej šťavy a hlad by mal ustúpiť.

Trojdňový pôst

Trojdňový pôst o čistej vode, prípade zeleninovej šťave je už o niečo náročnejší ako ten jednodňový. Jeho pozitívne účinky sú však pre organizmus prínosnejšie. Základným pravidlom je nepokúšať sa o trojdňový pôst bez viacnásobného úspešného zvládnutia jednodňového pôstu. Trojdňový pôst dokonca úspešne zatočí aj s chrípkou a inými ľahkými vírusovými ochoreniami. Zároveň sa výborne prečistí celý tráviaci trakt a telo nadobudne pocit „ľahkosti“. Pocit hladu vás potrápi hlavne v prvý deň, ostatné dni už nie. Pri každom pôste je dôležité, aby vaše telo nepodliehalo náročnej fyzickej či psychickej záťaži. Vtedy je pôst viac na škodu ako na úžitok.

Dôležitá je aj príprava

Na pôst sa treba dôkladne pripraviť. Čím dlhšie bude váš pôst trvať, tým precíznejšia príprava naň by mala byť. Dva-tri dni pred sa odporúčajú jesť ľahšie jedlá. Deň pred vegetariánska strava alebo len ovocie a zelenina. Cieľom je pripraviť tráviaci trakt na ukľudnenie. Neposledným je dostatočný prísun tekutín počas celých dní prípravy.

Následný návrat k jedlu musí byť pomalý a postupný. Dajte svoju telu čas na opätovnú adaptáciu. Prvý deň po pôste zaraďujeme do jedálnička napríklad zeleninu na pare či ovocie. Prvotné porcie by mali byť veľmi malé (napríklad ako dlaň) a podávané iba ráno a večer. Ďalší deň môžeme pomaly zaradiť ryžu. Tukom a bielkovinám sa v akejkoľvek forme vyhýbame. Postupne pridávame aj strukoviny a až ako posledné živočíšne bielkoviny a tuky.

Zdravotné výhody

• posilnenie imunitného systému a celkové zlepšenie zdravia,
• zníženie krvného tlaku,
• zníženie rizika srdcových
ochorení a vzniku rakoviny,
• zníži sa riziko vzniku porúch
mozgu ako Parkinson a Alzheimer,
• zápalové procesy v tele sa znížia
a rovnako sa znížia aj oxidačné poškodenia,
• naštartovanie mozgu,
• zlepšenie fungovania hormonálneho systému,
• telo začne produkovať nové biele krvinky,
• organizmus sa omladzuje.

Zaujímavosti z histórie

Z histórie je pravdepodobne najznámejší pôst Ježiša Krista, ktorý sa potom, čo ho Ján pokrstil v Jordáne, štyridsať dní postil na púšti a následne začal svoje verejné účinkovanie. Aj mnohé iné staroveké národy považovali pôst za prostriedok očisty nielen ducha, ale aj tela. Napríklad Pythagoras systematicky hladoval štyridsať dní pred skúškami na Alexandrijskej univerzite, a to isté vyžadoval od svojich žiakov. Otec medicíny Hippokrates odporúčal pred liečbou „vyžmýkať“ z tela všetko nepotrebné, kým sa neobnovia funkcie tela. Počas kritického vrcholu choroby predpisoval zásadne pôst.

Veľmi podstatným faktom, kvôli ktorému sa ľudia v minulosti postili bola aj zvýšená vnímavosť voči duchovnu. Sokrates i Platón sa pravidelne postili s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň duchovného poznania. Perzskí uctievači Slnka, keltskí kňazi i kňazi starovekého Egypta hladovali, aby boli pripustení k vyššiemu zasvieteniu.

Aj v súčasnosti všetky veľké náboženstvá v istej forme pracujú s konceptom pôstu. Bežný je v kresťanstve, judaizme, budhizme, hinduizme, ale aj v islame.