Tretí ročník sympózia Medzinárodnej akadémie kultúry a umenia

Horehronie uchvátilo ruských maliarov

 

Od 21. októbra do 2. novembra sa na Táľoch v hoteli Stupka uskutočnil už v poradí tretí ročník sympózia Medzinárodnej akadémie kultúry a umenia.

V priebehu dní ruskí maliari v zložení: Peter Stronskij – prezident Medzinárodnej akadémie kultúry a umenia, národný umelec Ruskej federácie, akademik ruskej akadémie umenia, ktorá sídli okrem Ruska aj vo Francúzsku, USA, Malte a Slovensku; Alexander Beglov – predseda zväzu výtvarných umelcov podmoskovskej oblasti, viceprezident tvorivého zväzu umelcov Ruska, akademik Medzinárodnej akadémie kultúry a umenia, zaslužilý umelec Ruskej federácie, zaslužilý pracovník kultúry podmoskovskej oblasti; Anton Štekoľščikov – zaslúžilý umelec Ruskej federácie, člen ruskej akadémie umenia, akademik medzinárodnej kultúry a umenia Stronského; Júlia Volkonskaja – členka – korešpodentka medzinárodnej kultúry a umenia, členka tvorivého zväzu ruských umelcov a Ljubov Dolgich – členka – korešpondentka Medzinárodnej akadémie kultúry a umenia, namaľovali autentické realistické umelecké diela, ktorých objektom bol Chopok, dedinky na Horehroní, Kráľová Hoľa a Čierny Balog.  Z predchádzajúcich plenérov sú obrazy vystavené na hrade Ľupča a galéria nesie názov „Horehronie očami ruských maliarov“. Čo je podstatou tvorby ruských umelcov nám priblížil Andrej Smolák, akademik Medzinárodnej akadémie kultúry a umenia a riaditeľ filiálky tejto akadémie na Slovensku, ktorá plenér zorganizovala:

Andrej Smolák

„Všetci maľujú v štýle realizmu, ktorý prišiel do Ruska z Talianska, približne v 17. storočí. Ich klasické ruské školy ich naučili maľovať priamo z prírody a nie z obrázka, pretože si tak môžu inak všímať farby a samozrejme aj detaily. Dovolím si tvrdiť, že na Slovensku je podobných umelcov, žiaľ, veľmi málo. Fenoménom je, že Železiarne Podbrezová, ako sponzor tohto podujatia, vytvorili vlastnú galériu ruského výtvarného umenia na hrade Ľupča, ktorá je sprístupnená verejnosti“.

Celkovým cieľom medzinárodného sympózia bolo okrem iného aj budovanie porozumenia a priateľstva medzi národmi, práve prostredníctvom kultúry a umenia.

Ako sa ruským umelcom na Slovensku páči a čo je ich najväčšou inšpiráciou sme sa opýtali priamo ich:

 

Peter STRONSKY

-Je to už tretí ročník, čo sme sem prišli na pozvanie pána Sotáka, za čo mu ďakujeme. Obdivujem váš kraj – je úžasný, máte krásne hory a vaši ľudia sú veľmi pohostinní a dobre sa nám tu pracuje. Tentokrát sa nám podarilo zachytiť krásnu farebnú jeseň – voláme to „Zlatá jeseň“ pretože nám príroda ukáže všetky farby, ktoré má. Hory sú pofarbené zlatom a my sme sa túto krásu snažili zachytiť v našich obrazoch, čo sa nám myslím aj podarilo. Koniec koncov, bude to môcť zhodnotiť aj verejnosť, pretože obrazy budú prístupné na výstave. Počas maľovania nám počasie trošku nepraje, ale my sme z Ruska na chladné počasie zvyknutí.

 

Anton ŠTEKOĽŠČIKOV

-Každý maliar má svoju vlastnú techniku a spôsob maľovania. Ja osobne rád maľujem olejovými farbami, pretože si myslím, že touto technikou sa najlepšie dajú zachytiť krásy prírody. Na Slovensku som už po druhýkrát, za čo chcem poďakovať Medzinárodnej akadémií kultúry a umenia a pánovi Sotákovi. Mojou osobnou inšpiráciou je práve príroda. Pochádzam z Moskvy a keď som prišiel z tak veľkého mesta sem a videl krásne hory, bol som unesený.

 

Júlia VOLKONSKAJA

-Máte tu krásnu prírodu, čo je pre mňa veľkou inšpiráciou. Ale musím povedať, že hoci je naša krajina podstatne väčšia, nachádzam veľa podobností s ruskou prírodou. Napríklad oblasti ako Kamčatka, Ural, Sibír – to sú veľmi podobné kraje práve tomuto, ktorý maľujeme. Odkiaľ pochádzam ja, tak tam je len rovina, čiže tento pohľad na hory je pre mňa jedinečný.

 

Alexander BEGLOV 

-Všetkým sa nám tu veľmi páči. Máte hory, máte sneh, je to tu jednoducho úžasné. Na Slovensku som druhýkrát a veľmi rád sa sem vrátim aj nabudúce. Som rád, že sme boli na Slovensko pozvaní a pevne verím, že sa sem vrátime aj v budúcnosti. Technika akú používam pri maľovaní je akademická, realistická, klasická európska technika v tradícii ruskej školy ako súčasť európskej kultúry.