V auguste nastúpil na pozíciu generálneho riaditeľa akciovej spoločnosti Tále. K stredisku má veľmi blízko. Už ako malý chlapec trávil na tamojších lúkach veľa času. Bol pri zrode jedného z najväčších a najkrajších golfových areálov na Slovensku. Golfu sa pritom sám venuje a je aj v štruktúrach Profesionálnej golfovej asociácie Čiech. Jozef Soták chce naďalej Tále zveľaďovať, aby do regiónu prichádzalo čo najviac turistov. Viac prezradil v rozhovore.
Na Táľoch pôsobíte prakticky od výstavby golfového areálu. Pred piatimi rokmi ste odišli, aby ste sa v lete tohto roka opäť vrátili. Čo vás spája s týmto strediskom?
– Na Táľoch pôsobím už od roku 2001. Pracoval som ako tréner, neskôr ako šéftréner strediska. S ostatnými členmi golfového klubu a členmi tímu na Táľoch sme boli súčasťou Slovenskej golfovej asociácie. Pred piatimi rokmi som odišiel a začal pracovať v rodinnej „eseročke“. Tento rok v auguste som sa vrátil s tým, že sa blíži dvadsiate výročie strediska. Pozíciu generálneho riaditeľa som prijal po odchode Ľuboša Ďurinďáka.
Čo pre vás golf znamená?
– Golf mám veľmi rád a je pre mňa aj prácou. Počas prvých rokov fungovania ihriska som veľa odtrénoval, denne aj päť-šesť hodín. Robil som všetko preto, aby sme sa zlepšovali. Následne som mal úraz ľavej ruky, ktorý mi spôsobil stredne ťažké postihnutie. Ale na golf som nezanevrel a hrám ho stále, hoci už nie som na takej úrovni ako kedysi.
Vidieť, že Tále vám prirástli k srdcu, je tak?
– Pre mňa už Tále neznamenajú len prácu. Dokonca si neviem predstaviť, že by som tu nebol. Naozaj sú mojou srdcovou záležitosťou. Veď už ako malí chlapci sme sem chodili. Na miestach, kde je toto stredisko, bola len lúka. Zbierali sme hríby či podbeľ. Odísť odtiaľto jednoducho nie je možné. Na Táľoch som odpracoval kvantum hodín. Za pätnásť rokov išlo o množstvo víkendov bez rodiny. Prostredie je tu skutočne nádherné.
Golfu ste dali veľa. Ako sa zmenil pohľad verejnosti na tento šport? Dostáva sa viac do povedomia?
– Golf sa rozvíja, ale menej, ako by mohol. So slovenskou golfistkou Zuzanou Kamasovou sme zrealizovali bezplatné vzdelávanie golfu na základných a stredných školách. S pani Gašparovičovou som bol súčasťou Asociácie juniorských golfistov Slovenska. Zadarmo sme organizovali turnaje. Keby sa v tom pokračovalo, možno máme dnes o stovky golfistov viac.
Vy nie ste len hráčom a trénerom golfu, ale vydali ste aj publikáciu pre školy…
– Som autorom učebných osnov pre základné a stredné školy na predmet golf. V Českej republike moje stanovy prebrali mnohé školy a vyučujú z nich. Je ich asi sedemsto. Ak sa nemýlim, na Slovensku sú tri. V minulosti bol golf podporovaný predovšetkým smerom k reprezentácii a trochu sa zabudlo na ostatných členov. Nové vedenie Slovenskej golfovej asociácie sa chce viac zamerať na všetky smery.
Golf mnohí považujú za drahý šport. Aký je váš názor?
– Dnes si viete kúpiť golfové palice za 400-500 eur a máte ich desať rokov. Keď ste členom nejakého športového klubu, nevidieť veľký rozdiel. Syn hráva volejbal a tiež platí pomerne vysoké členské. U nás môže dieťa za 65 eur ročne hrať golf neobmedzene. Ak sa pohneme správnym smerom, golf môže byť čoraz populárnejší. Z hľadiska rozvoja osobnosti ide o fair-play hru a nemyslím si, že ak ho niekto začne hrať, bude mať oveľa viac zvýšené náklady. Mám priateľov nielen z okolia, ale z celého Slovenska, ktorí nemajú žiadne drahé autá a venujú sa tomuto športu.
Pomohlo golfu opätovné zaradenie do olympijského programu?
– V rámci dotácií určite áno. Bol u nás na návšteve olympijský medailista Rory Sabbatini. Hoci nie je rodený Slovák, golfu v našej krajine chce pomôcť a rozšíriť ho. Myslím, že aj súčasný prezident Slovenskej golfovej asociácie vie, čo musí urobiť, aby sa ľudia začali tomuto športu viac venovať. Niekomu sa môžu zdať poplatky za golf v našom stredisku o niečo vyššie, ale musíme si uvedomiť, v akej kvalite máme ihrisko. Výhodou golfu je aj to, že je menej namáhavý, ako napríklad hokej, lyžovanie, plávanie a podobne.
Vráťme sa k stredisku na Táľoch. S akými cieľmi ste sem v lete prichádzali na pozíciu generálneho riaditeľa?
– Cieľom je Tále naďalej zveľaďovať. Za dvadsať rokov sa tu urobilo kvantum práce a z obyčajnej lúky vzniklo jedno nádherné stredisko. Obnovili sme tiež vleky. Aj dnes je už kopec pripravený na zimu po všetkých stránkach. Veľkou výhodou sú dva hotely, kde ľudia radi chodia na pobyty. Máme apartmánový dom a veľké parkovisko. Návštevníci zaparkujú a „suchou“ nohou prejdú rovno do areálu.
A čo dlhodobá vízia?
– Cieľom je pokračovať v dobrých veciach, ktoré sú rozbehnuté a fungujú. Chceme prilákať nových klientov a čo najviac zveľadiť okolie. Možno novou výstavbou, ale aj výsadbou zelene, stromov či kríkov. Prajem si, aby bolo toto miesto z roka na rok krajšie. Plánujeme tiež obnoviť hotel Stupka či energeticky zhodnotiť a zlepšiť všetky zariadenia. Plány máme veľké, pribúdajú apartmánové domy a aj viac turistov. Takisto by sme radi pripravili investície na zväčšenie kuchyne. Nápady a myšlienky máme stále. A hoci sa môže zdať, že je všetko super, vždy môže byť aj lepšie.
Budúci rok oslavujú Tále jubileum. Pripravujete oslavu?
– V auguste 2022 bude mať ihrisko okrúhlych dvadsať rokov. Budeme sa snažiť pripraviť oslavu tejto obrovskej investície s ľuďmi, ktorí nám pomohli alebo sú členmi strediska či našimi priateľmi.
Vlaňajšia zimná sezóna bola výrazne poznačená pandémiou. Akú predpovedáte tento rok, keď je situácia opäť nejasná?
– Vlaňajšia zimná sezóna trvala päť dní. Zo dňa na deň nás zatvorili. Museli sme vypnúť vleky a zatvoriť zasnežené ihrisko. Nelyžovalo sa a straty boli obrovské. Za štyridsať rokov si nepamätám zasnežený areál, na ktorom nie sú žiadni ľudia a kde sme jedlo podávali z okienka v bufete. Našťastie, ľudia prichádzali. Najčastejšie turisti alebo skialpinisti. Ale vlaňajšia zima bola krutým zážitkom. Uvidíme, či sa bude v tejto sezóne lyžovať. Na Slovensku, vo svete a asi ani nikde vo vesmíre nikto nevie, aké rozhodnutie padne. Keďže športujem celý život, neviem si predstaviť, že budú deti zatvorené bez lyžiarskych pobytov alebo, napríklad, aj bez telesnej výchovy.
Na sezónu máte ale všetko pripravené, áno?
– Ideme do toho s tým, že sezóna bude. Takisto je personál pripravený ihneď nastúpiť do práce. Rozdiel je v tom, že nič veľkolepé neplánujeme. Keď nebola pandémia, vedeli sme, že v januári urobíme takú akciu, o týždeň zasa inú. Dnes sa do takéhoto štádia dostať nevieme. Sme pripravení aj na lyžiarske kurzy pre školy. Robíme, čo sa dá. Viac už nedokážeme, keďže nevieme, čo bude zajtra. A to je chyba, na ktorú by som poukázal. Nič nie je vopred naplánované, podnikatelia nevedia, čo bude. Strediská prichádzajú o obrovské peniaze, lebo niekto povedal, že lyžovať sa nesmie. Napríklad u nás ani nie je kabínková lanovka. Máme klasický vlek, ľudia majú na nohách lyže dlhé viac ako meter, čiže automaticky sú od seba vzdialení. Nerozumel som teda príkazu, že lyžovať sa nemohlo.
Zaujíma návštevníkov, či odštartujete zimnú sezónu podľa plánu?
– Až 80 percent turistov sú naši stáli hostia, ktorí sem chodia 10-15 rokov a s nimi pravidelne komunikujeme. Vedia, v akej sme situácii. Na sezónu sme pripravení, lyžovať budeme, kopec bude zasnežený a bezpečný. Dokonca sme pripravili novinku. Počas víkendu bude stredisko v prevádzke už od ôsmej hodiny ráno. Lyžiari tak nebudú musieť kupovať špeciálny skipas na rannú lyžovačku.
Hovoríme o zimnej sezóne a čo letná? Aká bola z vášho pohľadu?
– Začala sa v júni. Počas prázdnin prišlo dosť ľudí zo Slovenska a z Českej republiky. Tieto dva mesiace boli štandardné a stúpla obsadenosť hotelov. Ľudia sa konečne dostali von. Je pravda, že menej cestovali mimo Slovenska, ale stále ich je veľa, ktorí navštívia krásy a atrakcie našej krajiny. Tiež sme mali firemné golfové turnaje. Akurát sme ich zorganizovali asi o dvadsať menej ako v minulých rokoch.
Čiže dopady pandémie poriadne pociťujete…
– Lyžovanie v zime a golf v lete sú v exteriéri. Na všetkých golfových turnajoch máme občerstvenie vonku. Čiže obmedzenia boli dosť zle smerované. Október bol krásny, prišlo veľa golfistov a mali sme aj turnaje. Lenže opäť máme zatvorené hotely a ľudia nechcú alebo nemôžu voľne cestovať. Keď máte zatvorené tri reštaurácie a dva hotely, je to likvidačné. Iba vďaka finančnej i morálnej podpore Železiarní Podbrezová môže stredisko prežiť. Poznám však veľa priateľov, ktorí prevádzkujú ubytovacie zariadenia. Je možné, že už viac neotvoria, nehovoriac o reštauráciách. To, čo sa deje, je strašné…
Čiže naznačujete, že pomoc od štátu je neadekvátna?
– V prvom rade je zle nastavená. Nemôžeme dostať príspevok vo výške 80-tich percent z výplaty bez toho, aby boli zohľadnené náklady na energie, zasnežovanie a podobne. Keď si to premietneme do čísel, ide o hrozný pohľad. V minulosti sme dokázali zorganizovať v júni cez dvadsať turnajov. Tento rok boli tri. Táto situácia nemá vplyv len na stredisko Tále, ale na celú dolinu.
A čo zahraničná klientela?
– Už teraz viem, že jej bude menej. Máme okolo desať rodín z Anglicka, Maďarska či Talianska, ktoré sem chodili pravidelne. Tento rok zrejme neprídu. Ak obmedzíme pohyb na hraniciach, musí byť odôvodnené, prečo. Talianov čakáme celý rok a ak nevycestujú, už to nebude tá radosť, ktorú sme vždy mali. Vieme tiež, že maďarské úrady zakázali organizovať školám zájazdy mimo krajiny. Verím, že aspoň naše základné a stredné školy budú môcť lyžovať. Sám mám deti. Ak im zabránime športovať a byť na čerstvom vzduchu, tak to je zúfalý stav.
Čo znamenajú Tále pre región Horehronie?
– Už prvé roky naznačili, že ihrisko je špičkové, jedno z dvoch najlepších na Slovensku a návštevníci sem radi chodili. Nájdu tu vleky, dobrú infraštruktúru, ale i krásnu prírodu. V minulosti boli veľké protesty proti výstavbám. No Tále majú, napríklad, výborné výsledky rozboru vody odtekajúcej z golfového ihriska. Zveľadením lúk sa sem vrátilo 24 druhov zvierat. Môžeme sa pozrieť do obcí Bystrá či Mýto pod Ďumbierom. Aj vďaka Táľom majú obrovský rozvoj v oblasti nehnuteľností. Čiže nie je to len o lyžovačke v zime, ale aj o aktivitách v letných mesiacoch, ktoré ponúkame. K tomu musíme prirátať množstvo návštevníkov, ktorí sem zavítajú. Keď organizujeme golfový turnaj na Táľoch, príde okolo 120 ľudí. Niekedy sa nám podarí urobiť tri-štyri turnaje týždenne. Zrazu sa u nás otočia stovky ľudí, ktorí tu nechávajú svoj kapitál. Keby nebolo golfové ihrisko, takéto počty by sem neprišli. Rozvoj infraštruktúry ukázal, čo dokázalo golfové ihrisko, stredisko Tále, ale i Chopok či Ďumbier, kde chodí množstvo turistov. A to je pre celý región veľmi pozitívne.
Vaše slová na záver?
– Ďakujem nielen všetkým turistom, ale predovšetkým ľuďom z okolia a celého Horehronia, ktorí radi Tále navštevujú. Prajem každému najmä veľa zdravia, aby sme sa v našom stredisku aj naďalej stretávali. Verím, že súčasná situácia pominie a opäť sa budeme môcť naplno tešiť z pobytu v krásnom prostredí Nízkych Tatier bez akýchkoľvek obmedzení.
