V čísle 23 dvojtýždenníka podbrezovan nájdete:

„Na úspešnosti letnej sezóny sa podpísali aj rekreačné poukazy“

 

Letná sezóna na Táľoch bola úspešná, čoskoro začnú prípravy na zimu. Foto: A. Nociarová
Letná sezóna na Táľoch bola úspešná, čoskoro začnú prípravy na zimu

 

S Ing. Ľubošom Ďurinďákom, generálnym riaditeľom Tále a.s.

Stredisko Tále má veľkú výhodu, a to tú, že má dve hlavné sezóny – letnú a zimnú. Aká bola tá letná?

– Letná sezóna bola pre nás opäť úspešná. Golfové ihrisko Gray Bear svojím položením a dizajnom určite patrí medzi špičku nielen na Slovensku, ale aj v Čechách a Európe. Ihrisko poskytuje množstvo variácii na hru a golfisti sa sem radi vracajú nielen kvôli krásnej prírode, ale aj kvôli nevšednému športovému vyžitiu z hry.

Hendikep, ktorý máme oproti golfovým ihriskám vo svete – že sa v okolí nachádza niekoľko taktiež kvalitných ihrísk, je vyvážený práve možnosťou hrať ihrisko stále iným spôsobom a to poskytuje hráčom nespočetne veľa nových variánt hry. Z tohto hľadiska máme vytvorené ideálne podmienky na to, aby sme sem prilákali množstvo ľudí, ktorí vyznávajú túto hru, a tak aj rozvíjali cestovný ruch v našej krásnej Bystrianskej doline.

Napriek tomu, že golfový „boom“, ktorý nastal pred dvadsiatimi rokmi spôsobil, že sa hráči „prerozdelili“ na viacero ihrísk, u nás vzhľadom na výnimočnú kvalitu golfového ihriska Gray Bear až tak vo veľkej miere konkurenciu nepociťujeme, a to ma veľmi teší, že sme nezaznamenali pokles turnajov či návštevníkov ihriska.

Na úspešnosti letnej sezóny sa podpísali aj rekreačné poukazy. Hlavne v období medzi sezónami sme zaznamenali zvýšenú návštevnosť rodín s deťmi. Druhou stránkou poukazov je však ich pomerne zložitá realizácia a nejasná administratíva, ktorá umožňuje na nich profitovať rôznym sprostredkovateľom za pomerne vysoké provízie, ktoré samozrejme platí poskytovateľ služieb. Tvorcovia poukazov nemajú dostatočné vedomosti o tom, ako to funguje v praxi. Samozrejme sme to pripomienkovali a pevne verím, že v budúcnosti sa nejasnosti okolo poukazov vyriešia. Vo všeobecnosti však tento krok, ako nástroj na podporu cestovného ruchu, hodnotím pozitívne. Ide o jeden z mála dobrých počinov, ak nerátam zníženie DPH na ubytovanie za posledné roky, ktorý pomohol cestovnému ruchu na Slovensku.

 

Keď hovoríme o cestovnom ruchu, svetové ekonomické fórum zaradilo Slovensko na chvost európskeho cestovného ruchu. V čom vidíte hlavný problém?

– Slovensko má vo všeobecnosti dobré atribúty na to, aby sa naplno rozvíjal cestovný ruch. Na jednej strane máme o niečo ťažšie podmienky v tom, že sa tu striedajú štyri ročné obdobia, ktoré sú pomerne krátke, no na druhej strane máme dobrú bezpečnostnú situáciu, množstvo liečebných kúpeľov, historické, kultúrne, architektonické či gastronomické predpoklady a takto by som mohol pokračovať aj ďalej.

Problémom cestovného ruchu na Slovensku je, že nemá svojho „patróna“, ktorý by za neho aktívne bojoval, pritom zamestnáva viac ľudí ako automobilky. Združenia cestovného ruchu nemajú relevantného partnera, ktorý by hájil naše záujmy, a tak výsledkom je aj neúmerná administratívna záťaž, ktorú mnohí podnikatelia nezvládajú. Príkladom sú aj eKasy – myšlienka je to dobrá, ale opäť narážame na komplikované zavádzanie, ktoré je v ostatných krajinách podstatne jednoduchšie a aj výrazne lacnejšie.

Ďalším aktuálnym problémom, ktorý môže vážne uškodiť cestovnému ruchu, je privysoký výskyt divej zvery, medveďov a vlkov. Samozrejme, nik nie je proti tomu, aby v lesoch žili, veď je to predsa ich prirodzené prostredie. Je ale nutné určiť ich počet a zamedziť tomu, aby boli premnožené. Neskôr to môže mať veľmi vážne nežiadúce účinky nielen na samotný cestovný ruch, chov hospodárskych zvierat, ale aj na celú spoločnosť. Zaujímavé je, že rakúske alpy nemajú ani jedného medveďa a vlka, hoci majú na to ďaleko lepšie predpoklady.

Podstatnou vecou je aj to, že cestovný ruch treba rozvíjať aj lokálne. V rámci Oblastnej organizácie cestovného ruchu regiónu Horehronie vznikla regionálna značka kvality. Túto myšlienku podporujeme aj v hoteli Stupka, kde majú hostia pri raňajkách k dispozícii kútik s regionálnymi produktami. Aj do kuchyne sa snažíme vnášať slovenské a regionálne produkty, za ktorých kvalitu ručíme. Oceňujú to aj hostia.

 

Výrobné odvetvia sa boria s problémom nedostatku odborne vzdelaných ľudí. Pociťujete tento problém aj v cestovnom ruchu?

– Personálna stránka je ďalší problém cestovného ruchu. Odborné školstvo pomaly vymiera a školy opúšťajú študenti, ktorí sú spravidla vyprofilovaní na manažérov prevádzkární a hotelov. Nájsť kvalitného kuchára alebo čašníka je čím ďalej ťažšie, hoci najlepší manažéri vzišli práve z ľudí, ktorí si prešli všetkými pozíciami v jednotlivých prevádzkach. Tento problém sa už teraz ukazuje ako veľmi závažný.

 

Babie leto vydržalo tento rok pomerne dlho, no kalendár nepustí. Pripravujete sa už na zimnú sezónu?

– Ako každý rok, aj tento, budeme na zimu pripravení a návštevníkov čaká kvalitná gastronómia, požičovňa lyží, služby lyžiarskej školy či detského kútika. Vo všeobecnosti je známe, že Tále sú rodinným strediskom, kde sa deti učia lyžovať, ale na druhej strane si na svoje prídu aj skúsení lyžiari, nakoľko hlavná zjazdovka má vo svojom úseku parametre až pre čiernu, najnáročnejšiu zjazdovku.

Treba však podotknúť, že zimná sezóna začína byť čím ďalej, tým viac špecifická. Všetci počúvame o globálnych klimatických zmenách, ktoré nastávajú. Osobne si myslím, že z dlhodobého hľadiska nemáme dostatok informácii o tom, aby sme hovorili o trvalej a vážnej klimatickej zmene. Na druhej strane vidíme, že to počasie sa skutočne mení. V lete sú väčšie obdobia sucha, následne prídu prívalové dažde a voda nestíha odtekať.

Keď sa začal cestovný ruch v Bystrianskej doline rozvíjať, navôkol boli krásne lesy. Dnes vidíme, že deväťdesiat percent je zožratých kôrovcom a lesy ktoré vytvárajú mikroklímu jednoducho nie sú, či už následkom klimatických zmien ale hlavne neuváženou a neodbornou činnosťou človeka častokrát podporenou ziskuchtivosťou. Pokiaľ sú kopce zdravé a zelené, tak mikroklíma v regiónoch je úplne iná a nevzniká také veľké prehrievanie vzduchu a následné smršte.

Veľa vecí je spôsobených vplyvom človeka, ktorý v nemalej miere k nim prispieva niekedy až nezmyselnými nariadeniami. Tvrdenie, že príroda sa s tým „vysporiada sama“ je síce pravdivé, ale za dobu dvesto až tristo rokov. Ak sa človek pričiňuje o jej ničenie, mal by pomáhať aj s obnovou.

V našom regióne napríklad nikdy nebol problém s vodou. Nastávajú ale obdobia, kedy to začína byť problémom. Akumulačná schopnosť lesov je stále menšia a môže sa stať, že pitná voda sa bude postupne vytrácať a je otázne, či po dlhej obnove lesov sa aj hydrologické pomery vrátia do pôvodného stavu.