Cesta k uzavretému výrobnému cyklu

 

Železiarne Podbrezová v roku 2020 oslavujú už stoosemdesiat rokov svojej existencie. Ich bohatý vývoj si v tomto roku pripomíname aj na stránkach Podbrezovana prostredníctvom čitateľskej súťaže. Vašou úlohou je pozorne čítať a prostredníctvom ústrižkov odpovedať na otázky, ktoré následne zašlete do redakcie. V každom vydaní Podbrezovana žrebujeme jedného výhercu, ktorý bude vecne odmenený. O záverečnú Cenu generálneho riaditeľa ŽP a.s. však budú súťažiť len tí, ktorí správne odpovedia na všetky otázky. Držíme vám prsty. Potešíte nás, ak prispejete zaujímavými námetmi a tipmi súvisiacimi s našou históriou k spestreniu obsahu novín.

 

Starý závod v období výstavby zariadenia plynulého odlievania ocele v roku 1980. Foto: archív redakcie

 

Zámery rozvoja rúrového programu, ktoré sa vyznačovali zabezpečením vysokej efektívnosti výroby, zhodnotením surovín a energie, boli realizované postupne. Dňa 12. apríla 1972 bola daná do prevádzky ťaháreň rúr 1, ktorá začala s výrobou presných rúr priemeru 4 až 30 milimetrov. Po tomto sortimente bol veľký dopyt. Výroba predstavovala technologickú špičku. Ťahacie stroje mali modernú tyristorovú reguláciu a morenie zväzkov bolo riešené linkou s použitím programového závesného dopravníka, vyvinutého prvýkrát v Európe. Tým sa podstatne znížil podiel ručnej práce. V roku 1979 bola dobudovaná valcovňa bezšvíkových rúr s ročnou kapacitou 170 tisíc ton bezšvíkových rúr. V roku 1980 bola spustená na tú dobu jedna z najväčších v Európe, ťaháreň rúr 2, s výrobnou kapacitou 65 tisíc ton bezšvíkových presne ťahaných rúr ročne.

V priebehu dvanástich rokov vyrástli na ploche nového závodu významné moderné finálne prevádzkarne, ktoré určili nový charakter celého podniku. Vo výrobe ocele bol podnik však v nevyváženom stave, veľkú časť ocele musel vyvážať a potrebné značky ocele v predvalkoch musel dovážať ako vsádzku do valcovne bezšvíkových rúr.
Nová štúdia z októbra roku 1981 riešila po prvýkrát výrobu ocele bez siemens martinských pecí, na tomto základe sa začali práce na štúdii rozvoja s výhľadom do roku 2000. Základná koncepcia predpokladala výrobu ocele v jednej modernej elektrickej oblúkovej peci s príslušnými pomocnými a energetickými prevádzkarňami. Súbežne prebiehala výstavba zariadenia pre plynulé odlievanie ocele. Staré vertikálne plynulé odlievanie oceľových blokov (ZPO) bolo demontované v roku 1981. Prvé odlievanie vo dvoch prúdoch na novom radiálnom zariadení sa uskutočnilo 28. septembra 1982. ZPO bolo oficiálne spustené 21. decembra 1982.

Výstavbou ťahárne rúr 1, valcovne bezšvíkových rúr, ťahárne rúr 2 a ZPO sa podbrezovské železiarne stali vysoko špecializovaným výrobcom bezšvíkových rúr a presne ťahaných rúr, tiež významným exportérom do zahraničia. Čas však ukázal, že zastaraná výroba ocele a moderné ZPO spôsobujú problémy, čo umocnilo potrebu akútneho riešenia intenzifikácie oceliarne.

Cieľom bolo vybudovať uzatvorený výrobný cyklus. Prípravy na výstavbu elektrickej oblúkovej pece sa začali v roku 1986 príchodom Ing. Antona Štulrajtera do funkcie podnikového riaditeľa. Švermove železiarne pod jeho vedením iniciovali rokovania na všetkých úrovniach o nevyhnutnosti vybudovania elektrooceliarne s jedným výkonným taviacim agregátom. GR HŽ dalo príkaz na vypracovanie investičného zámeru stavby. Bol vypracovaný v spolupráci s Hutným projektom Praha. Podmienkou pre zaradenie do investičného plánu boli limitované rozpočtové náklady, ktoré však už v návrhu presahovali sumu 500 miliónov Kčs. Na základe toho došlo k rozhodnutiu, že pomocné prevádzkarne oceliarne budú riešené osobitne a železiarne si ich budú financovať z vlastných zdrojov. V ruchu príprav na vybudovanie novej elektrooceliarne prišiel november 1989, ktorý priniesol transformáciu vo vlastníckych vzťahoch. Aj napriek uvedeným okolnostiam bol v roku 1990 položený základný kameň výstavby modernej 60-tonovej vysokovýkonnej elektrickej oblúkovej pece.

Týmto okamihom bola uzatvorená aj kapitola výroby betonárskej výstuže vo valcovni profilov. Táto prevádzkareň začala písať svoju históriu v roku 1931. Valcovaciu trať tvorilo predvalcovacie poradie s priemerom valcov 475 milimetrov s dvomi trio stolicami a kyvnými mostami. Dovalcovacie poradie malo priemer valcov 330 milimetrov s tromi duo stolicami, spojené poradie Morgan malo priemer valcov 330 milimetrov so štyrmi duo stolicami a dovalcovacie poradie s priemerom valcov 280 milimetrov s piatimi duo stolicami.

Výroba valcovacieho materiálu bola spočiatku nízka, pohybovala sa v rozmedzí 2 000 až 2 500 ton za rok. V roku 1948 zistili, že kapacita valcovacích poradí nie je dostatočne využitá pre nedostatočnú kapacitu vyhrievacej pece. Bola preto vybudovaná ďalšia narážacia pec vykurovaná uhlím. Výroba začala veľmi rýchlo narastať. V roku 1946 bolo vyrobených už 5 400 ton valcovaného materiálu a o rok už 35 tisíc ton. Po roku 1958 sa pohybovala v rozmedzí 60 – 70 tisíc ton. V roku 1985 boli zrušené ohrievacie pece vykurované uhlím a bola postavená jedna pec vykurovaná olejom s plánovaným výkonom 20 ton za hodinu. Neskôr bola rekonštruovaná na vykurovanie zemným plynom.

Rozsiahlejšia rekonštrukcia novej jemnej valcovne sa uskutočnila v roku 1969. Okrem obnovy celého strojného zariadenia riešila aj mechanizáciu a automatizáciu niektorých úkonov. Po generálnej oprave opäť bola výroba zvýšená, v roku 1970 na 90 500 ton. V nasledujúcich rokoch dosiahla aj 130-tisíc ton. Generálna oprava v roku 1969 bola však poslednou rozsiahlejšou modernizáciou profilovej trate.

Do roku 1945 boli v novej jemnej valcovni vyrábané rôzne druhy tyčovej ocele, ploché, štvorcové, guľaté, pologuľaté a páskové. Od roku 1947 sa začalo s výrobou betonárskej výstuže ISTEG. Bola to oceľ vyrábaná skrúcaním hladkých oceľových prútov rovnakého kruhového prierezu okolo spoločnej pozdĺžnej osi. V roku 1949 sa začalo s výrobou betonárskej výstuže TOROS. Východiskovým materiálom bola kruhová oceľ s dvomi pozdĺžnymi výstupkami lichobežníkového tvaru. V roku 1951 sa začala vyrábať betonárska výstuž ROXOR. V roku 1959 bola betonárska výstuž ROXOR nahradená rebierkovou betonárskou výstužou z ocele 10 405 a 10 425. Švermove železiarne boli prvé v Československu, ktoré začali vyrábať rebierkovú betonársku výstuž valcovanú za tepla.

 

Súťažná otázka č. 16:

Kedy bol postavený základný kameň výstavby 60-tonovej EOP?

Správne odpovede zasielajte na vystrihnutom kupóne do redakcie
Podbrezovana, najneskôr do desiatich dní od vydania aktuálneho
čísla.