Keď rastliny chránia rastliny

 

Foto: zahrada.sk

 

Upravená záhrada a jej správne rozmiestnenie dá poriadne zabrať. Každá rastlina, drevina aj krík vyžadujú rozdielny prístup a okrem vás sa na záhradu budú „chystať“ aj škodcovia. Chrániť zeleninu, ovocie i kvety možno aj prírodnou cestou.

Rastliny si samé navzájom vedia dopriať ochranu pomocou postrekov a zálievok, ktoré z nich vieme pripraviť v pohodlí domova, bez zbytočnej chémie. Extrakty z bylín sú biologické pesticídy a sú rovnako účinné ako tie chemické. Ich výnimočnosť je v tom, že zložky pochádzajú z prírody a nemajú neželané vedľajšie účinky. Pravdou však ostáva, že ak je rastlina v pokročilom štádiu napadnutia, prírodná ochrana postačovať nebude. Preto je vhodné postrekovať preventívne a hneď na začiatku napadnutia. Prevencia z prírodných postrekov a odvarov rastlinám neublíži, práve naopak, posilní ich rast a spevnenie pletív cieľových druhov. Odmenou nám môže byť vyššia odolnosť proti chorobám a spomínaným škodcom.

Ďalšou veľkou výhodou prírodných postrekov je, že nespôsobujú deštrukciu rôznorodých živých organizmov, ako tomu je pri chemických prípravkoch, ktoré sú obzvlášť v dnešnej dobe veľkým problémom pre včely a iný užitočný hmyz.
Prinášame vám prehľad rastlín, z ktorých si prírodné postreky môžete vyrobiť.

Žihľava dvojdomá

Pozná ju každý a je veľmi ľahko dostupná takmer všade. Výluhy z vňate zlepšujú rast rastlín, stabilizujú a spevňujú pletivá a chránia pred roztočmi a voškami. Vo forme zálievky zlepšujú pôdnu aktivitu a postrek na listy predchádza chloróze a taktiež slúži ako hnojivo.

Na výluh potrebujeme: 1 kg čerstvej alebo 200 g sušenej žihľavy.

Postup: žihľavu zalejeme približne 10 litrami studenej až vlažnej vody, necháme desať až štrnásť dní kvasiť a následne prefiltrujeme. Zákvas riedime vodou v pomere 1:20 a používame ako zálievku záhonov pred i po výsadbe. Taktiež môžeme máčať korene pred vysadením. Tento zákvas je vhodný aj ako postrek na dreviny.

Na zálievku potrebujeme: 1 kg čerstvej žihľavy.

Postup: žihľavu zalejeme 10 litrami vody a lúhujeme približne dvanásť hodín. Následne prefiltrujeme a postrekujeme napadnuté rastliny.

Praslička roľná

Nájdeme ju na mierne vlhkejších miestach alebo na poliach a lúkach, kde sa vyskytuje ako trváca burina. Jej využitie je široké, účinkuje proti hubovým a bakteriálnym chorobám. Používame ju aj proti voškám a roztočom, napríklad proti roztočom na rajčinách a uhorkách. Pri zemiakoch je účinnejšia v zmesi s kostihojom a žihľavou.

Na odvar potrebujeme: 1 kg čerstvej alebo 150 g sušenej vňate.

Postup: prasličku zalejeme 10 litrami vody a lúhujeme dvadsaťštyri hodín. Následne varíme tridsať minút a prefiltrujeme. Zriedime vodou v pomere 1:5 a používame ako zálievku či postrek. Pre silnejší účinok môžeme pridať 30 gramov mazľavého mydla a zmiešame so žihľavovým výluhom v pomere 1:1.

Vratič obyčajný

Nájdeme ho bežne rásť na lúkach. Vňať i samotný kvet účinne pôsobí proti škodcom, ako napríklad kvetopas jahodový, piadivka jesenná, roztoče, mravce, vošky, pandravy, vŕtavka mrkvová a obaľovač jabloňový. Vhodný je aj na napadnuté zemiaky alebo rajčiny, ktorým „zhrdzavejú listy“.

Na odvar potrebujeme: 300 g suchých kvetov.

Postup: zalejeme 10 litrami vody, lúhujeme tri dni, prefiltrujeme a dvakrát zriedime.
Odvar: kvety zalejeme 10 litrami vlažnej vody a lúhujeme dvadsaťštyri hodín. Následne varíme približne 30 minút a prefiltrujeme. Používame neriedené.

Listy brezy bielej

Pôsobí preventívne proti chrastavitosti plodov a hubovým škvrnitostiam listov, ale aj proti rôznym škodcom, ako napríklad pásavka zemiaková – mandelínka.

Na rozkvas potrebujeme: 1 kg zelených listov.

Postup: listy zalejeme 10 litrami vlažnej vody a necháme desať dní kvasiť na slnku v nádobe (najlepšie sklenenej, môže byť akákoľvek okrem kovovej), následne rozriedime vodou v pomere 1:5. Postrekovať môžeme aj preventívne.

Listy paprade samčej

Papraď je účinná v boji proti cicavým a žravým hmyzom a slimákom.

Potrebujeme: 1 kg čerstvých listov alebo 100 g sušených listov.

Postup: listy zalejeme 10 litrami vody, lúhujeme tri dni. Následne prefiltrujeme a v neriedenej forme využívame celoročne. V lete proti slimákom a v zime proti voškám, puklici alebo štítničke. V riedenej forme (1:10) používame v lete proti hmyzu.

Listy rebarbory

Rebarbora je chutným pomocníkom v kuchyni, ale využitie má aj ako ekologický postrek. Účinne pôsobí napríklad na vošku makovú, vošky na fazuli, čerešniam, višni, čiernej ríbezli, ale aj proti slimákom, larvám a húseniciam.

Na odvar potrebujeme: 500 g listov.

Postup: listy varíme v troch litroch vody, následne prefiltrujeme a neriedené môžeme použiť. Ak chceme odvar použiť na slimáky, potrebujeme silnejší zákvas: 1 kg listov zalejeme 10 litrami vody a necháme tri dni kvasiť. Následne prefiltrujeme a riedime v pomere 1:5 až 1:10 a môžeme použiť.

Keď pre nás príroda priamo „pracuje“

Chutné a aromatické bylinky svojou výraznou vôňou odpudzujú a v niektorých prípadoch aj ničia škodcov. Preto je vhodné bylinky zasadiť k zeleninovým záhonom. Napríklad koriander ochráni uhorky, rôzne druhy kapustovej zeleniny či červenú repu. Mäta je účinným ochrancom zemiakov, paradajok a hlávkového šalátu. Pažítka a šalvia ochránia mrkvu aj jahody. Ak chcete prírodne ochrániť špargľu alebo cibuľu, vhodný je kôpor.