Stojí sám nad údolím Hrona medzi Banskou Bystricou a Breznom už 750 rokov. Jeden z autenticky najzachovalejších a typologicky najzaujímavejších slovenských hradov – hrad Ľupča. Jeho areál využívali uhorskí panovníci na pobyty počas poľovačiek, ale aj na spravovanie krajiny. Vývoj hradu dokumentuje prístupy renesančných vlastníkov, kráľovského eráru i štátu k využívaniu hradných stavieb od jeho prvopočiatkov až po koniec 20. storočia. V roku 2002 sa jeho majiteľom stala akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová a začalo sa so systematickou obnovou hradu. Komplex hodnôt sa dnes ešte viac rozrastá, k čomu dopomáha aj inštalácia rôznorodých kultúrnych a výtvarných celkov, sprístupnených pre širokú verejnosť. Doteraz zrealizované aktivity a obnova pamiatky prinavracajú hradu zašlú slávu a radia ho medzi klenoty Pohronia.
Pri morovej pohrome v júni 1679 zomrelo v Slovenskej Ľupči okolo 700 obyvateľov, čo bola takmer polovica mestečka. Strach, beznádej a slabá lekárska veda spôsobovali, že ľudia sa utiekali o pomoc k Bohu. Pomník morových rán bol postavený koncom 18. storočia v Slovenskej Ľupči pred dnešným evanjelickým kostolom, ktorý v tom čase ešte nestál. V dôsledku poveternostných vplyvov, nečistôt v ovzduší, ale aj nižšej kvality kameňa sa morový stĺp postupne rozpadával. O jeho záchrane sa začalo uvažovať už v 60. rokoch minulého storočia, no k samotnej realizácii došlo až v roku 1976. Časti pôvodného stĺpu boli odborne rozobraté a uložené v priestoroch lapidária na dolnom nádvorí, kde sú chránené pred dažďom a návštevníci hradu ich môžu obdivovať počas komentovaných prehliadok.
Archeologická expozícia
V rámci realizácie archeologických výskumov v objekte hradu Ľupča bolo objavených niekoľko archeologických artefaktov, nachádzajúcich sa prevažne v torzálnom stave. Železiarne Podbrezová od roku 2002 okrem obnovy investujú aj do zachovávania historického materiálu. Aj vďaka tomu bola v zrekonštruovaných barokových priestoroch hospodárskych budov dolného nádvoria inštalovaná expozícia archeologických nálezov. Zbierkové predmety prezentované návštevníkom sú svedectvom dávneho pestrého života početného osadenstva hradu.
Prevládajúcim materiálom v archeologickej expozícii je stolová keramika, skladajúca sa prevažne z glazovaných nádob, fragmentov tanierov a veľkých hlbokých mís. Získaná keramika poukazuje na bohatú skladbu úžitkových nádob a kuchynskej keramiky používanej osadenstvom hradu. Dokladajú to prevažne exponáty hlinených pekáčov, džbánov a veľké množstvo keramických trojnožiek. Medzi najestetickejšie nálezy z druhu stolovej keramiky patria habánske taniere s bohatou modro maľovanou výzdobou s rastlinným motívom. Rozbor vystavenej keramiky poukazuje na jej výskyt v blízkej lokalite Ľubietová, známej svojou hrnčiarskou výrobou. Počas archeologického výskumu sa našlo viacero vzácnych mincí s razbami panovníkov, ktorých väčšia časť je vystavená vo vitrínach. Prezentované sú tu tiež nálezy kachlíc z kachľových pecí používaných v minulosti na hrade, sklené nádobky, či ozdobné predmety z kostí, medi a iných kovov.
Lovecký salónik
Lovecký salónik bol vybudovaný ako spomienka na slávnu loveckú minulosť hradu. Je súčasťou novodobej prístavby hospodárskych objektov nadväzujúcich na severozápadný úsek hradieb dolného nádvoria. Interiér je osvetlený z dvoch strán dvojicou okien. Na oboch stranách sa nachádzajú vstupné dvere. Interiér dotvára masívny drevený trámový strop a drevené schodište do podkrovia. Miestnosť je zariadená dreveným vyrezávaným nábytkom so šestnástimi drevenými stolicami na sedenie a tromi podokennými lavicami. Na stenách je výzdoba z parožia srnčej a jelenej zveri, doplnená ľupčianskou keramikou, perokresbami s loveckou tematikou a dvoma loveckými puškami z 19. storočia. Miestnosť je vhodná na organizovanie neformálnych posedení.
V nasledujúcom čísle novín Podbrezovan vám prinesieme ďalšiu časť seriálu, v ktorom odhalíme etapy dvadsaťročnej systematickej obnovy hradu Ľupča.
